1. Chichen Itzá

Nachádza sa v Mexiku a ide o zrúcaninu starobylého mayského miesta, podobá sa z časti na pyramídu a v preklade znamená „V ústi studne Itzá“.

Zdroj: Wikipedia

2. Kristus Spasiteľ

Socha Kristusa Spasiteľa (Cristo Redentor) rozpína svoje ruky na vŕšku nad Rio de Janeirom v Brazílii. V podstavci sochy sa nachádza menšia kaplnka (približne pre 30 ľudí) a k soche vedie priamo asfaltová cesta. Samotná socha meria 30 metrov, no keď sa pozeráte na ňu zdola, pôsobí majestátne.

Zdroj: #cestujemespolu

3. Veľký čínsky múr

Domáci ho volajú aj „nekonečne dlhý múr“. Obrovská stavba, ktorú v skutočnosti nie je vidno z vesmíru ako mnohé mýty tvrdia, kopíruje pahorky v Číne a viete sa k tomuto divu sveta dostať pohodlne lokálnym autobusom priamo z Pekingu. Takto si môžete cestu k Veľkému čínskemu múru naplánovať spolu s návštevou Pekingu a Šanghaja.

Zdroj: #cestujemespolu

4. Machu Picchu

Mesto v horách, o ktorom dlhé roky nikto nevedel, že vôbec existuje. Sme pravdepodobne poslednou generáciou, ktorá sa dnes po Machu Picchu v Peru neďaleko Cusca môže prejsť po vlastných nohách – za pár rokov bude vytvorená výhliadka a Machu Picchu bude zakonzervované. Ponúkame exkluzívne 360-stupňové video priamo z Machu Picchu a rovnako fotoreportáž z výstupu k tomuto veľkolepému miestu.

Zdroj: #cestujemespolu

5. Petra

Archeologický skvost v južnom Jordáne je tamojšou najnavštevovanejšou pamiatkou a západnému svetu bolo toto miesto neznáme až do roku 1812. Ide o celé mestečko vytesané v červenej skale.

Zdroj: Wikipedia

6. Koloseum

Ruiny snáď najznámejšieho amfiteátra, miesta stretu gladiátorov, tvoria turistické centrum Ríma. Stavbu začali stavať 70 rokov po Kr.. Z ikony starovekého Ríma sa dnes zachovali 2/3 kvôli rozkrádaniu materiálu a zemetraseniam. Dnes sa viete do Ríma dostať priamo z Bratislavy letecky za pár desiato eur a užiť si tento div sveta osobne.

Zdroj: Wikipedia

7. Taj Mahal

Agra, India. Nič sme si v Indii nepriali vidieť viac, ako Taj Mahal a musíme povedať, že staviteľ tejto v skutočnosti hrobky si dal záležať. 20 000 remeselníkov stavalo hrobku ženy Šádžahána. Škoda len, že nevznikol aj čierny Taj Mahal na opačnej strane rieky, ktorý bol v pláne ako hrobka samotného staviteľa Taj Mahalu – bol by to nádherný kontrast. Pozrite si aj unikátne 360-stupňové video alebo kompletnú fotoreportáž z mestečka Agra.

Zdroj: #cestujemespolu

The post Viete, ktorých je 7 nových divov sveta? appeared first on Cestovateľský blog.

Užívame si Machu Picchu

1.Aké cesty vedú k Machu Picchu?

Tri! a) Pešo, b) vlakom alebo c) „autobusom“.

Ad a) Prvá možnosť – drahá, dlhá a namáhavá = cesta pešo, nazývaná aj „Inca Trail“.

Zdroj: http://www.tripstomachupicchu.com

Ide o pôvodný inkský chodník. Inca Trail je medzi cestovateľmi veľmi populárny. Pre niekoho priam posvätný a nevyhnutná súčasť návštevy samotného Machu Picchu. Hoci sa môže zdať, že peší variant bude ten najlacnejší zo všetkých možných ciest do Machu Picchu, ani zďaleka to tak nie je. Pešia túra k Machu Picchu (skráťme to na MP) je tá najdrahšia z možností. Na Inca Trail sa od roku 2001 nemôžete len tak vybrať po vlastnej osi. Potrebujete povolenie a sprievodcu. Všetko viete jednoducho zariadiť prostredníctvom mnohých turistických agentúr. Avšak cena nie je nízka. Za klasický štvordňový trek na MP zaplatíte niekde okolo 400-500 dolárov a viac. V cene býva väčšinou zahrnutý nosič – tzv. „porter“ (všetky svoje haraburdy si teda nemusíte niesť sami), prenocovanie v stanoch, jedlo, prípadne aj vstup na MP (ten je sám o sebe 128 solov, v prepočte cca 38 dolárov). Turistické skupiny majú maximálne 16 ľudí a ide s vami aj sprievodca, nosiči a kuchár.

