Žiadne skoré ranné šoférovanie (namiesto toho sme si obaja príjemne podriemali), žiadne šoférovanie späť unavený (tiež si môžete pospať), autobus parkuje na vyhradenom parkovisku priamo na lanovke a rozdiel v cene za tento komfort je fakt minimálny. Bežný skipass stojí 64,50 Eur na deň pre dospeláka, Slovak Lines predáva svoj produkt za 75 Eur a 47 Eur pre deti. Je to špeciálna zimná linka, ktorá funguje presne na to, aby vás dostala na svah. Nikde inde nestojí, iba nastúpite na autobusovej stanici a vystúpite na svahu. V čase našej lyžovačky vyrážali rovno 3 autobusy naraz! Autobus jazdí štvrtky, počas víkendov a sviatkov, ale aj cez jarné prázdniny od decembra 2025 do marca 2026. Svoj trip si môžete naplánovať tu:

Vyrážame 7:00 z modernej autobusovej stanici v OC Nivy v Bratislave, ale ešte predtým musíme zaparkovať auto – môžete si dokúpiť za 1 Eur parkovanie na 24 hodín priamo pod stanicou, čo je za mňa no-brainer. Čakal som, že cesta bude dlhšia, ale kúsok po 9:00 parkujeme na Stuhlecku na parkovisku P2 priamo pri lanovke. Môžete si tu priamo zapožičať lyžiarsku výstroj z menšej lokálnej požičovne (41 Eur na deň za kompletný set lyží), len počítajte s tým, že si chvíľku počkáte – Hanka čakala cca 20 minút, to ale zas nie je nič strašné. Kliknite na obrázok na interaktívnu mapu strediska:

Ak si beriete so sebou do autobusu aj výstroj, s lístkom od Slovak Lines stačí nazuť lyže alebo zobrať do ruky snowboard a môžete si rovno sadnúť na lanovku, ktorá vás vyvezie priamo na svah. Žiadne čakanie v rade do pokladne, ktoré v tomto typickom čase, keď všetci prichádzajú, môže byť vcelku dlhé. Takmer všetky zjazdovky boli počas našej návštevy otvorené, celkovo ponúka Stuhleck až 26 kilometrov zjazdoviek, prevažne ľahších (modrých) a stredne ťažkých (červených) tratí. Detský pás nebol ešte funkčný, ak už vaše ratolesti vedia aspoň trocha lyžovať, na modrých zjazdovkách si s nimi užijete dlhé kilometre pohodovej jazdy. Pre odvážnejších je tu aj skipark s prekážkami, kde si môžete vyskúšať sa vyblázniť.

Perfektné je, že z autobusu máte také svoje malé (vykúrené) zázemie – pohodlne sa prezlečiete, ja som napríklad necestovali v lyžiarskom výstroji, ale prezliekol som sa pre nástupom na svah. Autobus je potom k dispozícii aj medzi 12:00 a 13:00 na obedný oddych, môžete sa tu tak pohodlne neobedovať, ak si zvyknete brať jedlo so sebou. Ale to jedlo v panoramatickej reštaurácii hore na kopci je fakt dobré – buchta s vanilkou omáčkou nesmela chýbať! 🙂

Autobus potom odchádza presne 16:30 smerom do Bratislavy, my sme si tak užili celodennú lyžovačku na maximum. A úprimne som sa mega tešil, že nemusím tak zničený šoférovať 2 hodiny späť. Tesne pred 19tou sme už potom prehodili iba lyže a lyžiarky z autobusu do auta a pobrali sa domov. Inak, ak nemáte celoročné cestovné poistenie (my používame od Tatra Banky cez appku ich celoročný produkt, ktorý pokrýva aj typické športy a zahŕňa aj poistenie pri lyžovaní na vyznačených zjazdovkách vrátane zásahu horskej služby), môžete si dokúpiť jednodňové poistenie počas nákupu lístka za 1,98 Eur. Čo je asi úplne jasné, ale pre istotu – nezabudnite si preukaz (občiansky alebo pas), veď prekračujete hranice.

My sme úplne nevedeli, čo od tohto zážitku očakávať, ale výsledok stál za to. Spraviť si jeden deň lyžovačku na otočku vás mentálne dostane do úplne iného sveta. Keď sme prišli na parkovisko, mali sme nepríjemné pochmúrne počasie, celá dolina bola zahalená v hustnej hmle. Keď sme sa však spodnou lanovkou vyviezli až do strednej stanice, vykuklo na nás slniečko a celý deň nás už potom sprevádzalo. Užili sme si krásnu celodennú inverziu. V spodnej časti lanovky ešte nebol sneh v iných častiach ako na trati, ale hore to už bola krásna zasnežená krajinka s dobre upravenými svahmi. Tu si môžete pozrieť najaktuálnejšie zábery z webkamier (klikni na obrázok!):

Lyžovačku busom sme vyskúšali v sobotu, trocha som sa tak bál, či nebude plnka a nebude sa veľa čakať na lanovkách. Maximálne sme čakali, a aj to iba raz, 7 minút v čase cca do 10:00, potom sa už lyžiari rozprskli po svahoch a naša priemerná doba čakania na akúkoľvek inú lanovka bola niekde v rozpätí 0 až 1 minúta 😉 Inak, keď si chcete pozrieť našu živú panorámu (haha) a ako to presne vyzeralo na svahu počas nášho „testovania“, mrknite naše storky na Instagrame.

Naše skromné zhodnotenie – boli sme prvýkrát na spoločnej lyžovačke s Hankou bez deťúrisiek a mega ma potešilo, že sme toho nemuseli veľa riešiť. Žiadna cesta autom, kúpa diaľničnej známky, správne zaparkovať, kúpa skipassu – o všetko sme mali vďaka tomuto produktu postarané. Ani vstávanie o 6:00 mi neprišlo nijak drastické, práve naopak, cestou tam som si dobre zdriemol a tak sme vyrazili plní energie na super lyžovačku.

