„To máš foťák ešte na film?“

…spýtal sa ma známy, keď videl, čo držím na svadbe v ruke. Olympus OM-D E-M10 Mark III je dostupný v čiernej a striebornej farbe a práve v striebornej pôsobí krásnym retro výrazom. Mnohým sa to nemusí páčiť, mne osobne sa práve tento „retro-feeling“ nadmieru páči. Tretia generácia M10-ky cieli na začínajúcich fotografov, ktorí sa chcú vo svojich skilloch posunúť ďalej. Veselo sme sa pustili do testovania a sám som bol zvedavý, čo so mnou spraví prechod z poloprofesionálnej zrkadlovky Canon EOS 6D Mark II na tohto drobca 🙂

Nemám veľké ruky, takže mi tento foťáčik perfektne padol do ruky. Čierna koženka pridáva emócie k retro štýlu. Ovládanie mi pripomína prácu s profesionálnymi zrkadlovkami, takže ak ste už pracovali s lepším foťákom, nebudete mať ani vy najmenší problém sa do pár minúť zoznámiť. Čo nie úplne chápem sú poschovávané režimy v rôznych prepínačoch, osobne by som ich zjednotil všetky do jedného menu (scénické SCN, režimy AP či ART). Dá sa tu síce do sýtosti vyhrať, len treba stále prepínať. Veď len scénických režimov je cez 20.

Umelecké režimy (ART) sú priveľmi subjektívne na hodnotenie. Všetky pokročilejšie režimy (AP) však rozhodne vyskúšajte – vyblázniť sa tu môžete s dvojitou expozíciou, HDR snímaním, panorámou či nočnými zábermi s dlhými svetelnými líniami. Ak s fotografiou začínate a nie ste si istý, kam správne zaostriť, je tu výborná funkcia Focus Bracketing – Olympus spraví tri zábery s rozdielnym zaostrením a vy si môžete vybrať tú najkrajšiu. Mojom najobľúbenejšou funkciou z AP režimov sa však stal AE Bracketing – tento režim vytvorí tiež tri fotografie naraz, každú však s inou svetelnosťou (ostriaci bod sa nemení). Často tak objavíte, že práve práca so svetlom robí z fotky miestami umelecké diela.

Táto foto vznikla vďaka AF Bracketingu – bez neho by mi nenapadlo zvoliť takúto expozíciu, v tomto prípade sa mi to osobne páči.

Tichý režim (oceníte na svadbách, koncertoch, pri prejavoch…) je tiež šalamúnsky schovaný, očakával by som jeho intuitívnejšie umiestnenie a možnosť použitia s akýmkoľvek fotografickým režimom. Celkovo je však ovládanie dostatočne intuitívne, aj viacsmerovému tlačidlu sú jasne priradené funkcie, ktoré počas fotenia najčastejšie potrebujete (nastavenie citlivosti ISO, bod ostrenia, časovač či blesk). Telo je vyrobené čiastočne z kovu, nie je však utesnené, takže pozor na dážď.

OLED displej je dostatočne veľký (3-palcový) a jasný, aby ste aj na priamom svetle videli všetko, čo je treba. Je výklopný smerom hore a dole, takže sa s ním komfortne robia podhľady a nadhľady. Hľadáčik je elektronický, mne osobne to nerobí úplne najlepšie pri dlhom pohľade do takéhoto typu hľadáčika, takže som sa snažil fotiť čím viac pohľadom priamo na displej. Keď sa už okom priblížite k hľadáčiku, hlavný displej sa vypne a zapne sa obraz práve v hľadáčiku. Má to miernu nevýhodu pri ovládaní dotykového displeja prstom, že si občas Olympus zmýli vaše približujúce sa oko a prst, ktorým ovládate displej 🙂 Ale to je naozaj drobnosť. Aktualizácia: snímač priblíženia (automatického prepnutia) je možné v menu vypnúť.

Čo však nie je drobnosť je výdrž batérie – ak radi fotíte veľa, prípadne je fotografia vašim vášnivým hobby, hneď pri zakúpení odporúčame investovať do druhej batérie. Celú svadbu na jedno nabitie napríklad týmto modelom nedáte… A ešte jedna drobnosť a už s konštruktívnou kritikou na chvíľu skončím, je použitie statívu – pätka statívu bráni vybratiu batérie a SD karty, takže ak časo fotíte na statíve a pätku máte prakticky stále na foťáku, tu musíte počítať s tým, že ju budete musieť dávať pri vyberaní SD karty hore-dole.

A post shared by cestujemespolu (@cestujemespolu) on Jul 15, 2018 at 11:41am PDT

…tak ľahučké objektívy

Deň pred cestou do Benátok sme sa rozhodovali, akú foto-výbavu zbalíme. Povedali sme si, že budeme plne dôverovať Olympusu a tak sme zobrali M10-ku a k nej dva objektívy – Olympus M.Zuiko ED 14-150 mm f/4.0-5.6, čo v prepočte na FF znamená viac ako slušne univerzálnu 28-300-ku a Olympus M.Zuiko 45 mm f/1.8, čo je v prepočte na FF konštantná portrétová 90-ka. Okrem toho, že sú tieto objektívy v porovnaní s ich FF súrodencami niekoľkonásobne lacnejšie (čo je veľká výhoda celého Micro 4/3 systému), sú najmä perfektne ľahké. Výmena objektívu je otázkou pár sekúnd a najmä pri cestovaní je to argument, ktorý ocenia vaše kríže. Verte nám, že vieme, o čom hovoríme. Čisto pre porovnanie (aj keď z kvality foto-výstupu nie objektívne porovnateľné) – Olympus M.Zuiko ED 14-150 mm váži 285 gramov, náš Tamron 70-200 mm F2.8 DI VC USD G2 váži 1,5 kg! A rovnako aj objem, ktorý v batožine objektívy Olympusu zaberajú, dáva veľkú výhodu najmä pri low-costovom cestovaní iba s príručnou batožinou. Mimochodom, samotné telo váži iba 362 gramov, takže s cestovateľským tele objektívom ste niekde okolo 640 gramov – paráda.

Testovaný foťák s nasadeným tele-objektívom 14-150 mm (ekvivalent 28-300 mm pri prepočte na FF).

Poďme fotiť!

Výhoda bezzrkadloviek je jasná – na displeji sa vám obraz exponuje podľa aktuálnych nastavení. Takže to, čo vidíte na displeji, na 95% dostanete aj vo výslednej fotografii. To je perfektné najmä v prípade, že s fotografiou začínate a stále nemáte v ruke ešte všetky parametre expozičného trojuholníka – čas, clona, ISO.

Milujete cestovanie a fotografiu súčasne? Práve fotograf je jeden z TOP zamestnaní, ak hľadáte slobodu na cestách.