Ak by ste mali chuť si to k MP vyšlapať v komornejšej atmosfére, môžete si zaplatiť súkromného sprievodcu resp. menšiu skupinu t.j. 2-4 ľudia. Takáto exkluzívna túra vás vyjde na cca 1000 dolárov a viac.

My sme nad Inca Trail ani neuvažovali, nakoľko sme nemali dostatok času a ani nie sme takí zdatní turisti. Veríme však, že to musí byť úchvatný zážitok. MP je vyvrcholenie celej cca 82 kilometrovej púte, avšak po ceste prejdete niekoľko inkských pamiatok a zrúcanín a samozrejme ste celý čas obklopení dychberúcou prírodou. Ak ste vášnivý milovník turistiky a hôr, tak treba našetriť o pár stoviek viac a Inca Trail si môžte spolu s Machu Picchu pridať na svoj „bucket list“.

Ad b) Druhá možnosť – drahá, najrýchlejšia a pohodlná – vlak.

Vlak „PeruRail“ premáva medzi Cuscom a dedinkou Aguas Calientes. Pohodlne sa za pár hodín rozprávkovým vláčikom dostanete až do Aguas Calientes, nazývanej aj „Machu Picchu Pueblo“ (Machu Picchu dedinka), pre turisticky strategickú lokalitu tesne pod MP. Podiel v Peru Rail má z časti čílska a z časti britská spoločnosť, čo sa odzrkadľuje aj na cene lístka. Cena za tento luxus = cca 100 dolárov za obojsmerný lístok. My sme si cestu vlakom teda veľmi rýchlo rozmysleli. 100 dolárov za vlak + 38 dolárov za vstup + cca 12 dolárov za ubytovanie v Aquas Calientes = 150 dolárov x 2 = 300 dolárov bolo na nás priveľa. Celý výlet by sa nám týmto predražil. Tak sme sa rozhodli pre tú najlacnejšiu možnosť.

Ad c) Tretia možnosť – náročná, komplikovaná, ale relatívne lacná – cesta „autobusom“ alebo aj tzv. „collectivom“ (minibusom).

Autá vás dovezú po zastávku „Hidroeléctrica“ – odtiaľ sa ide 12 km pešo do Aguas Calientes. Kráčať pozdĺž koľajníc vás bude veľa.

Postup cesty,  ktorý vám ďalej opíšeme viete realizovať buď po vlastnej osi alebo si celú cestu viete zakúpiť ako kompletný balíček za štandardizovanú cenu približne 85 dolárov za 2-dňový výlet z Cusca. 2 dňový výlet znamená 1. deň = cesta do Aguas Calientes, prespanie v Aguas Calientes, 2. deň = výstup na MP, odvoz naspäť do Cusca.

V Cuscu sme navštívili niekoľko agentúr a ceny mali väčšinou na vlas rovnaké, teda 85 dolárov – jediná výnimka bola študentská zľava za 70-75 dolárov po predložení ISIC preukazu. Zásadná informácia je, že v cene 85 dolárov je zahrnutý aj lístok na MP. Táto služba cez agentúru vás teda vyjde na cca 40 dolárov. A čo je v tejto cene?

• doprava z Cusco do Hidroeléctrica (autá sa nevedia dostať až do Aguas Calientes – dedinka pod MP, preto vás vyložia pri vlakovej stanici zvanej „Hidroeléctrica“ a odtiaľ nasleduje cca dva a pol hodinová prechádzka popri železničnej trati do Aguas Calientes)
• jedlo: t.j. obed a večera, raňajky na druhý deň pred výstupom na MP, očakávajte však skôr jednoduchšiu stravu
• ubytovanie: 1 noc v Aguas Calientes
• anglicky a španielsky hovoriaci sprievodca na MP
• vstup na MP

Celá táto akcia sa dá zrealizovať po vlastnej osi. Internety sú plné inštrukcií, kde sa treba dostaviť, aby človek chytil „collectivo“ do Santa Terezy, následne prestúpiť na ďalšie „collectivo“ k Hidroeléctrice a potom si tiež musíte odkráčať približne tých 12 kilometrov do Aguas Calientes. V Aguas Calientes si viete ubytovanie zohnať bez problémov aj sami za cca 10-15 dolárov. Lístky na MP sú dostupné na internete priamo tu prípadne priamo v Aguas Calientes. A cestu naspäť do Cusca zrealizujete rovnakým spôsobom prostredníctvom domácich s „collectivami“.