PS: tento článok napísal človek 🙂

The post Lyžovačka busom na Stuhleck – toto je super! appeared first on Cestovateľský blog.

Karlove Vary som navštívila ako inak, len s batohom a strávila som tu 24 hodín. V tomto článku sa dozviete ako sa dostať do Karlových Varov, kde sa ubytovať, čo tu vidieť, ochutnať a koľko peňazí si pripraviť.

Cestovanie do Karlových Varov

Návštevu Karlových Varov vám odporúčam v rámci jednodňového výletu z Prahy. Autom, prípadne autobusom od Flixbusu/Regiojetu sem dorazíte za približne 2 hodiny. Pokiaľ sem necestujete na každoročný festival alebo na ozdravný pobyt, jeden deň v Karlových Varoch vám bude určite stačiť.

Centrum Karlových Varov máte pešo prejdené v priebehu 30 minút. Pešia zóna sa začína pri Jan Becher Museum a končí pri legendárnom Grandhoteli Pupp, v ktorého kaviarni Café Pupp sa zastavte na šálok dobrej kávy. Celou cestou budete prechádzať okolo piatich kolonád, v ktorých môžete zadarmo ochutnať minerálne pramene, vďaka ktorým sú Karlove Vary preslávené.

Ubytovanie v Karlových Varoch

V Karlových Varoch nájdete rôzne druhy ubytovania: od luxusného Grandhotela Pupp, cez hotely, ktoré ponúkajú liečebné kúry a wellness (najznámejší je Spa Hotel Thermal), až po klasické hotely a penzióny na kopci za mestom. Ak sem cestujete autom, prípadne sa chcete vyhnúť večernému ruchu na pešej zóne, odporúčam vám práve ubytovanie v penziónoch nad mestom.

Doprava v Karlových Varoch

Ak sa rozhodnete ubytovať v penzióne nad centrom, nemusíte sa báť nekonečného šliapania do kopcov, pretože tu jazdí miestna MHD. Cestovný lístok si kúpite buď v obchode, trafike, prípadne zaplatíte bezkontaktne kartou priamo v autobuse.

Čo vidieť a ochutnať v Karlových Varoch

Úplne prvé, čo odporúčam spraviť po príchode do Karlových Varov, je kúpiť si kúpeľný hrnček na degustáciu minerálnych prameňov. Počas prechádzky po pešej zóne totiž miniete niekoľko minerálnych prameňov vrátane piatich nádherných kolonád, za ktorými sem turisti tak radi jazdia. Tým, ktorí majú s minerálnymi prameňmi premiéru, odporúčam kupovať čo najmenší hrnček, pretože je veľmi pravdepodobné, že vám nebudú chutiť. Hrnček nie je povinný, ak máte so sebou hocijakú nádobu, môžete použiť tú. 

Ako chutia minerálne pramene v Karlových Varoch?

Tí, ktorí ste podobne ako ja minerálne pramene nikdy nepili, ich chuť vám pravdepodobne bude pripomínať pot. Sú veľmi slané a teplé.  Ja som ochutnala pramene zo všetkých kolonád, no ani jeden mi nechutil a nakoniec som bola rada, že som si kúpila len maličký hrnček na degustáciu. Počas 24 hodín v Karlových Varoch som zvládla vypiť asi dve deci, viac ani omylom.

5 kolonád v Karlových Varoch

Karlove Vary sú známe svojimi ikonickými kolonádami, pri ktorých vyvierajú minerálne pramene. Nachádzajú sa na pešej zóne prakticky hneď veľa seba a ochutnávka každej z nich vás prevedie mestom.

1. Sadová kolonáda: v Sadovej kolonáde sa nachádza Hadí prameň, ktorý sa svojou teplotou 30°C považuje za najchutnejší. Architektami Sadovej kolonády je známa rakúska dvojica Helmer a Fellner, ktorí navrhli aj Slovenské národné divadlo v Bratislave.
2. Mlynská kolonáda: najkrajšou a najväčšou kolonádou je Mlynská kolonáda. Nachádza sa tu päť prameňov vrátane Mlynského, ktorý sa zvykne vyvážať aj do zahraničia. Jeho teplota je 56,6 °C. V tejto kolonáde sa tiež konajú rôzne akcie a koncerty.
3. Zámocká kolonáda: zámocká kolonáda sa nachádza v malom nenápadnom altánku nad centrom Karlových Varov. Vyviera tu Horný zámocký prameň, ktorý má teplotu 49,8 °C.
4. Trhová kolonáda: Trhová kolonáda je vyrezávaná stavba postavená vo švajčiarskom štýle. V pôvodných projektoch sa mala prepojiť s Mlynskou kolonádou, avšak tento projekt sa nikdy nezrealizoval. Vyvierajú tu tri pramene vrátane Trhového (62 °C) a prameňa Karola IV. (64 °C). Ku prameňu Karola IV. sa dokonca viaže aj povesť. Kráľ Karol IV. vraj počas jednej loveckej výpravy objavil prameň s vyvierajúcou horúcou vodou. Následne jeho lekár usúdil, že táto voda by mu mohla pomôcť v liečbe jeho chorých končatín. Údajne sa tu Karol IV. naozaj začal chodiť liečiť a keď sa mu po čase polepšilo, obsadil toto územie a založil Karlove Vary.
5. Žriedlová kolonáda: najväčší prameň v Karlových Varoch je gejzír Žriedlo, ktorý vyviera do výšky 12 metrov. Teplota jeho prameňa je 73 °C, čím sa stáva najteplejším termálnym prameňom v celej Českej republike. V Žriedlovej kolonáde sa nachádzajú aj ďalšie tri pramene so žriedlovou vodou: jeden s pôvodnou teplotou a ďalšie dva ochladené na 57°C a 41 °C.