Skúšate, skúšate a priamo na displeji vidíte výslednú expozíciu ešte pre cvaknutím. Čip má fyzické rozlíšenie 16 Mpix, ale dávno sú preč časy, kedy sa výrobcovia predháňajú v množstve megapixlov a čoraz viac používateľov tomu aj reálne chápe (aspoň dúfame). Všetky detailné technické parametre M10-ky tretej generácie nájdete na oficiálnej stránke.

A post shared by cestujemespolu (@cestujemespolu) on Jul 9, 2018 at 11:26pm PDT

Ak nefotíte akčné, prípadne dynamickejšie zábery, asi ani nepostrehnete o niečo pomalšie ostrenie. V porovnaní so starším súrodencom by malo byť práveže rýchlejšie, v porovnaní so zrkadlovkou zaostáva. Najmä v prípade kontinuálneho ostrenia som mal pocit, že M10-ka tak trocha nestíha. Pri všetkých ostatných situáciách (najmä na cestách) je ostrenie dostatočne rýchle a presné, napr. domorodcov pri ich činnostiach krásne ostro nafotíte. Sériové snímanie je super rýchle (cez 8 snímkov za sekundu), takže sa nemusíte báť, že nezachytíte dôležitý moment.

A post shared by cestujemespolu (@cestujemespolu) on Jul 29, 2018 at 5:38am PDT

Nevýhodou menšieho čipu (Micro 4/3) je jeho fyzická veľkosť (v diagonále polovičná v porovnaní s FF), takže si treba dať pozor na množstvo okolitého svetla. ISO 640 považujem pri tomto foťáku sa takú rozumnú hranicu, pri ktorej šum na fotke nebude vôbec cítiť a ešte aj pri ISO 1600 mnohým nebude ani trocha prekážať.

Fotografia z interiéru kostola.

Vyššie ISO už však smeruje k vyššiemu šumu, takže treba siahnuť po svetelnejších objektívoch. Zostal som však príjemne prekvapený, že aj svadbu v kostole (bol som záložným fotografom) zvládol Olympus relatívne v pohode.

Inak, ISO je štandardne nastavené na 200 (dá sa manuálne prepnúť na režim Low = 100), ale lepšiu kvalitu fotiek dosahuje práve na 200-ke. Fotografiám z interiéru (byt, dom) trebalo v postprocese mierne zdvihnúť expozíciu a práve v prípade interiérových a horších svetelných podmienok odporúčam mierne podexponovať, fotiť do RAW-u a potom v postprocese dotiahnuť do krásy. Opačne to však nie úplne funguje – z prepálenejších miest už toľko ani z RAW-u nezachránite.

A post shared by cestujemespolu (@cestujemespolu) on Jul 11, 2018 at 12:14pm PDT

Olympus OM-D E-M10 Mark III zvláda 4K video, to sme bohužiaľ nemali veľmi čas vyskúšať, tak snáď niekedy nabudúce, sorry… Čo sme však veľmi ocenili, že je 5-osá stabilizácia, ktorej účinok pocítite najmä pri objektívoch s väčšou ohniskovou vzdialenosťou (či už portrétnych alebo tele). Olympus tak výrazne pomáha redukovať pokazené zábery kvôli roztrasenej ruke. 121-bodový AF systém funguje na princípe vyhodnotenia kontrastu, takže pri výrazne kontrastnejších scénach (napr. tmavý objekt s výrazne svetlým pozadím) sa foťák trocha vytrápi, treba mu dať pár sekúnd, rekomponovať a dobrý výsledok objavíte čoskoro. Perfektne funguje detekvia tváre, teda hneď ak niekoľkých naraz. Ak radi fotíte ľudí v ich prirodzených činnostiach, oceníte sledovanie objektu s automatickým preostrovaním.

Najnižší čas mechanickej závierky je 1/4000s, pri elektronickej závierke (funguje v Tichom režime) klesne dokonca na 1/16 000s. Škoda, že sa elektronická závierka nedá aktivovať aj v iných režimoch. Inak som vôbec nespomenul blesk – pretože som ho ani raz nepoužil 🙂 Vždy sa vďaka bohatým funkciám dalo s fotkou vyhrať bez potreby prisvetlenia.

Čo som však s veľkou obľubou používal, bolo pripojenie foťáku cez Wi-Fi k mobilu cez appku Olympus Image Share.

A to nie len na prezeranie a sťahovanie fotografií, ale najmä ako vzdialený ovládač napr. pri selfie fotkách zo statívu z dlhšej vzdialenosti. Presne takto vznikol napr. aj tento záber:

A post shared by cestujemespolu (@cestujemespolu) on Jul 5, 2018 at 5:46am PDT

Výsledné pocity?

Viac ako len pozitívne. V tak malom tele (a najmä hmotnosti) sa skrýva poriadna nádielka funkcií a výkonu, čo je ideálna kombinácia na cestovanie. Za štyri dni v Benátkach, počas ktorých nám visel obom na krku, nebola jediná fotografická situácia, s ktorou by si nebol poradil. Pre nás najmä netradičný pomer hmotnosti a kvality fotografií je na nadštandardne vysokej úrovni. Olympus OM-D E-M10 Mark III je fotoaparát zameraný na začiatočníkov a hobby fotografov – množstvo funkcií (ktoré majú až pokročilejšie zrkadlovky) v kombinácii s priamo exponovaným obrazom umožňuje rýchlejšie sa ponoriť do tajov kvalitnej fotografie a skúšať aj komplikovanejšie režimy (napr. viacnásobnú expozíciu).

Pozitívna je aj cena – nie len za samotné telo, ale aj objektívy, ktoré si budete časom určite chcieť dokúpiť. Samotné telo dnes kúpite za sympatických 649 eur so 75-eurovým cashbackom. Ak hľadáte kompakt/bezzrkadlovku na cesty, nebojte sa ísť do tohto modelu, aj keď ste s Olympusom ešte nikdy nepracovali! Práve naopak, budete veľmi príjemne prekvapení. Jediné, čo ma osobne mrzí, je výdrž baterky, na ktorú som musel stále myslieť. Ale to je daň všetkých bezzrkadloviek… Olympus, good job!

The post TEST: Ako fotí bezzrkadlovka Olympus OM-D E-M10 Mark III? Vyskúšali sme ju na plno! appeared first on Cestovateľský blog.

Destinácia bola jasná – Srí Lanka. A keďže sme „surferi-začiatočníci“, hľadali sme priateľský surfcamp s tou správnou atmosférou v oblastiach na juhu alebo východe Srí Lanky. Práve tieto oblasti sa hemžia surfermi a surfcampmi. Na juhu Srí Lanky sú to mestá ako Midigama, Weligama, Mirissa, Matara a na východe vieme o zátoke Arugam Bay, ktorá je vraj na surfing skvelá. Pre začiatočníkov, prípadne mierne pokročilých však z našej skúsenosti vieme odporučiť práve zátoku Weligama, kde sme svoje prvé surferské krôčiky urobili aj my.