Tabuľka útechy 🙂 už len 4 km!

My sme si to však zrátali, zhodnotili vlastné sily a úroveň španielčiny a zobrali sme si radšej celý „balíček“ od agentúry. Keď sme si to tak zrátali mohli sme sa preplatiť o cca 15 dolárov, ale nechceli sme všetko nechať v rukách náhody. Zároveň kalkulácie niektorých cestovateľov, ktorý si výlet realizovali po vlastnej osi vyšli drahšie ako výlet prostredníctvom agentúry.

2. Aká bola naša skúsenosť

Tu však príde jeden háčik. Všetko by prebehlo presne podľa očakávaní a plánu, keby nenastal jeden problém. My sme mali ráno o 04:00 vstať a ísť na MP, ale ešte o 22:00 večer pred tým sme nemali lístok a miestami to vyzeralo tak, že ho mať ani nebudeme. Keď sa vrátime v čase o jeden deň naspäť do agentúry „Inca Time“ v Cuscu, kde sme si celú „službu“ objednávali, už vtedy sme šípili možné komplikácie. „Týpek“ v agentúre nám krásne vysvetlil celý proces výletu. Všetko do detailu a veľmi realisticky opísal, bez zbytočných medových motúzov. To sa nám páčilo. Keď sme však prezerali dostupnosť lístkov na MP na internete, na deň našej plánovanej návštevy nebol dostupný už žiaden lístok. FYI: na stránke http://machupicchu.gob.pe/ si  viete skontrolovať dostupnosť a zároveň zakúpiť lístok na MP.

Podľa našich informácií na MP si môžete zakúpiť tri typy lístkov:

• Machu Picchu (cena 128 solov = cca 38 dolárov)
• Machu Picchu + Huaynapicchu (Huayanapicchu je ten ikonický kopček, ktorý vidíte na každej klasickej fotke z MP. Tento lístok je väčšinou vypredaný týždne a mesiace vopred – vstup je limitovaný na max. 200 ľudí denne, tak treba kúpiť s dostatočným predstihom – t.j. dva mesiace. Cena 152 solov = cca 45 dolárov)
• Machu Picchu + Montaňa (tiež dodatočný výstup na kopec nad MP. Cena 142 solov = 42 dolárov)

Machu Picchu a ikonický vrch Huayanapicchu

Na deň nášho výstupu už podľa informácií na stránke neboli dostupné žiadne lístky. Ja som stránku kontrolovala pár hodín pred tým ako sme sa ocitli v agentúre a dostupných bolo viac ako 300 lístkov. V každom  prípade, „týpek“ v agentúre nás ubezpečil, že to nie je problém a že náš sprievodca, s ktorým sa stretneme večer po príchode do Aguas Calientes nám lístok zabezpečí na 100 %. Tak sme sa nechali uchlácholiť, zaplatili sme každý 85 dolárov za celú službu a dúfali sme, že vedia čo robia.

Keď sme na druhý deň cca o 17:00 dorazili do nášho hostela v Aguas Calientes, nikto o nás nemal informáciu. Tento prvý problém však vyriešili chlapci na recepcií pomerne rýchlo a izbu sme dostali. Netreba očakávať nič honosné. Posteľ a kúpeľňa s teplou vodou budú po celodennej ceste vaše jediné prianie. Večeru sme mali zabezpečenú v neďalekej reštaurácií. Tiež nič honosné, ale ušlo to. Naším problémom však boli lístky na MP. Niekoľko krát sme sa na recepcií pýtali na nášho sprievodcu a naše lístky, ale niekto o ničom nevedel. Okolo nás sa začali zbiehať ďalší nespokojní turisti, ktorí buď nemali zabezpečené ubytovanie alebo nemali miesto v aute, prípadne im agentúra tiež nezabezpečila lístky na MP. Napätie začalo stúpať a zvolili sme stratégiu „veľmi nasratý turista“.