Turistika v Karlových Varoch

Ak túžite navštíviť okolité lesy, môžete sa vybrať na Rozhľadňu Diana, prípadne na Vyhliadku Tri kríže.

• Rozhľadňa Diana: obľúbený panoramatický výhľad na Karlove Vary ponúka Rozhľadňa Diana. Dostanete sa sem pešo približne za 45 minút, prípadne lanovkou od Grandhotela Pupp. Vstup na samotnú rozhľadňu je zadarmo a na vyhliadkovú plochu jazdí dokonca aj výťah.
• Vyhliadka Tri kríže: počas tejto vychádzky prídete k drevenému vyhliadkovému altánku, za ktorým naozaj stoja tri kríže. Tieto kríže sa nachádzajú na vrchole Trojkrížového vrchu, ktorý je preslávený rôznymi povesťami o bludičkách a násilnej smrti troch bratov, ktorí tu plánovali postaviť hotel. Z centra mesta od Žriedla sem vedie sem vedie 1,9-kilometrový žltý turistický chodník.

Čo ochutnať v Karlových Varoch

Karlové Vary ponúkajú mnoho chutí:

• Liečivé pramene: navštíviť Karlove Vary a neochutnať liečivé pramene je ako ísť k moru, ale neokúpať sa v ňom. Nemusíte byť práve fanúšikom kúpania sa v mori (pitia liečebných prameňov), no v oboch prípadoch sú ich liečivé účinky naozaj potvrdené. Nehovoriac o tom, že tieto pramene sú svetovým unikátom.
• Česká kuchyňa: v Karlových Varoch je veľa reštaurácii na výber a ceny za hlavné jedlo sa aktuálne pohybujú okolo 14 €. Čo sa mi na Karlových Varoch nepáčilo je, že veľká časť reštaurácií prijíma len hotovosť a neakceptuje platbu kartou. Dokonca aj v niektorých obchodoch so suvenírmi je možná len platba v hotovosti. Preto sa vždy vopred opýtajte, či môžete platiť aj kartou. Pozitívom však je, že v čase obedu veľa reštaurácii podáva obedové menu. Cenovo to vychádza takmer o polovicu lacnejšie a k hlavnému jedlu dostanete aj polievku. Ja som v Karlových Varoch ochutnala pečenú kačku v Plzeňskej Restaurace Palacký, ktorá má na Googli výborné hodnotenia, dá sa tu platiť kartou a paradoxne tu majú najnižšie ceny zo všetkých reštaurácií, ktoré som tu pozerala (takmer každá na pešej zóne).
• Kúpeľná oplátka: najlepšie recenzie na karlovarské oplátky som našla na obchod Prodejna Karlovarských oplatek. Nielenže tu kúpite oplátky v rôznych príchutiach, oni sa tu priamo vyrábajú, čiže sú 100% čerstvé.
• Becherovka: vedeli ste, že Becherovka sa vyrába v Karlových Varoch? Dokonca tu majú aj múzeum Jána Bechera, v ktorom sa dozviete niečo o histórii a procese výroby Becherovky. Na záver každej prehliadky vás čaká degustácia produktov. 

Medzinárodný filmový festival Karlove Vary

Karlove Vary môžete navštíviť aj počas každoročného Medzinárodného filmového festivalu Karlove Vary a ak budete mať šťastie, možno stretnete aj nejakú celebritu. Napríklad v roku 2011 sem prišiel Johnny Depp.

Okrem Johnnyho Deppa sa tohto festivalu zúčastnili aj ďalší svetoznámi herci, napríklad Leonardo DiCaprio (1994), Michael Douglas (1998), Scarlett Johansson (2001), Morgan Freeman (2003), Sharon Stone (2005), Renée Zellweger (2007), Robert De Niro (2008), John Travolta (2013), Mel Gibson (2014), Richard Gere (2015), Uma Thurman (2017), Robert Pattinson (2018), Russell Crowe (2023) a ďalší.

Koľko som zaplatila počas 24 hodín v Karlových Varoch?

Jednodňový výlet do Karlových Varov nás vyšiel 72.84 € na osobu.

• Ubytovanie pre 2 osoby na 1 noc: 44.11 €
• Flixbus Praha – Karlovy Vary: 8.85 €
• Regiojet Karlovy Vary – Český Krumlov: 11.73 €
• Jedlo: 26.15 €
• MHD: 1.98 €
• Iné výdavky: 2.08 €

Návštevu Karlových Varov odporúčam každému kto zavíta do Prahy, chce vidieť niečo unikátne a má čas na jednodňový výlet mimo Prahu. Či už tu strávite niekoľko nocí alebo prídete len na jeden deň, návštevu Karlových Varoch budete odporúčať každému, tak ako to robím práve ja. Určite choďte! Alternatívnou, rovnako nádhernou a relatívne blízkou destináciou na výlet z Prahy je aj Český Krumlov, do ktorého som z Karlových Varov cestovala aj ja.

The post 24 hodín v Karlových Varoch. Čo vidieť a koľko to stojí? appeared first on Cestovateľský blog.

Dnes je jazero Most vyhľadávaným cieľom turistov, na štrkovej pláži sú stánky s občerstvením, sociálne zázemie, dve detské ihriská vrátane balančného chodníka a okolo jazera sa vinie cyklotrasa dlhá deväť kilometrov. Je to ideálne miesto hlavne na prechádzky či cyklistiku, inlajny však radšej nechajte doma. Výlet si môžete užiť aj so štvornohými chlpáčmi, pretože v okolí jazera nájdete aj tri pláže pre psov.

Zaujímavosťou je, že zo zbúraného gotického mesta sa zachoval dekanský kostol. Ani ten sa sťahovaniu nevyhol – na štyroch koľajniciach ho presunuli o viac ako 840 metrov. Takýto presun bol na vtedajšie pomery unikátny a dokonca je zapísaný do Guinessovej knihy rekordov. Dnes sa kostol nachádza v príjemnej prechádzkovej vzdialenosti od jazera a určite stojí za návštevu.