Keďže sme sa na Srí Lanku vybrali v relatívne turistickej sezóne na začiatku januára = sviatky + obdobie sucha, chceli sme mať istotu, že s miestom v surfcampe nebudeme mať problém s miestom. Rýchly rešerš na internete, prieskum medzi kamarátmi a výsledok bol surfcamp Elsewhere.

Za nás môžeme skonštatovať veľkú spokojnosť a nadšenie. Ešte k tomu hľadaniu surfingových škôl… Samozrejme, ak na Srí Lanku idete na dlhšie a nie počas hlavných sezón, nemali by ste mať problém nájsť si surfcamp aj na mieste. V prípade, ak máte záujem o pár individuálnych hodín surfingu, tie tam zoženiete aj o polnoci na ulici. Ale pokiaľ plánujete ísť napríklad cez december či január, chcete zažiť pravú surfcampovú atmosféru a máte určité očakávania čo sa štandardu ubytovania a služieb týka, je dobré si miesto v surfcampe rezervovať vopred.

Rezervácia + Organizácia

My sme sa nakontaktovali na „Elsewhere“ cez mail. Oni promptne reagovali, komunikovali a vo všetkom nám obratom poradili. Ich webstránka ako aj Facebook a Instagram sú peknou ukážkou toho, ako jednotlivé aktivity u nich vyzerajú a že toto miesto má atmosféru. Vzorne sa starajú nielen o svoje sociálne médiá, ale aj svojich klientov.

Platbu za surfcamp sme realizovali ešte pred príchodom prostredníctvom webstránky Elsewhere a všetko od nášho príchodu až do momentu, kedy nás naši nový kamaráti vyprevadili z brány, prebehlo hladúčko. Možno je to aj tým, že manažérku surfcampu robí polovičná nemka Becca (z druhej polovice je maďarka, čiže komunikovať s ňou môžete rovno v troch jazykoch) 🙂

Ubytovanie

Pokiaľ ide o ubytovanie, možností je v Elsewhere niekoľko. Existuje lacnejší variant v tzv. „dorm room“, kde v jednej izbe spia na poschodových posteliach aj 6 ľudia. Drahšia možnosť je súkromná izba pre 2, príp. 4 ľudí. Všetky možnosti, ako aj ceny a fotky sú uvedené na stránke Elsewhere tu. Výhodou je, že si môžete vybrať aj medzi tým, či chcete mať izbu v hlavnej budove, kde je centrum všetkého diania, t.j. ráno raňajky a úvodná teória k surfingu, večer pozeranie filmov, hranie hier, večera. Avšak s tým rizikom, že budete niekedy musieť spať so štuplíkmi do uší alebo sa pridáte k žúru 🙂 Pokľudnejšou alternatívou je ubytovanie v tzv. „bielom dome = white house“, ktorý je vzdialený len pár minút pešej chôdze od hlavnej budovy, ale veľkým benefitom je zvýšená pravdepodobnosť nočného kľudu. Rozhodnutie  je len otázkou priorít a dostupnosti izieb.

My sme boli ubytovaní v „Executive Queen room“ v hlavnej budove, rovno pri kuchyni a hlavnej spoločenskej miestnosti. Hoci sme sa spočiatku obávali, že toho veľa nenaspíme, dalo sa to v pohodičke zvládnuť. V izbičke, kde by sa vyspali aj 4 ľudia, sme boli dvaja, mali sme vlastú kúpeľňu a keď sa náhodou v spoločnejskej izbe pozeral film a my sme chceli spať, vyriešili sme to štupľami do uší. Poznámka: názvom „executive queen room“ sa nenechajte zmiasť, ide o izbu s drevenou dvojposchodovou posteľou a vlastnou kúpeľňou, asi to jediné jej dáva status executive a queen 🙂

Jedlo

Kráľovnou kuchyne bola mladá, blonďatá surferka z Česka, Sabina. Pre mňa (Hanka) boli raňajky a celkovo jedlo v Elsewhere jedným z „highlightov“ tohto týždňa. Keď si človek predstaví, že má raňajky v cene „zájazdu“, zvyčajne táto predstava obsahuje nejaké polotovary, zosušené pečivo, lacný džus a pár kúskov ovocia. Nás každé ráno budila, okrem hluku mixéra, v ktorom nám Sabina pripravovala čerstvé smoothie, aj vôňa omelety, chlebíkov vo vajíčku, praženice, s rôznymi šalátikmi, toastami s džemom, či kokosovým olejom. Ja som sa tešila na každé ráno, lebo som mala pred sebou okrem dňa stráveného na/pod vlnami aj víziu super exotických a zároveň domácich raňajok.

Čo sa týka obedov, tie sme zväčša poriešili na pláži u domácich vo Weligame. Obľúbili sme si jednu tetu, ktorá mala plážovú reštauráciu kúsok od miesta, kam sme sa chodili potrápiť. Po doobednom surfingu sme si u nej dali vynikajúce krevety v omáčke, ktorých sme sa nevedeli počas celého týždňa dojesť. Ak tam budete, určite ju vyhľadajte. Poteší sa!

Cena za pol kg čerstvých kreviet vo vynikajúcej omáčke + hranolky a nápoj pre 2 ľudí: v prepočte cca 5-6 eur.

V cene týždenného surfcampu sme mali zahrnuté 3 spoločné večere, kedy nás tím z Elsewhere vždy zobral do nejakej overenej reštaurácie – mňam 🙂

Ak budete vo Weligame, môžeme aj my posunúť odporúčania na dobré jedlo: Tiki Cliff Top Restaurant, ale úžasne varia aj v reštaurácii čo je hneď oproti Tiki, len si nepamätám presne ako sa volá (v oboch si dáte skvelú srílanskú kuchyňu), Hangtime Hostel (majú výbornú pizzu a cestoviny) a určite ochutnajte morské plody u tety vo Fishpoint Weligama.

Hodiny surfingu

A teraz to hlavné, kvôli čomu sme sa na surfcamp prihlásili. Surfing. V cene sme mali každý deň lekcie surfingu doobeda a požičanie surfu aj na poobedie a vlastne kedykoľvek 🙂

Rána sme začali tým, že sme sa zišli v spoločenke, ktorú sme mali hneď pred dverami izby, aby sme si pri raňajkách vypočuli, ako by ten náš surfing mal asi vyzerať. Po cca trištvrte hodinke teórie sme naložili surfy na tuk-tuky, ktoré nás už čakali pred domom a odviezli sme sa na pláž. Odvoz z Elsewhere na pláž vo Weligame a naspäť tuk-tukmi bol v cene surfcampu.