Hoci sme vychovávaní tak, aby sme pri riešení problému zvolili tú diplomatickejšiu cestu komunikácie, niekedy je potrebné zvýšiť hlas, aby sa veci pohli. Za pár sezón ako delegátka pre CK som odpozorovala fenomén, že kričiaci a plačúci turista vie na recepcií dosiahnuť oveľa viac, ako diplomatický delegát. A tak, inšpirovaní touto teóriou a úprimne vytočení sme začali robiť cirkus. Od recepcie, cez sprievodcu až po telefonáty do agentúry. Z „týpka“ v agentúre vypadlo, že lístky vlastne ešte kúpené nie sú a že si ich máme ísť kúpiť ráno pri výstupe na MP. Na čo mu Jožko veľmi jasne vysvetlil, že nič také sa diať nebude a neprestaneme okupovať recepciu kým nám lístky okamžite nezabezpečia. Po pár telefonátoch a asi dvoch hodinách na recepcií sme docielili to, že „týpek“ v agentúre nejakým zázrakom kúpil lístky. Zvláštne bolo, že jeden lístok bol na Machu Picchu + Huaynapicchu a druhý na Machu Picchu + Montaňa. Pričom podľa stránky najbližší dostupný lístok na Huaynapicchu bol na september 2016 (my sme tam boli v máji 2016). Celé to bolo veľmi zvláštne a nám zostalo len dúfať, že lístky nie sú falošné a že nás do MP pustia. Pustili :).

Náš prípad nebol jediný. Asi každý s kým sme sa v ten večer rozprávali mal nejaký problém so službami agentúry. Niekto nemal miesto v aute, niekto nemal ubytovanie, večeru, lístky. Jednoducho chaos. Išlo o rôzne agentúry, ale evidentne „štandard“ služieb je podobný.

Preto pozor na agentúry v Cuscu. Napríklad aj tá naša = Inka Time má na Tripadvisore dobré referencie. Asi jediná istota je zrealizovať si to všetko po vlastnej osi. Je však pravda, že nie každý si na to trúfne. Ak teda budete zvažovať takýto dvojdenný resp. trojdenný výlet cez agentúru, radšej si zoberte nejakú renomovanejšiu. Ak máte v Cuscu dobré ubytovanie, skúste sa poinformovať tam. Je pravdepodobné, že hotel v ktorom budete ubytovaní sa bude snažiť odporučiť vám kvalitné služby. A určite trvajte na tom, aby vám v agentúre ešte pred odchodom zabezpečili lístok, vytlačili a dali vám ho do ruky. Všetko si nechajte potvrdiť na nejaký doklad.

3. Čo by sme urobili inak?

Úchvatný východ slnka na Machu Picchu

A ešte jeden tip na záver. My sme išli na Machu Picchu na otočku t.j. jednu noc. Ak však máte aspoň jeden deň na viac vo svojom programe, ostaňte ešte jednu noc v Aguas Calientes a užite si lokálne horúce pramene = čo sú vlastne v preklade do slovenčiny Aguas Calientes :). Celý deň strávený na Machu Picchu bude menej uponáhľaný. Celé si to môžete viac užiť a z cesty naspäť nebudete tak zdevastovaní. Takýto trojdňový výlet vás v agentúre vyjde o 10 dolárov naviac = 95 dolárov a celý váš výlet bude pohodovejší. Predsa len cestovať 7 hodín autom, potom prejsť 12 km, ďalší deň vstávať o 4:00 ráno, vyjsť na MP = 1700 schodov, prechádzať sa po MP, zliezť 1700 schodov, prejsť pešo 12 km a sedieť v aute 7 hodín je riadna makačka.

Suma sumárum nejaké tie sumy 🙂

• vstupné na Machu Picchu v prepočte cca 40-45 dolárov
• ubytovanie v Aguas Calientes (cez booking.com) cca 10 dolárov/izba pre 2 osoby
• cesta do Aguas Calientes: vlak 90 dolárov (spiatočný lístok)
• autobus na Machu Picchu (keď sa vám nechce šľapať 1700 schodov) cca 10 dolárov (jedným smerom)

Machu Picchu bol jednoznačne jeden z najúžasnejších zážitkov našej cesty. Ako som sa však rozpísala vyššie, cesta k Machu Picchu nie je jedna z tých najhladších. Ale keď sa ocitnete na tomto posvätnom mieste obklopení krásnymi Andami, bude vám jasné, že to všetko stálo za to. Machu Picchu podľa nášho skromného názoru právom patrí medzi 7 novodobých divov sveta. Klobúk dole inkovia!