Jazero Most sa rozprestiera pod hradom Hněvín. Ani jeho návštevu si nenechajte ujsť, pretože je z neho nádherný výhľad na Krušné hory a České stredohorie.

V okolí mesta Mostu sú ešte stále v prevádzke uhoľné lomy, no postupne sa ťažba utlmuje a počíta sa s ďalšou rekultiváciou krajiny. Nad lomom sa ako prízrak dávnych čias vypína zámok Jezeří. Ak ho navštívite, budete mať z neho výhľad na stále funkčný lom a monštruózne rýpadlá – na výlet si do batoha pribaľte aj ďalekohľad.

Ak sa chystáte na potulky po Čechách, jazero Most si určite zapíšte do itinerára. Keby ste sa už v predstihu rozhodli naplánovať si budúce leto, poznačte si, že sa tu počas letných olympijských hier v Paríži (26. 7. – 11. 8. 2024) bude konať Olympijský festival. Kempy a reštaurácie sú však zatiaľ iba na papieri – s ich výstavbou sa čaká, kým si pôda okolo jazera „sadne“, pre eróziu tu zatiaľ nie je možné plnohodnotne stavať.

Po ukončení ťažby bude Mostecko regiónom plným jazier a krásnej prírody. Už dnes sa zásluhou rekultivácie krajiny v lesoch preháňajú jelene a muflóny. Príroda si našla cestu.

The post Tip na víkendový výlet – jazero Most, druhé najväčšie jazero v Česku appeared first on Cestovateľský blog.

V rozhovore sa dočítate aj:

• Aký je vlastne rozdiel medzi jazerom, vodnou stavbou, plesom a tajchom
• Tajchy predstavujú v skutočnosti niečo iné, ako ich vnímajú návštevníci
• Prečo sa na tajch Rozgrund „nechytá“ ani Gabčíkovo a je to z pohľadu historickej stavbárskej veľkoleposti naša „egyptská pyramída“
• Ak by ste chceli obísť všetkých 23 verejne dostupných tajchov, nakráčate sa 50 km
• Vďaka tajchom a čerpacím strojom bola Štiavnica jedno z najbohatších miest Európy
• Ako sa prihlásiť sa na unikátne sprevádzanie tajchami

Michal, o banskoštiavnických tajchoch nájdeme na rôznych blogov desiatky článkov. Čo sú tajchy v skutočnosti zač?

Áno, to je pravda, na internete nájdeme rôzne články o tajchoch, aj mnoho záverečných prác sa venuje tajchom. Táto téma je veľmi obľúbená a môžeme sa na ňu pozrieť z mnohých uhlov. Avšak takéto kvantum článkov a príspevkov sa nevenuje tomu najpodstatnejšiemu, a to samotným hrádzam tajchov a tomu čo sú vlastne tajchy zač.

Tajchy predstavujú v skutočnosti niečo iné, ako ich vnímajú návštevníci. Sú to najstaršie vodné stavby na územní našej krajiny. Na tom by nebolo nič zvláštne pokiaľ by to neboli v skutku unikátne stavby, ktoré nemali obdobu širko-ďaleko.

Aký je vlastne rozdiel medzi jazerom, vodnou stavbou, plesom a tajchom?

Plesá a jazerá boli vytvorené prírodnými silami. Plesá sú typické pre vysokohorské prostredie a jazerá pre nížinné. Slovensko jednoznačne nie je krajinou jazier.

Druhá kategória, úplne odlišná, sú vodné stavby. Diela, ktoré budoval človek, aby zachytil a využil voľne tečúcu vodu. Tajchy sú historické vodné stavby. Názov tajch pochádza z nemeckého slova „teich“ – čo je starý nemecký názov umelej vodnej nádrže. Keď toto slovo prečíta nemec bude to znieť ako „tajch“. V časoch budovania tajchov pred 500-250 rokmi sa v Banskej Štiavnici používala nemčina, takže vodná stavba a tajch je úplne jedno a to isté, len tieto názvy sú z iných storočí a z iných jazykov.

Sú všetky tajchy rovnaké alebo podobné? Alebo ja každý tajch niečím významný?

Každý tajch je iný. V okolí Banskej Štiavnice nenájdeme podobný tajch, aj keď vzhľadovo sa na prvý pohľad môžu javiť. Podobnejšie sú si menšie tajchy navzájom, ale aj sú tam mnohé rozdiely medzi nimi.

Sú všetky tajchy dnes ešte dostupné? Tie najznámejšie sú aj turisticky vyhľadávané, čo však tie menej známe?

Doposiaľ v okolí Banskej Štiavnice existuje 26 tajchov, z ktorých je 23 v štátnom vlastníctve. Z tohto množstva nie je dostupný iba tajch Rozgrund, ktorý je vodárenskou nádržou. Dva tajchy sú v súkromnom vlastníctve a jeden tajch je z časti štátny a z časti súkromný. Avšak ani jeden z týchto troch tajchov nie je oplotený.

Na Rozgrund sa ževraj „nechytá“ ani Gabčíkovo, prečo?

Rozgrund je legenda. Tento tajch bol v 19. stor. považovaný za najodvážnejšiu vodnú stavbu na svete. Generácie odborníkov sleduje túto unikátnu priehradu s údivom. Prakticky je nemožné, aby naši predkovia postavili niečo takéto už v 18. stor. Je to naša pyramída. Nemusíme cestovať za pyramídami do Egypta, niečo podobné máme práve vo Vyhnianskej doline v podobe tajchu Rozgrund!

Existuje nejaká zaujímavá celodenná túra medzi tajchami?