Na pláži pri Fishpointe sme si dali rýchly „warm up“ a najbližšie hodiny sme trávili skúšaním. Hlavne teda pádlovanie (v angličtine aj paddling) a správne načasovanie vyskočenia na surf (tzv. pop up) a tí schopnejší pridávali už aj nejaké otočky na vlnách.

Vo vode sa s nami trápil náš inštruktor Jules, mexičan+američan, ktorý sa počas celého týždňa snažil dostať nás na dosku a udržať nás na nej. Vytrvalo nám každé ráno vysvetľoval teóriu surfingu, aby sme mu vzápätí mohli ešte vytrvalejšie dokazovať, že prax je niečo úplne iné 🙂

Moje základné zistenia: surfing je, ako každý šport, o vytrvalosti, veľmi veľkú úlohu zohráva správne odhadnutie vlny a načasovanie, či už pádlovania alebo vyskočenia na surf. Ale keď to raz za čas všetko klaplo, zviezla som sa po tej baby-wave (a.k.a. vlnka-bábätko) a bol to mega pocit!

Vytrvalejší/fanatickejší alebo skúsenejší surferi zo surfcampu chodili počas dňa, či už skoro ráno alebo pri západe slnka na rôzne iné miesta, za tými najlepšími vlnami. Čiže aj keď už máte čo to odsurfované, v Elsewhere majú program a vlny  pre všetky úrovne.

Joga

Elsewhere je hlavne o surfingu, ale zdaľeka nie iba o ňom. K surfingu si viete doplatiť buď individuálne hodiny jógy alebo si zaplatiť na celý týždeň balíček hodín surfingu aj jógy. Toto kombo je čoraz populárnejšie, lebo sa obe aktivity krásne dopĺňajú. Ak si niekto chce spraviť dovolenku ešte o kúsok aktívnejšiu, stačí si každé ráno privstať alebo podvečer sa premôcť a ísť si ponaťahovať hnáty na kurz jógy. Budete síce zmordovaní tak, že po týždni dovolenky budete potrebovať ďalšiu dovolenku, ale ten pocit oddychu a hrdosti, ako krásne ste svoje telo vytrápili vás bude hriať dlhšie ako srílanské slnko.  

Spoločenský život

Na surfcampoch je krásne a to sme si presne v Elsewhere overili, že aj keď tam možno prídete sám, ako sólo-cestovateľ, odídete o minimálne pár kamošov bohatší. Aspoň tých dočasných-cestovateľských. Stretnete tam všetky možné vekové a národnostné kategórie. Rôzne životné príbehy, cestovateľské zážitky a tipy. Na Srí Lanku sme si pred odchodom nerobili až tak dôsledný plán cesty, lebo sme tušili, že za týždeň v surfcampe obklopení ostatnými cestovateľmi nazbierame praktické a aktuálne tipy na cestu od „spolužiakov“.

Pokiaľ máte aspoň trošku vôle na interakciu s ľudmi, život surfcampe vás pohltí. Cez deň spoločne trpíte vo vlnách a podvečer si dáte zaslúžené pivko, večeru, spoločenské hry… Ak ste v Elsewhere počas osláv Nového roka, ako my, tak pôjdete celá partia do klubu na pláži na poriadny žúr. Každý sa určite pridá na ich obľúbenú aktivitu „booze cruise“, čo je definícia žúru na katamaráne, kým sa pri západe slnka plavíte a kúpete. Toto keď sme absolvovali práve na Jožkové narodeniny, tak sme si hovorili, že sa cítime ako v nejakom filme 🙂 Keď pôjdete okolo Elsewhere, „booze cruise“ s určite doprajte, neoľutujete!

Už len stručne na záver

Elsewhere bol pre nás najlepší začiatok svadobnej cesty. Dostali sme z toho týždna všetko, v čo sme dúfali a preto sme sa o túto skúsenosť chceli podeliť a poradiť všetkým tým, čo ich surfcampová skúsenosť tiež láka. Či cestuješ sám/a, vo dvojici či skupine, surfcamp ťa vcucne do svojej pohodovej atmosféry, kedy sa všetko točí okolo vĺn, kokosových orechov, tuk-tukov, pivka a hojdacej siete… A vypľuje ťa o kúsok schopnejšieho stáť na doske, so svalovicou, vypláchnutými dutinami, ale mentálne oddýchnutého tak, že už navždy budeš chcieť ostať v „Elsewhere“.

The post Ako a kam na prvý surfingový camp? Poďte na Srí Lanku! appeared first on Cestovateľský blog.

Som iba nadšenec a fanúšik stláčania spúšte. Voči remeslu fotografov mám veľkú úctu a obdiv. Sem tam sa však inšpirujem a obkukávam. Keďže do sveta fotografie neodšriepiteľne patrí aj film, ktorý sa stále vracia, aj ja som to chcela vyskúšať a občerstviť si spomienky na dovolenky, kedy sme mali vyhradených na fotenie iba zopár filmov a fotenie somarín sa len tak neodpúšťalo. Ten pocit napätia a prekvapenia, že spúšť síce cvakne, ale výsledok uvidíte až o pár dní či týždňov už pri digitáloch už nezažívame.

Pohľad z cípu promenády „Fondamenta Salute“ (Budova starej colnice) ostrov Giudecca.Aj môj experiment v Benátkach bol pokusom o oživenie týchto spomienok a nadobudnutie novej emócie z fotenia – očakávania a prekvapenia.

Keď sme sa po výlete vrátili domov, prvé kroky smerovali do fotolabu, aby som zistila, či foťák vôbec ešte fotil a čo sme to vlastne nafotili. Z dvoch 36 obrázkových farebných filmov fujifilm 200 sme za cca použiteľné označili cca 29 fotiek. Pre predstavu a malú cestu do minulosti, takto to dopadlo:

Jedným z TOP miest kam sme sa zatúlali bola promenáda „Fondamenta Zattere ai Saloni“, kam sa počas slnečných dní poobede krásne opiera slnko a vyhrieva celú promenádu plnú kaviarničiek a barov. Čo môže byť lahodnejšie ako aperol spritz a načerpávať energiu zo slnka a mora v benátskom zálive…

Stačí ísť na správne miesta a užijete si krásne miesta bez masy ľudí. Napríklad práve Fondamenta Zattere. Promenáda lemuje z vonkajšej strany krásnu umeleckú štvrť Dorsoduro.Rušný život na Grand Canal – hlavná dopravná tepna mesta – lemovaná krásnymi palácmi, na vode samé gondoly, vaporettá a vodné taxíky – určite ju neminiete. 