The post Aké cesty vedú k Machu Picchu? appeared first on Cestovateľský blog.

Výhľad z nášho apartmánu

Tieto dôvody: lokalita, unikátnosť, súkromie a pohostinnosť. Butikový hotel, v ktorom sme sa na dve noci ocitli je rovnako nádherný a osobitý ako samotné Cusco. Duo Cusco + Quinua Butique Hotel budú kraľovať vaším zážitkom z Peru (samozrejme hneď po Machu Picchu :).

Ako uvádza sám majiteľ, Quinua sa má počas pobytu stať vaším domovom. Stane sa! Síce sa to väčšinou hovorí o destináciách a nie o hoteloch, ale na toto ubytovanie boli dva dni málo. Ak by ste tu strávili aj týždeň, stále by vás bavilo motať sa po vašom apartmániku a rozplývať sa nad jednotlivými detailami. Quinua sa stane vaším domovom v Cuscu, z ktorého nebudete chcieť odísť.

Zamilujete si tento balkónik!

Lokalita

Hneď ako sa po príchode do čarovného Cusca zadychčaný vyštveráte po schodoch k hotelíku, budete odmenení takýmto výhľadom na mesto z vášho apartmánu. To už je motivácia sama o sebe. Quinua Butique Hotel sa nachádza kúsok od námestíčka San Blas, ktoré patrí k najkrajším miestam v Cuscu. Hotel je v pokojnej, tichej štvrti avšak neďaleko od malých obchodíkov, reštaurácií a do úplného centra „Plaza de Armas“ to trvá asi 10 minút pešo.Jediné, čo vás možno zaskočí je to, že aj pri krátkom výstupe hore schodmi budete lapať po dychu, akoby ste behali maratón. Je to práve z dôvodu, že Cusco je vo výške cez 3600 m.n.m., čo znamená, že telo už pociťuje nedostatok kyslíka. Nie je výnimkou, že u niekoho sa môže dostaviť aj výšková choroba, ale nie je to nič na čo by sa nedalo pripraviť. Viac o výškovej chorobe, o tom ako jej predísť a čo robiť, keď sa dostavia príznaky si môžete prečítať tu.

Unikátnosť

Quinua je apartmánový hotel, čo znamená, že každá z izieb je vlastne apartmán so všetkým, čo potrebujete k pocitu domova. Každý z apartmánov má: obývačku/spoločenskú izbu (väčšinou s krbom), kuchyňu s barom, jedáleň, kúpeľňu a spálňu s manželskou posteľou. Takýto štandard vám má zaručiť rovnaké pohodlie, ako máte doma. Všetky apartmány disponujú televíziou, DVD prehrávačom, internetom. V každej kuchyni nájdete chladničku, mikrovlnnú rúru, hriankovač, kávovar a kompletné vybavenie, keby vás chytila náhla potreba variť :). Apartmány Quinua sú teda perfektným  miestom, ak plánujete zostať v Cuscu aj na dlhšie obdobie.

Čo vnímame ako obrovské plus, keď si v Južnej Amerike zaplatíte za fajnovejší hotelík, je kúrenie! My sme spočiatku naivne predpokladali, že kúrenie je neoddeliteľnou súčasťou poskytovaného ubytovania, ale nie je to nevyhnutne tak. Samozrejme v lepších hoteloch vám teplo doprajú. Tak to je aj v prípade Quinua. Každý apartmán má oddelený systém vykurovania, čo vám umožní nastaviť si teplotu tak, aby vám bolo príjemne. Najromantickejší spôsob zohrievania je však priamo v obývačke 🙂 – krásny krb. Za 10 dolárov si môžete zakúpiť drevo a založiť si v krbe oheň.

Ďalším špecifikom niektorých typov ubytovania v Južnej Amerike je „teplá voda s dostatočným prúdom“. Opätovne, pre nás Európanov samozrejmosť, v LatAm výdobytok lepších hotelov. Quinua samozrejme potvrdila tento trend a my sme boli šťastní, že sme si mohli užiť poriadnu teplú sprchu vo vyhriatom apartmáne!