V podstatne neexistuje nejaká ucelená turistická trasa, ktorá by spájala všetky tajchy. Ak by sme chceli navštíviť všetky tajchy za deň, je to prakticky pre bežného turistu nemožné. Pri krste našej knihy som sa vydal prejsť od tajchu k tajchu a pokrstiť jeden výtlačok knihy vodou z tajchov. Celkovo som obišiel 23 tajchov a celý výlet bol dlhý cca 50 km. Takže aj tento výlet by bol len pre zdatných turistov.

Hovorí sa, že v 18. storočí tvorili štiavnické tajchy asi najdokonalejšiu vodohospodársku sústavu Európy, je to pravda? Kto ich vymyslel a ako dlho ich stavali? Na čo všetko slúžili v minulosti a na čo slúžia dnes?

Áno, je to pravda, dokonca toto tvrdenie platilo ešte aj v 19. stor. Najväčší boom výstavby tajchov bol od roku 1712 do roku 1779, kedy sa postavilo všetko podstatné a všetko čo sa zachovalo dodnes. A takýto boom vo výstavbe bol preto, lebo sa osvedčili nové čerpacie stotroje, ktoré dokázali odčerpať podzemnú vodu zo zatopených baní. Tieto čerpacie stroje boli poháňané vodou – povrchovou vodou akumulovanou v nádržiach tajchov. Vďaka odčerpaniu podzemnej vody zo zatopených baní, mohli baníci dobývať drahé kovy hlbšie a hlbšie. Vďaka tajchom a čerpacím strojom bola Štiavnica jedno z najbohatších miest Európy.

Celý systém budovania tajchov a vodohospodárskych sústav projektovali skutoční odborníci na čele so Samuelom Mikovínym a rodom Hellovcov. Dnes sú tajchy už na „dôchodku“. Prakticky okrem Horného Hodrušského tajchu, ktorý slúži sezónne ako zasnežovacia nádrž, sa už zo žiadneho nevykonáva odber, teda žiaden neslúži vodohospodárskym účelom.

Ako sa v dávnej minulosti udržiavali, prevádzkovali tajchy, ich výšky hladín?

V minulosti sme nemali vodu v tajchoch na maximálnej možnej úrovni počas celého roka ako je tomu dnes. Tajchy boli plné iba v obdobiach výdatných zrážok, alebo v obdobiach topenia sa snehu. V týchto obdobiach dochádzalo k akumulácii vody, po zbytok roka sa takto nakulmovaná voda využívala. Takže ak bolo dlhé suché leto, tajchy boli jednoznačne poloprázdne až prázdne. Každý tajch, alebo sústava tajchov mala svojho „Tajchára“, ktorý sa o tajch staral. Toto povolanie existuje dodnes.

Stalo sa, že sa tajchy hrádze tajchov preliali a zaplavili okolie?

Najhoršie čo sa môže stať hrádzi je jej pretrhnutie. Takú katastrofu tajchy svojím obyvateľom žijúcim pod hrádzami nepripravili. Avšak niektoré tajchy boli počas svojej histórie preliate s tým, že hrádza odolala vo všetkých prípadoch a nebola pretrhnutá. Tým, že niektoré tajchy boli preliate, spôsobili iba väčšiu povodeň v údolí pod tajchom.

Majú tajchy dnes ešte nejaké opodstatnenie?

Tým, že sa tajchy vodohospodársky nevyužívajú, to ešte neznamená, že je všetko v poriadku a že si už ďalej nezaslúžia našu pozornosť.

Hrádza tajchu musí dennodenne odolávať tlaku vody, ktorá sa neúprosne tlačí na hrádzu a snaží sa ju prelomiť. Tlak vody vyrovnáva tlak zeminy – hrádze, okrem toho táto voda vniká do hrádze a snaží sa ju rozrušiť. Tiež hrádza musí odolávať rôznym zaťažovacím stavom, ako sú vlny, ľad, zmeny hladiny a nakoniec ľuďom, ktorí ju dokážu chrániť, ale aj najviac ohroziť.

Ktorý je Tvoj najobľúbenejší tajch a prečo?

Mám rád všetky tajchy, nemám favorita.

Keby si nám na záver mal dať 3-4 netradičné tipy, čo by sme si mali najbližšie na tajchoch všimnúť, čo by to bolo?

1. Vzdušný svah hrádze tajchu Rozgrund, ktorý je dychvyrážajúco strmý. Aj keď len spoza plota, ale oplatí sa tu zataviť.
2. Prejsť sa okolo Počúvadlianskeho tajchu a napočítať všetkých 6 hrádzi tajchu, čím si uvedomíte, že celý tajch bol postavený na vrchole kopca.
3. „Úspornú“ hrádzu Dolného Hodrušského tajchu, ktorá je bola a bude najproblematickejšou hrádzou spomedzi všetkých tajchov.
4. Na chvíľu sa zamyslieť na Veľkej a Malej Richňave s pomyslením, že tieto tajchy boli najvýznamnejšie a že samotní princovia Leopold a Jozef, synovia cisára Františka Lotrinského a jeho manželky cisárovnej a uhorskej kráľovnej Márie Terézie obdivovali toto veľkolepé dielo.

Ak by niekto chcel zistiť o tajchoch viac, kde má hľadať? Robia sa aj nejaké sprevádzania?

Ak niekoho bude zaujímať viac než len teplota vody v nádržiach tajchov, môže nám napísať našu facebookovú stránku BanskoŠtiavnické tajchy, alebo na bstajchy@gmail.com. Takisto nás nájdete aj na Instagrame a na webe www.bstajchy.sk, na ktorého príprave ale ešte pracujeme.