Narozdiel od hlavných ulíc a turistických trás, menšie kanáliky, uličky a námestia si zachovávajú svoju pohodičkovú atmosféru a čaro, ako zo starého talianskeho filmu. Nepotrebujete mapu aby ste ich našli, sú všade, stačí sa stratiť v uličkách a o chvíľku narazíte na krásny kanál, most, námestie, či plávajúci trh. Za každým rohom číha krásne prekvapenie.

Mohutné ruky – vynárajú sa z Grand Canalu a podporujú budovu hotela Ca’ Sagredo. Dielo sochára a herca Lorenza Quinna, ktorý ním upozorňuje na dôsledky globálneho otepľovania. Aj Benátky sú obeťou. Sú fascinujúco krásne – ruky aj Benátky. 

A takto to dopadne, keď si chcete robiť „svojku“ na film – táto je ešte tá najvydarenejšia.

Ani na Piazza San Marco to nebýva v novembri už také preplnené davmi turistov… Benátky nás očarili tak, ako sme ani sami nečakali… možno k tomu prispel aj ten všadeprítomný aperol 🙂 

PS: Samozrejme sme si to neodpustili, fotili sme aj na digitál – nášho miláčika Canon GX7 a tieto fotky, ako aj naše tipy a zážitky z Benátok tu budú už čoskoro pre vás. Zatiaľ „Arrivederci“!

The post V Benátkach – ako pred 20 rokmi appeared first on Cestovateľský blog.

Ako sa dostať z letiska do centra?

Hneď po prílete na letisko Gardenmoen (OSL), ktoré je vzdialené od centra Osla asi 50 km, nás prekvapilo intuitívne značenie. S nikým nemusíte prísť do kontaktu, nemusíte vedieť prakticky žiaden jazyk, nemusíte si zamieňať nórske koruny. Najlacnejšia cesta električkou (mestským vlakom) stojí 93 NOK, prakticky každých 10-15 minút obsluhujú spojenie letisko-centrum až 3 linky. V ponuke je aj drahšie spojenie, ktoré vynecháva pár zastávok, ale sú to zbytočne vyhodené peniaze, jedine že by ste potrebovali pár minút skutočne ušetriť.

Nórska koruna má pomerne stabiliný kurz. Za jedno euro dostanete približne 10 NOK, takže aj prepočet z NOK na eurá je veľmi jednoduchý – iba posuňte desatinnú čiarku o jedno miesto doľava. So zamienaňím hotovosti sa v Nórsku nemusíte vôbec trápiť, všade a všetko sa dá platiť kartou (debetnou alebo kreditnou). Doslova všetko – lístok na MHD, nápoj z automatu, verejná toaleta, všade akceptujú platobné karty. My sme za 72 hodín vlastne ani nezistili, ako vyzerajú Nórske bankovky.

Pri ceste z letiska vystúpte, ak smerujete do centra, na stanici Oslo S (skratka pre Sentralstasjon). Lístok si môžete kúpiť priamo na stanici, ak nestihnete vyhľadajte sprievodcu a kúpte si lístok priamo od neho. Cesta do centra mesta trvá približne 25 minút – kým sa rozpozeráte, už ste aj v centre.

Hneď ako vystúpite a nazriete do mapy Osla, zistíte tú najlepšiu vec na tomto meste – všetko dôležité je dostupné na pešo. Ak vám nevadí sa prejsť pár kilometrov, resp. pár desiatok minút pešo, nemusíte prísť do styku dokonca ani s MHD. Nás príjemne prekvapilo najmä ticho – v centre mesta totiž nejazdia takmer žiadne benzínové alebo dieselové autá. Iba občasne. Inak je centrum Osla prehliadkou elektrických áut, ktoré sú výrazne štátom dotované, majú povolený vstup do centra mesta (inak je mýto do centra v Osle drahé aj pre domácich), majú vyhradené parkovanie a bezplatné nabíjanie priamo pri najžiadanejších uličkách. Tesla model S, P, X, BMW i3, i8, Volkswagen e-Golf a e-Passat a množstvo ďalších. Ak ste fanúšikom elektrických áut, Oslo bude pre vás rajom.

Po príchode do nášho hotela od nás nechceli doklad totožnosti so slovami „We trust people“ – zatiaľ prvé miesto na svete, kde od nás pri ubytovaní nechceli ani ID (občiansky preukaz) ani pas. Keďže sme už vopred vedeli, že je Oslo riadne drahé mesto (patrí k najdrahším na svete), bookli sme si hotel bez raňajok a vedeli sme, že ani bloček z reštaurácie by sa nám veľmi nepáčil 🙂 Ak budete hľadať cenovo dostupné potraviny, hľadajte obchod REMA 1000 – kedysi boli tieto potraviny aj na Slovensku, nájdete ich aj v centre Osla a tu nájdete potraviny za asi najrozumnejšie ceny.

Roaming, telefonovanie a dáta

Roaming v Nórsku, napriek tomu, že nie je v Európskej únii, platí ako by ste v EÚ boli. V rámci aktuálnej regulácie EÚ tak môžete volať, „esemeskovať“ a byť pripojení na internete rovnako, ako by ste boli doma na Slovensku. V prípade návštevy Osla tak nemusíte riešiť offline navigáciu. Navyše, bezplatná Wi-Fi je na takmer na každom rohu, takže si budete môcť z navigácie stiahnuť online mapy priamo na mieste bez toho, aby ste sa dodatočne báli o dáta napriek vyššie spomenutej regulácii EÚ.

Pas môžete nechať doma

Nórsko umožňuje cestujúcim zo Slovenska v rámci schengenského priestoru návštevu na občiansky preukaz. Pas môžete spokojne nechať doma. Kombinácia občianskeho preukazu a debetnej karty je na návštevu Osla ideálnou kombináciou.

Oslo Pass vs Oslo City Card

Ak chcete zažiť Oslo na plno a máte radi najmä múzeá, určite siahnite po Oslo Passe, v rámci ktorého môžete navštíviť viac ako 30 múzeí bezplatne, zároveň je to váš bezplatný lístok na MHD, vstup na vonkajšie plavárne a získate s ním zľavy naprieč spektrom aktivít. Prakticky po celom meste vďaka Oslo Passu získate zľavu. Oslo Pass stojí 40 eur na 24 hodín alebo 60 eur na 48 hodín. Zoznam múzeí, ktoré môžete s Oslo Passom navštíviť, nájdete tu.

Alternatívne je k dispozícii Oslo City Card (prakticky konkurencia Oslo Passu) – podobná mutlivstupová karta vrátane hop-on-hop-off autobusu, ale je o niečo drahšia. 24-hodinová verzia pre dospelého vyjde na 60 eur, 48-hodinová dokonca na 90 eur. Zoznam všetkých aktivít a vstupov, ktoré v sebe zahŕňa, nájdete tu. Hop-on-hop-off autobus môže byť výbornou alternatívou v niektorých mestách, kde je pomerne zložitá mestská doprava, ako napr. Dubaj, avšak v Osle je všetko doslova na skok, presuny dopravnými prostriedkami až tak často potrebovať nebudete.