Organizujeme aj sprevádzania podľa našej knihy Banskoštiavnická vodohospodárska sústava. Sprevádzania sú krátke výlety po jednotlivých vodohospodárskych sústavách, zhruba 10 km dlhé. Každé sprevádzanie je špecifické a jedinečné, pretože každá vodohospodárska sústava, každý tajch je jedinečný a odlišný. Sprevádzania sú vždy s hovoreným slovom formou krátkych opisov zaujímavých miest a udalostí alebo objektov, pri ktorých sa zastavíme. Sprevádzania sú vhodné pre všetky vekové kategórie, ktoré majú záujem spoznať najvýznamnejšiu technickú pamiatku našej krajiny. Pridaj sa!
Sprevádzania pridávame na náš facebook formou udalosti, kde sa stačí pridať a kde nájdete všetky podrobné informácie. V súčasnosti máme cca 20 trás sprevádzaní od tajchu k tajchu po vodohospodárskych objektoch, chodníčkoch, lesoch a lúkach s výhľadmi aj bez nich.

Ďakujem za rozhovor Michal!

The post Rozhovor o banskoštiavnických tajchoch – generácie odborníkov ich sledujú s údivom appeared first on Cestovateľský blog.

Ako sa dostať ku Grüner See?

Zadajte do navigácie Gasthof Grüner See alebo kliknite priamo na túto Google mapu. Od hostinca je to k jazeru 2 minúty pešo, prípadne ak sa kúsok vrátite po ceste späť a odbočíte na Hinterer See Weg, dostanete sa k jazeru aj z opačnej strany. Ak máte čas a chuť si spraviť jednodňový výlet, z Bratislavy je to menej ako 3 hodiny autom.

Potápanie & freediving v Grüner See

Grüner See – ako to vyzerá v okolí

Autor fotografie titulného obrázku: Filippo Marangoni

The post Grüner See – les pod vodou, v ktorom sa môžete potápať! (2x video) appeared first on Cestovateľský blog.

Bojnice v 360° vzdušného pohľadu

6 zaujímavostí o Bojnickom zámku

• Prvýkrát za Bojnice spomínajú v historických zápisoch so svojim hradom už v roku 1113 (krátka história)
• Pôvodne išlo o drevenú pevnosť, ktorá sa neskôr prebudovávala kameňom
• V roku 1939 zámok odkúpil najznámejší československý podnikateľ Ján Baťa
• V roku 1945 československá vláda skonfiškovala zámok a stal sa sídlom niekoľkých štátnych inštitúcií
• Na Bojnickom zámku sa nahrávala známa rozprávka Fantaghirò
• Každý rok navštívi zámok cez 20 000 ľudí

The post Pozrite si okolie Bojnického zámku v jeho zimnom šate tak, ako ste ho doteraz nevideli appeared first on Cestovateľský blog.

Kde si požičať skialpový výstroj v Bratislave a koľko to stojí?

Je 4:30 ráno, vyrážame zo Senca pri Bratislave, aby sme boli na svahu medzi prvými. Do auta sadáme o 4:50, pohodovou jazdou prázdnymi cestami sme 6:40 na mieste. Na parkovisku pár áut, rampy zdvihnuté. Výstroj sme si požičali deň vopred v Šport Servis Bekr v Bratislave – skialpové lyže so špeciálnym skialpovým (rámovým) viazaním, skialpové lyžiarky, teleskopické palice. Komplet výstroj na jeden deň stojí 25 eur, čo mi príde ako fér cena. Musím pochváliť pohodový a veľmi priateľský prístup majiteľov predajne (PS: toto nie je spolupráca, vôbec netušili o našich blogerských aktivitách). Na rovinu sme im povedali, že sme skialpinisti-začiatočníci, ochotne nám všetko vysvetlili, nastavili, nahodili pásy…

Prvýkrát na skialpe

Šálka horúceho čaju, snack, obúvame lyžiarky, helmy na hlavách a presne 7:00 sme už nad spodnou stanicou lanovky Telemix na Donovaloch, ktorá dnes nepremáva (super pre nás, lebo aj po spustení prevádzky o 8:30 sme mali svah takmer iba pre seba). Netušíme, čo máme od tejto aktivity očakávať, ale keďže radi skúšame nové veci, sme plní endorfínov. Na tento trip doslova na otočku som prehovoril švagra Sama, ani jeden z nás nestál predtým na skialpoch. Samo snowboarduje a ja lyžujem, obaja cez 20 rokov. Je to zvláštny pocit, stáť na lyžiach, ktoré sa nešmýkajú, haha 🙂 Drží to s tými pásmi „jak hluchý dvere“. Osobne som si myslel, že to bude ľahké, ale šľapať technicky správne (teda to sme si o sebe naivne mysleli) a pritom si vystúpať nejaký kopec, no slušná makačka 🙂

Nová Hoľa na Donovaloch (1361 m.n.m.), ktorú trasu zvoliť?

Výšľap sme začali v nadmorskej výške 916 m.n.m, horná stanica lanovky Telemix, ku ktorej sme prišli po lyžiarskej trati Nová Hoľa I., je vo výške 1361 m.n.m. Prekonali sme teda 445 výškových metrov. Netušíme, či je to málo alebo veľa, ale boli sme z tohto športu na prvý pokus nadšení napriek tomu, že hore bola taká hmla, že sme si pomaly pred nos nevideli 🙂

Mali sme výhodu, že aktuálne lanovka Telemix ani okolité vleky nepremávali, takže na svahu sme okrem pár skialpinistov nikoho nestretli. Keďže sme prišli vcelku skoro ráno, mali sme tento skialpový zážitok sami pre seba a mohli sme stúpať po bezpečných lyžiarskych tratiach.

Zjazdovka Nová Hoľa po tom, čo vyšľapete nad bobovú dráhu, ponúka možnosť sa vydať dvomi smermi – vľavo z pohľadu skialpinistu je Nová Hoľa I. a vpravo Nová Hoľa II. Pýtam sa Sama, ktorou stranou chceme ísť. Jeden milý pán, ktorý už mal výšľap za sebou, nám odporučil ísť na Novú Hoľu II., nám sa viac páčila ľavá strana (Nová Hoľa I.) – chyba 🙂 Svah bol v tejto časti dosť neupravený a cca 300 m to bola taká stupačka, že nám skoro stehná odišli (jasné, že sa nám teraz skialpinisti-profíci zasmejú, aj my sme sa na sebe)…

Zalyžovať si bez toho, aby ste platili za vleky…

Keď vidím na Slovensku ceny za celodenné skipasy, je mi miestami do plaču. Možno aj preto som bol tak nadšený, lebo tento skialpový zážitok nás okrem požičania výstroja a benzínu nestál nič, iba chuť si privstať a zažič niečo nové. A musím povedať, že je to úplne iný pocit si kopec poctivo vyšľapať a potom si užiť jednu jazdu, ako sa voziť lanovkou 10-20x za deň a „iba“ sa spúšťať.

V žiadnom prípade to nie je myslené ako hejt lyžiarov, to vôbec, veď sám celý život lyžujem (a určite aj ďalej budem). Za mňa je to skôr pochvala a v dobrom závisť skialpinistom, ktorý tento krásny šport robia už dlhšie. Je to iné, netradičné a nás to dosť nabilo endorfínmi. Takže sa môžete tešiť na pár ďalších skialpových článkov od nás.

The post Skialp na Donovaloch: výstup na Novú Hoľu appeared first on Cestovateľský blog.

Ako sa dostať na farmu v Hrubej Borši?

Najlepšie autom. Autobus síce do Hrubej Borši taktiež chodí, len sa musíte z dedinky pár minút prejsť a dôjsť na koniec Jazdeckej ulice – dostanete sa k veľkému drevenému salónu aký poznáte z kovbojok. Salón normálne funguje a zároveň je to fajn fotogenické miesto.

Zo Senca je to 10 minút autom, ak pôjdete z Bratislavy, môžete ísť aj po starej ceste cez Ivanku pri Dunaji. Parkovanie je zdarma priamo pri areáli. V okolí farmy bolo kedysi obrovské pole, dnes je tu výrazná zástavba rodinných domov, každopádne s parkovaním mať problém nebudete.

Kedy je farba v Hrubej Borši otvorená?

Každý deň od 10:00 do 18:00, okrem pondelka. Vstupné je 1 euro na osobu a je to skôr symbolický príspevok na chod rodinnej farmy. Vstup do areálu stráži veľký pes Atos (hovavard) – je to veľký parťák, veľmi rád sa nechá pohladkať kýmkoľvek.

Čo farma v Hrubej Borši ponúka?

Po správnosti ide skôr o jazdecký klub, ku ktorému domáci postupom času pridali rôzne zvieratká, o ktoré sa starajú. Dnes je to jeden z mála pólo jazdeckých klubov (Danube Polo Club) na Slovensku. Je ich tak málo, že prakticky nemajú domáci proti komu hrávať, tak vyzývajú na súboje rakúske družstvá. Na farme je veľká stajňa, kde je odhadom 20+ koní, ktoré patria domácim, ale majú ich tu ustajnené aj súkromníci.

My doma veľmi neinklinujeme k zoologickým záhradám, radi pozorujeme zvieratká v ich prirodzenom prostredí. Rodinné farmy sú super miesta, kde sa zvieratkám skvele žije a zároveň ich deťúriská môžu spoznať, priblížiť sa k nim, pohladkať si ich a dozvedieť sa od domácich o živote viac.

Prosím, neočakávajte od tejto farmy veľkoleposť nejakých snobských jazdeckých stajní – je to miesto, ktoré prejdete za pár minút, všade budete naokolo cítiť vôňu koníkov a zvierat. Nie je to určite výlet na celý deň, dokonca ani na pol dňa – my sme sem zašli na poobedné kočíkovanie a účel to perfektne splnilo. Môžete ísť priamo na kolbisko sa pozrieť, ako sa trénujú kone, zájsť do stajne, koníky si pohladkať… aspoň zmeníte na chvíľu zaužívané prostredie.

Spýtajte sa vždy domácich, či a ktorého koníka si môžu deti pohladkať 🙂 Domáci sú celoživotný koníčkári, majú bohaté skúseností s detským jazdením a veľmi radi sa vám prihovoria a zodpovedajú vaše (aj detské) zvedavé otázky. Niektoré zvieratká je možné aj kŕmiť, poraďte sa opäť s domácimi – najmä strava pre kone môže je citlivá záležitosť.

Lama Carlos a radosť z veľkého traktora

Doma sa Krištof najradšej hrá s kolesami rôznych vecí, nechýba traktor. No mali ste vidieť jeho výraz (vypleštené oči), keď uvidel obrovský, skutočný a poriadne zašpinený traktor. Jasné, že sme išli hneď chytiť jeho kolesá 🙂

Mňa osobne prekvapila lama, ktorá bola nadšená z toho, že vidí na kolbisku jazdiť kone, haha. Volá sa Carlos, ale ani za svet som nevedel prísť na to, ako prilákať lamu na pohladkanie 🙂 Takže namiesto Carlosa máme fotku prasiatka Mickeyho…

Škola jazdenia aj detské tábory v Hrubej Borši

Ak ste na koni ešte nikdy nejazdili a chceli by ste, prípadne rozmýšľate, že na tento vznešený šport dáte svoje deti, smelo tak môžete spraviť priamo v Hrubej Borši. Škola jazdenia tu funguje desaťročia, tréneri sú skúsení a celosvetovo uznávaní profesionáli, ktorí vás od základov dovedú až na pretekársku úroveň. Nehanbite sa spýtať. Ak už jazdíte, robia domáci pravidelné výjazdy na koňoch po okolí – môžete sa pridať (a nemusíte vlastniť koňa).

Farma v Hrubej Borši je zároveň fajn miesto v lete, kam môžete prihlásiť svoje ratolesti na detský tábor. V cene okolo 16 eur na deň (vrátane troch jedál) sa tu naučia starostlivosti o koníky a iné zvieratká, naučia sa jazdiť a bude to pre nich určite nová skúsenosť v porovnaní so sídliskami a domovými zástavbami. Len počítajte s tým, že prídu domov riadne zašpinené, ale zas plné radosti 🙂

The post Tip na výlet s malými deťmi v okolí Senca: rodinná farma Hrubá Borša appeared first on Cestovateľský blog.