Bezplatné aktivity

V Osle nájdete taktiež mnoho aktivít a miest, ktoré sú bezplatné, ich zoznam nájdete na oficiálnej stránke visitoslo.com. Zároveň sa v tomto krásnom meste stále niečo koná (koncerty, umelecké stretnutia a pod.), opäť bezplatné. Ich aktualizovaný zoznam nájdete tu. Aby ste si ušetrili čas a energiu, pripravili sme pre vás mapku so všetkými bezplatnými miestami, takže si môžete rýchlejšie naplánovať, ktoré navštíviť a ktoré v závislosti od toho, kde sa budete nachádzať:

Kliknite na mapku pre zväčšenie v novom okne aj s popisom jednotlivých miest.

Čo nevynechať?

Prehliadku mesta začíname (pešo, bez MHD) v budove parlamentu. Stortinget, ako znie oficálny názov, je nechránená budova v centre mesta ponúkajúca bezplatné prehliadky, avšak iba v sobotu o 10:00 a 11:30. Na prehliadku sa nedá spraviť rezervácia a do vnútra pustia max. 30 ľudí. Odporúčame prísť o 30 minút skôr a do vnútra by ste sa mali bez problémov dostať.

Fotiť je povolené, nahrávať video zakázané. Výklad je v angličtine, prehliadka trvá okolo hodinky a dozviete sa všetko základné k fungovaniu nórskeho parlamentu, spôsobu voľby zástupcov či informáciu, ako často chodí kráľ do parlamentu (PS: asi raz do roka).

V nedeľu sú obchody v Osle pozatvárané, v pondelok zas múzeá.

Free Oslo Tour

Fenomén Free City Tours neobišiel ani Oslo, bezplatná prehliadka mesta začína každý deň o 10:00 pri soche tigra pred hlavnou stanicou, v piatok, sobotu a v nedeľu dokonca aj o 16:00. Rezervácia miest nie je potrebná, stačí prísť a pridať sa k skupine Free Walking Tour in Oslo. Prechádzka mesto trvá približne 1,5-2 hodiny a navštívite počas nej tieto miesta:

• Jernbanetorget (The Tiger)
• Kirsten Flagstads Plass 1 (The Oslo Opera House)
• Trondheimsveien Oslo Borsen
• Christiania Torv
• Aker Brygge
• Oslo City Hall
• National Theatre
• Karl Johans gate
• The Storting is the Norwegian Parliament

Miesto stretnutia na Free Oslo Tour – pri soche tigra, kúsok od hlavnej stanice.

Odporúčame touto tour začať a následne sa vydať na ďalšie miesta, ktoré tour neobsahuje. Tour je síce bezplatná, ale obecne platí, že na záver dostáva sprievodca odmenu vo výške, ktorú sami uznáte za vhodnú. V Osle odporúčame nechať 10 eur za osobu. Stojí to inak za to, sprievodcovia bývajú ochotní, radi poradia aj netradičné miesta a môžete sa spýtať priamo na veci, ktoré inde nenájdete 🙂 Často sú sprievodcami totiž domáci alebo zahraniční študenti, ktorí poznajú netradičné zákutia miest najlepšie.

Holmenkollen

Nad Oslom sa pýši skokanský mostík Holmenkollen, ktorý určite nevynechajte. Budete sa však k nemu musieť dostať metrom s číslom 1, vydajte sa smerom na Frognerseteren. Vstup na mostík (na výhliadkovú vežú na vrchu mostíka spolu s múzeum v jeho útrobách) stojí 130 NOK. Jeden z najmodernejších skokanských mostíkov postavený z viac ako 1000 ton ocele má dĺžku takmer 100 metrov a skokanský K bod mostíka je stanovený na 120 metrov. Na vrchole mostíka je vyhliadková veža, odkiaľ je v prípade počasia nádherný výhľad na celé Oslo – budete mať reálnu predstavu, aké je Oslo rozsiahle napriek tomu, že v ňom žije iba pol milióna obyvateľov (pre porovnanie má Bratislava približne podobný počet obyvateľov). Ak budete mať odvahu, môžete za 73 eur absolvovať zip line – spustiť sa z vrcholu skokanského mostíka na lane až na druhý (spodný) koniec mostíka.

Budova opery a baletu

Ikonickú budovu pri prístave na 100% nevynechajte. Odporúčame jej návštevu vo večerných hodinách, pretože po bočných stenách budovy sa môžete dostať až na jej vrchol a vychutnať si odtiaľ nie len výhľad na okolitú časť mesta, ale aj romantický západ slnka. V roku 2017 a 2018 bude ešte prebiehať výstavba okolitých budov (knižnica, vychádzkové zóny a pod), takže romantický výhľad bude mierne kaziť čulý stavebný ruch, napriek tomu je budova v kombinácii betón-sklo čímsi špecifická – mali sme z nej pocit, že do Osla vôbec nepatrí a zároveň je jej pevnou súčasťou. Hlavná sála opery pohltí 1364 ľudí, vo vnútri budovy sa nachádza 1100 (!) miestností na ploche 38 500 m2. Oslo Opera House bola postavená za štyri roky s nákladmi okolo 4,4 miliardy NOK!

Christiana Torv

Bronzová ruka s prstom, ktorý ukazuje na miesto, kde vtedajší dánsko-nórsky kráľ Christian IV rozhodol, že bude stáť nové Oslo po tom, čo predošlé mesto zachvátil obrovský požiar.

Polárna loď Fram

Polárnici vždy patrili k histórii Nórska a Nóri sú na toto obdobie ich histórie právom hrdí. Polárna loď Fram je obrovská drevená loď, ktorá doteraz drží rekord v najdlhšie preplávanej trase čo najbližšie k severnému a čo najbližšie k južnému pólu. Výstava je spojená s interkatívnymi hrami, výkladmi, krátkym filmovým predstavením – dokonca sa môžete pozrieť do útrob lode či si sami vyskúšať, aké je to ťahať 300-kilogramový náklad na saniach. Objavili sme tu aj simulátor polárnej výpravy, kde pocítite chlad, s akým sa museli vtedajší polárnici vyrovnávať – a je to poriadna zima…  🙂 V Osle nájdete aj ďalšie výstavy lodí, ako napr. Kon-Tiki, ale hovorí sa, že múzeum s Framom je najlepšie.

Najdrahšie vydražené umelecké dielo na svete

V národnej galérii (Nasjonalmuseet) je najväčšou nórskou zbierkou umenia, malieb a sôch. Medzi inými tu nájdete aj diela Edvarda Muncha – Madonnu či najdrahšie vydražené umelecké dielo na svete, obraz Výkrik. Vstup do múzea je 100 NOK (s Oslo Passom bezplatne) a napriek tomu, že my dvaja nie sme žiadni znalci umenia, toto miesto sme neobišli a boli sme radi. Nádherné obrazy a história vás prenasledujú na každom kroku. No a nespraviť si typizovanú fotku si obraze, kde sa pristavujú všetci, by bol hriech 🙂

Vigeland Sculpture Park

Volá sa aj Frogner Park, my sme si ho nazvali osloská mohyla. Park, v ktorom nájdete 212 bronzových a granitových sôch, pričom každá z nich je holá. Na „vrchole“ parku sa nachádza mohyla zo sôch, ktorou autor zložil poklonu ľudstvu a jeho komplexnosti. Krásne okolie a pokoj parku si každoročne užije viac ako milión turistov. Pre domácich je to miestom stretnutia, opaľovania, grilovania a leňošenia – niečo ako pre Medická záhrada v Bratislave, len väčšie a výraznejšie prepojené s umením.

Spoznajte osloský fjord vďaka Island hoppingu 

Vydajte sa vďaka ferries, ktoré sú súčasťou osloskej MHD, na tzv. island hopping. S bežným cestovným lístkom (alebo s Oslo Passom, ak sa rozhodnete pre jeho kúpu), si môžete pochodiť niektoré zo siedmych ostrovov priamo v osloskom fjorde – Aker brygge, Hovedøya, Lindøya, Nakholmen, Bleikøya, Gressholmen či Langøyene. Island hopping zaberie istý čas, takže ho odporúčame v prípade, že ste v Osle o jeden-dva dni navyše.

Aj toto je mestská hromadná doprava 🙂

Vychádzka po prístave

Štvrť v okolí prístavu sa posledné roky premenila na úžasné miesto stretnutia Nórov a prakticky všetkých ľudí, ktorí do Osla prichádzajú. Množstvo reštaurácií, miest na posedenie či leňošenie, vonkajší bazén, či len sa tak potulovať a nasávať atmosféru. Jeden večer určite venujte vychádzke po prístave a pozorujte nádherné západy slnka (v závislosti od ročného obdobia, počas ktorého cestujete).

Blízko prístavu je však aj hneď niekoľko ďalších zaujímavých miest, ktoré sa oplatí nevynechať:

• City Hall – mestská radnica, do ktorej sme sa bohužiaľ nedostali, lebo sme si zle pozreli otváracie hodiny 🙂
• Noble Piece Prize Muzem – permanentné aj dočasné výstavy venujúce sa tematike mieru, vojen a riešenia konfliktov. 
• Nationaltheatret – asi nebudete mať chuť sa ísť pozrieť na nórske divadelné predstavenie, každopádne je táto tradičná budova po ceste a určite stojí za jednu fotku. 
• Sneak Peak – moderná presklenná veža ponúka za 20 NOK výhľad na záliv a mesto z výšky 54 metrov

Ďalšie aktivity

Oslo toho ponúka omnoho viac, ako môžete za 72 hodín stihnúť vidieť. Stovky a stovky aktivít, miest a odporúčaní nájdte na oficiálnej stránke mesta Oslo v tejto časti. Ak máte chuť na iné, ako nami odporúčané aktivity, tu je napr. mapka s ďalším množstvom „vecí“ na videnie/ochutnanie/zažitie:

Kliknite na mapku pre zväčšenie v novom okne.

Koľko stojí návšteva Osla?

72 hodín v Osle nás na lokálnej doprave, strave a vstupe do vybraných múzeí stálo 114 eur na osobu. Avšak k tomu treba pripočítať cenu ubytovania – ceny začínajú na úrovni 30 eur/os/noc a cenu letenky, v našom prípade to bolo na predĺžený víkend 125 eur na osobu. Návšteva Osla na 72 hodín tak vyjde so všetkým (vrátane letenky, dopravy a ubytovania) od 300 eur na osobu vyššie, aj to v rámci low-cost výletu. Horná hranica závisí samozrejme iba od vašich očakávaní a prianí 🙂 Vybrané ceny „komodít“ priamo v centre Osla:

• jednosmerný lístok letisko-centrum 9 eur
• zápalky 1 euro
• džús v potravinách 2,5 eur
• raňajky v bistre pre dvoch (croissant, káva, kakao) – 8 eur
• obed na ulici pre dvoch (hot dog, burger, cola) – 16-20 eur
• verejná toaleta – 2 eurá
• káva/smoothie do ruky – 3,5 eur

Návšteva každého mesta je spojená s prekvapeniami a zaujímavosťami. Prinášame aj my takú našu malú zbierku postrehov, ktoré nás pri návšteve Osla zaujali:

• O 17:00 ukončujú supermarkety pred piva a vína a po 20:00 ho nezoženiete nikde. Ak chcete kúpiť tvrdý alkohol, hľadajte Vinmonopolete, štátne obchody s alkoholom – pozor, alkoholické nápoje sú v Nórsku poriadne drahé.
• Lacné a rýchle jedlo? 7-Eleven, známa sieť s minipotraviny a drobným tovarom – tieto obchodíky nájdete v Osle často.
• Ak si chcete pri jedle aj oddýchnuť a posadiť sa, vyhnite sa centru mesta, kde sú ceny vyššie, ako v iných častiach. Na pešo (15-20 minút vychádzkovým tempom) nájdete v štvrtiach Torggata či Grønland zaujímavé chute východoázijských jedál. Ak dostanete chuť na nórske Fish&Chips, vyskúšajte Fiskeriet – neobjanujete. 
• V meste nájdete viac ako 100 staníc s mestskými bicyklami. A napriek tomu, že je v Nórsku všetko drahé, miestami až príšerne drahé, môžu Nóri využívať tieto mestské bicykle za symbolický poplatok 14 Eur za rok – zoberú si bicykel zo stojana, presunú sa kam potrebujú a tam ho zaparkujú do ďalšieho stojana. Samozrejme je aj prenájom bicykla, rovnako ako čokoľvek iné v Osle, možné platiť kartou.
• Ak hľadáte bezplatný koncert aj cez týždeň, skúste http://www.cafemono.no/
• Nudíte sa? Nudistická pláž je 15 minút od centra 🙂 Nájdete ju tu.
• Po anglicky vie v Nórsku takmer každý, ľudia sú ochotní a milí.

To najlepšie z Osla za 3 minúty:

Hlavné mesto Nórska má určite svoje čaro, ako každé miesto na svete. Napriek tomu, že sme sa kvoli cene dlhšie odhodlávali na jeho návštevu, neľutujeme. Áno, výlet do Osla na predĺžený víkend vyjde určite viac ako návšteva Prahy či Budapešti, ale tá severská pohoda a životný štýl stoja za to 🙂

The post 72 hodín v Osle – čo všetko vidieť a koľko to stojí? appeared first on Cestovateľský blog.