Ako sa dostať čo najrýchlejšie na Vysokú?

Vysoká (754 m n. m.) sa nachádza v rovnomennej prírodnej rezervácii, ktorá je ľahko turisticky dostupná a zavďačí sa vám pri dobrom počasí výhľadom na široké okolie – od Koliby, cez Podunajskú pahorkatinu až po Považský Inovec. Na vrchole Vysokej je veľký drevený kríž a prechádza tadeto modrá turistická značka. Ako sa sem dostať? Možností je hneď niekoľko:

• modrou značkou z obce Kuchyňa (2:35 hod)
• modrou značkou zo Zochovej chaty (2:40 hod)
• môj tip: modrou značkou z Odbočky na Pulmanovu farmu (1:35 hod)

Keď pôjdete autom severne za obec Kuchyňa smerom na rohožník, cca po 500 metroch je malá drevená tabuľa s označením Vývrat (nepomýliť si s jazerom Vývrat, ktoré je o pár sto metrov vyššie). Je tu aj zastávka autobusu na znamenie, takže môžete pri ceste autobusom vystúpiť priamo tu. Pokračujte východne smerom na Odbočku na Pulmanovu farmu. Tu na rozcestníku (pri megalomanskej rekreačnej stavbe obohnanej veľkým betónovým plotom, ževraj to chce byť horáreň) uvidíte aj modrú značku s cieľom Vysoká, ktorá udáva čas 1 hod a 35 min. Ak kráčate sami a máte radi rezkejšie tempo, zvládne to pohodlne pod hodinu – ja som to dal za 57 minút a to nie som žiaden aktívny turista. Cesta dole je potom už na vás, mne to trvalo 38 minút.

Počas túry vás toho veľa neprekvapní, cesta je dobre značená, trocha zmätočný je možno iba úvod – hneď za stavbou je uzučká prudká cestička smerom do lesa, ja som na prvý pokus túto cestičku minul a trocha blúdil, domáci mi ju potom ukázali.

Stúpanie lesom je príjemne prudké, prakticky traverzujete po Vysokej a striedajú sa tu rovinky aj prudšími miestami. Sem-tam sú tu popadané stromy, takže občasne treba aj niečo obísť a preskočiť 🙂

90% času ste počas tejto túry v lese, prvé výhľady a okolie sa odhalia až v záverečnej časti, kde sa výraznejšie mení aj stúpanie a na záver vás čaká 10-15 minút trocha väčšieho zaberáku po skalnom podloží.

Pri dobrom počasí nepotrebujete na tento výstup žiadnu špeciálnu obuv, ak by ste však šli na jar, jeseň alebo zimu, nezabudnite na poriadnu turistickú obuv. Na vrchole vás čaká veľký 3-metrový drevený kríž, určite si tu strihnete jednu selfie 🙂 Krásny výhľad je najmä smerom na východ, možno by stála za to si túto túru zopakovať pri východe slnka.

The post Vrch Vysoká – tip na najkratšiu cestu a krásne výhľady appeared first on Cestovateľský blog.

Viedeň alebo Budapešť – doslova na skok

Bez davu turistov si môžete v lete aj cez pracovný deň užiť toto veľkomesto so všetkým, čo ponúka – históriu, galérie, prechádzky, nákupy, len tak chill niekde na viedenskej káve 🙂 Dom motýľov, Naschmarkt, Belvedere či najväčšia knižnica s 12 miliónmi kníh – prečítajte si naše tipy na netradičný jednodňový výlet vo Viedni.

Bojnice – niečo pre deti

Obľúbená destinácia, kam najmä rodičia či starí rodičia berú svojich potomkov a vnúčatká – zámok, zoologická záhrada či vyhliadková veža Čajka v Bojniciach stoja za návštevu.

Neziderské jazero – len tak za oddychom

Najväčšie stepné jazero v Európe Neusiedler See je pozostatkom prastarého mora. Letná autobusová linka premáva od piatku do nedele a tento rok ide až do Podersdorfu s ikonickým majákom, kde je možné prenajať si elektrický čln, len tak sa plaviť na výletných lodiach alebo využiť stovky kilometrov cyklotrás okolo celého jazera. Autobusy Slovak Lines majú príves na bicykle, takže si svoj bike môžete vziať so sebou. Náš tajný tip – málo známa pláž Breitenbrunn.

Zlín – opäť niečo pre deti

Nová autobusová linka spája Bratislavú s českým Zlínom, kde je taktiež pre deťúriská lákavá zoologická záhrada aj so zámkom Lešná, ktoré dlhodobo patria medzi desiatku najnavštevovanejších turistických miest v Českej republike.

Termálne kúpalisko vo Veľkom Mederi – aktívny oddych

Ak máte radi letné čvachtanie sa, autobusom môžete zbehnúť aj na kúpalisko Thermal Corvinus vo Veľkom Mederi. Cestovné je v prípade autobusov Slovak Lines vo výške celodennej vstupenky, takže ušetríte na doprave. Prečítajte si našu recenziu Thermal parku vo Veľkom Mederi, ktorý bol pre nás pohodovo-bláznivým.

Zámok Lednice – pre zamilované páry

Juhomoravský zámok Lednice s rozľahlou záhradou, ktorý patril Lichtenštajnovcom takmer 700 rokov, môžete spoznať v kočiari či na výletnej lodi, ktorá sa plaví po tajomných meandroch starej Dyje. Lednice sú nadmieru romantické a pre zamilované páry tu máme aj 7 tipov na romantické výlety vo dvojici.

The post 6 tipov na výlety autobusom z Bratislavy appeared first on Cestovateľský blog.