Big Brother Hostel – určite odporúčame! Dostali sme sa tam úplnou náhodou, keďže sme ešte počas cesty do Agry (z Rišikešu) nemali „zabeštelované“ žiadne ubytovanie, nechávali sme to na osud. Osud nám do cesty privial útlu, milú holanďanku – už takmer Kanaďanku – Emily, ktorá bola okrem nás jediná biela tvár v autobuse do Agry. Počas cca 8 hodinovej nočnej jazdy sme mali dosť času sa zoznámiť a poradiť sa, čo ďalej. Keďže my sme nemali nič lepšie povedali sme, že ju odprevadíme na hostel v Agre a popýtame sa, či nemajú postele aj pre nás. A mali! Tak sme ostali aj s Emily ubytovaní na izbe v hosteli Big Brother, ktorý je naozaj kúsok (cca 5 minút pešo) od východnej brány do Taj Mahalu! Ubytovanie čisté, poschodové postele boli OK, zaplatili sme asi 300 Rs na osobu (izba pre 4 osoby). Posteľ v izbe pre 6 ľudí bola za 200 Rs na osobu.

Výhodou niektorých hostelov je, že sa postarajú aj o váš program, ukážu vám zákutia mesta, kam by ste sa možno sami len tak nevybrali a v mnohých situáciach môžu domáci pomôcť a poradiť. Chalani z nášho hostela ponúkali možnosť, že sa s nami pôjdu podvečer pozrieť k Taj Mahalu, tak aby sme ho videli z rieky. Tak sa nám naskytli aj takéto pohľady zo zákulisia. Zákulisie veru nebolo úž až tak vábne ako to, čo vidíte na „javisku“. Rieka Yamuna, ktorá tečie za Taj Mahalom je neskutočne špinavá a smradľavá! Toto je rieka, ktorá preteká aj Dilí, kde sme si ju takmer ani nevšimli, ale tiež je tam strašne znečistená. Do rieky by ste ani prst nestrčili. Na obrázku to vyzerá idilicky 🙂 Výhodou bolo, že keď sme sem prišli my, bolo tu len zopár domácich a detí, a tak sme si prvý pohľad na Taj Mahal mohli užiť!

Za poplatok 100 Rs (cca 1,30 EUR) ste sa mohli povoziť na lodičke miestneho nelegálneho člnkára, ktorého nám dohodili chalani z hostelu. Je nám jasné, že chalani sa s člnkárom o výnosy podelili, ale tak čo človek nespraví pre pekné fotky. Z Lonely Planetu som mala informáciu, že za takúto cca 10 minútovú „plavbu“ poza Taj Mahal sa platí cca 100 Rs na celú loďku – teda pre všetkých pasažierov. Tento náš člnkár bol teda dosť predražený, a tak som na člnok išla iba ja. Pohľad je to pekný, ale zas nie je to nič také, čo si neviete užiť aj z brehu.

Odvrátená strana Taj Mahalu…ale v Indii klasika…smetisko

Big Brother mal zmysel pre humor, vtipné nápisy a steny pomaľované hosťami boli zaujímavou dekoráciou.

Hosť takto ozdobil recepciu hostela Big Brother. Tematická maľba zobrazujúca kráľa Shaha Jahana a jeho manželku Mumtaz Mahal, pre ktorú Shah Jahan postavil Taj Mahal ako hrobku po jej smrti.

Do Taj Mahalu sme vstupovali s prvou skupinkou ráno o cca 6:45. Lístky nám zohnali chalani z hostela za regulérnu cenu 750 Rs. My sme sa najskôr snažili zohnať lístky po vlastnej osi aj na východnej aj južnej bráne (East a South Gate) deň vopred ale neúspešne – vraj nie je možné kúpiť si lístok na ďalší deň! Vedeli sme od domácich, že sa to dá, ale nám ich jednoducho predať nechceli. Tak to za nás vybavil Big Brother Hostel. Ráno sme už nemuseli čakať na lístky a o 6:00 ráno sme stáli v rade na vstup do Taj Mahalu, aby sme si ho užili za ranného svetla a s menším davom.

Aj keď sme boli medzi prvými masám na jednotlivých notoricky fotogenických miestach sme sa nevyhli, ale stále to bol dychberúci pohľad.

Keď sme sa poponáhľali, niektoré zákutia sme mali sami pre seba. V pozadí rieka Yamuna. Biely mramor, z ktorého je Taj Mahal si veľmi chránia, preto je potrebné si na topánky nasadiť návleky, ktoré dostanete spolu s lístkom.

Nie až tak notoricky známy pohľad z Taj Mahalu na vstupnú bránu – kombinácia červeného pieskovca a mramoru je tiež krásna.

Okrem Taj Mahalu sa v Agre nachádza aj krásna červená Agra fort – pevnosť Agra z červeného pieskovca. Ak máte na Agru aspoň jeden deň a neplánujete ho celý stráviť v Taj Mahale, zbehnite sa pozrieť aj do pevnosti Agra. Vstupné je 300 Rs (250 Rs pokiaľ pri kúpe lístka ukážete lístok z Taj Mahalu z toho istého dňa). Slúžila ako pevnosť aj kráľovi Shah Jahanovi (tomu, čo dal postaviť Taj Mahal) avšak neskôr za vlády jeho syna v nej bol údajne Shah Jahan uväznený a na milovaný Taj Mahal sa mohol pozerať len z diaľky.

Turistickej atrakcií v podobe skrotenej veveričky Jožko nevedel odolať.

Krásna kombinácia červeného pieskovca a mramoru! Podobná, z červeného pieskovca, je aj „Red Fort“ = červená pevnosť v Dillí, keď nemáte dostatok času na obe alebo si chcete vybrať len jednu, odporúčaná je práve pevnosť Agra, ktorá je viac udržiavaná a krajšia.

Trošku som porobila poriadky…

Na Indiu unikátne krásna zeleň – záhrady v pevnosti Agra. Na celý areál by človek potreboval aj celý deň – my sme si pevnosť prešli za pár hodín.

Uväznený Shah Jahan mohol Taj Mahal pozorovať len z diaľky. Po jeho smrti ho však presunuli do hrobky k milovanej manželke.

Agra ponúka mnoho „roof top“ reštaurácií s „Taj View“ 🙂 stačí si len vybrať a Taj Mahal môžete obdivovať aj pri obede.

Naša skupinka z hostela Big Brother.

Taj Mahal je miesto priťahujúce masy turistov, mnohí cestujú do Indie len kvôli tejto stavbe…naše očakávania toto miesto absolútne naplnilo a keď si privstanete, užijete si Taj Mahal ešte o kus viac!

The post Fotoreportáž: Čo ponúka Agra? appeared first on Cestovateľský blog.