Majiteľ Cristian – šarmantný taliansky historik a hoteliér si dal na svojom apartmánovom hoteli naozaj záležať! Výsledok nás očaril a podľa hodnotení na všemožných cestovateľských portálov, tento unikátny, štýlový hotelík v Cuscu očaril asi každého, kto sem vstúpil.

Patio

Quinua pozostáva z piatich apartmánov, ktoré sú situované v krásnom domčeku v koloniálnom štýle s ručne vyrezávanými balkónikmi z cédrového dreva. Každý apartmán má krásny výhľad, či už smerom na mesto alebo do záhrady. A každý apartmán má vlastnú atmosféru a tému:

Presklený konferenčný stolík s kúskami hrnčiarskeho umenia inkov

Celková kapacita hotela je štandardne iba 10 hostí. Každý apartmán disponuje manželskou posteľou, ale v prípade potreby nie je problém do niektorých apartmánov doplniť extra lôžko. Jednotlivé apartmány sú umiestnené na rôznych úrovniach hotela, čo vytvára pocit exkluzivity a súkromia. Pri príchode vás privíta milá recepčná,  ktorá vás oboznámi s vaším apartmánom. Na stolíku vás už bude čakať čaj s lístkov koky, ktorá slúži na zjemnenie príznakov výškovej choroby a jej prevencia. Neváhajte si čaj dopriať. Odporúčajú sa maximálne 3 šálky čaju z koky denne.

Koka lístky

V izbe nájdete košík plný jedla, ktoré slúži ako prvá pomoc pred tým, ako vyrazíte na nákupy. Ak neplánujete kuchyňu využiť, hotel ponúka raňajkový servis priamo na váš apartmán. Recepcia vás taktiež vybaví zoznamom odporúčaných reštaurácií, z ktorých niektoré robia aj donáškovú službu. Hoci Quinua nemá vlastnú reštauráciu, hladom určite neumriete.

Prvá pomoc

Ak si pri vašom pobyte v Cuscu chcete dopriať niečo naozaj unikátne, pozitívny zážitok z pobytu v Quinua Butique Hotel garantujeme! Pre viac dojmov, už necháme hovoriť fotogalériu.

The post Quinua Butique Hotel – Váš domov v Cuscu appeared first on Cestovateľský blog.

Machu Picchu tvorilo 182 budov, z toho 50% malo náboženský charakter. Kedysi dávno tu žilo viac ako 800 ľudí a vďaka skvelej polohe vysoko v hore obklopenej kaňonom stačilo 5 vojakov na ustráženie celého komplexu. Inkovia, ktorí tu žili, boli úplne samostatní, vedeli si všetko zaobstarať vďaka unikátnej tropickej oblasti vo výške 2430 m.n.m.. Posledným lídrom tohto miesta, ktorého výstavba trvala viac ako 100 rokov, bola žena. A aj preto má dnes žena v Peru rovnaké postavenie ako muž. Stavba v tvare kondora nebola nikdy dokončená, ale zaslúžene patrí k novodobým siedmym divom sveta a je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Ročne toto miesto navštívi neuveriteľných takmer 5 miliónov turistov.

The post 360° video: prví Slováci, ktorí natočili Machu Picchu v 360-tich stupňoch appeared first on Cestovateľský blog.

The post 360° video: krásny výhľad na bolivíjsku Copacabanu appeared first on Cestovateľský blog.

Je zrejmé, že väčšiu časť cestovných nákladov tvorí letenka tam a spať či víza, no my sme chceli vedieť aj to, koľko nás stála vo výsledku lokálna preprava, ubytovanie, jedlo, pár darčekov a zážitky. Do našich výdavkov sme počítali skutočne všetko – dokupovanie potrebnej hygieny, drobné darčeky (knižky, magnetky), práčovňu, večerný drink či ohrievač na izbe. Nezabudli sme započítať aj všetky vstupné poplatky (Machu Picchu), výlety, rýchle raňajky, dobré či menej dobré obedy, večerné posedenie pri pive, každý nákup… Jednoducho všetko. Celý náš štvormesačný trip sme poňali low-budgetovo, našil cieľom bolo dostať sa pod nákladovú hranicu 20 eur/os/deň (mimo letenky). Takže, poďme to celé spočítať, takto nás vyšlo 11 dní strávených v Peru na 2 osoby:

• Letenky s British Airways a Spirit Airlines = 1266 Eur
• Lokálna doprava (vlaky, autobusy, rikše, loďky) = 142 Eur
• Ubytovanie (väčšinou lacné hostely) = 111 Eur
• Jedlo (kombinácia street foodu, supermarketov a lacných reštaurácií) = 219 Eur
• Zážitky (vstupné k pamiatkam, lokálny holič, vyhliadková veža, atď) = 210 Eur
• Ostatné náklady (hygiena, SIM karta, suveníry, dokúpenie nutných vecí) = 44 Eur
• Spolu: 1992 Eur na dve osoby na 11 dní „all inclusive“ 🙂

Keď by sme to rozpočítali, tak nám to vyjde 996 Eur na osobu na celých 11 dní cestovania vrátane leteniek, dopravy, jedla, ubytovania, suvenírov.

Celkové náklady za 11 dní cestovania po Peru, vrátane leteniek, dopravy, jedla, ubytovania, suvenírov, zážitkov, jednoducho komplet: 996 Eur na osobu

Ak by sme počítali ďalej, naše náklady boli:

• 33,10 Eur na osobu a deň (ubytovanie, lokálna doprava, strava, vstupné, všetky zvyšné náklady; bez letenky)
• 90,50 Eur na osobu a deň za to isté čo vyššie, tentokrát aj vrátane leteniek
• 5,10 Eur na osobu a deň za ubytovanie
• 6,50 Eur na osobu a deň za lokálnu dopravu
• 9,90 Eur na osobu a deň za stravu
• 9,60 Eur za osobu a deň za zážitky
• 2 Eur za osobu a deň za ostatné náklady

Náš limit bol 20 Eur na osobu a deň (bez počítania letenky), takže sme náš plán „prešvihli“ o 13,10 Eur. Treba poznamenať, že veľkú časť nákladov zhltlo vstupné do Machu Picchu a presun spojený s návštevou tejto pamiatky. Ale určite to za to stálo 🙂

Za 11 dní strávených v Peru sme videli & zažili & boli v:

• Lima
• Paracás
• Islas Ballestas
• Ica
• Huacachina
• Cusco
• Aquas Calientes
• Machu Picchu
• Puno
• presun do Bolívie 🙂

The post Koľko stojí cestovanie po Peru? appeared first on Cestovateľský blog.

Ica je pre mnohých cestovateľov zastávkou na 1 ÷ 2 noci – ak máte naponáhlo, všetko stihnete plnohodnotne prejsť aj za 1 deň a teda stačí prespať 1 noc. Ak máte dostatok času, spokojne si tu objednajte 2 noci. Možností ubytovania je tu niekoľko, my odporúčame 2-hviezdičkový hotel Ollanta, v ktorom sa viete ubytovať za 6 eur/os/noc v súkromnej tichej izbe s vlastnou sprchou s horúcou vodou. Nechýba rooftop teraska, veľmi ochotný majiteľ a zároveň to máte všade blízko na pešo. Ak si budete chcieť pomôcť, v rámci Icy stojí rikša paušálny poplatok 2,5 soles (cca 70 centov), klasické taxi v podobe miniautíčiek cca 4 ÷ 5 soles (cca 1,20 eura). Do rikše sa napracate traja, do taxi štyria.

Do Icy, ktorá dostala svoje meno po rovnomennej rieke, odporúčame naplánovať príchod približne na obed. V poobedných hodinách to všetci smerujú do oázy Huacachina (Huacachina Oasis), motorikšou to vyjde na 4 soles, taxíkom na 5 soles. Ak máte dosť energie v nohách, je to z hotela Ollanta cez jeden kopec 15-minútová prechádzka. Huacachina je menšia oáza prakticky hneď za mestom, avšak už v peruánskej púšti v nádherných a fotogenických dunách. Pred 15 rokmi to mohla byť krásna romantická oáza, dnes je to skôr marketingový komplex okolo menšieho jazierka v púšti. Viete sa tu ubytovať, je tu supermarket, reštaurácie… ale v praxi vám stačia na Huacachinu dve hodinky, aby ste si ju naplno užili 🙂

V Huacachine vás budú všetci lákať na jazdu buginami po púšti (25 ÷ 35 soles na osobu podľa toho, ako veľmi vás baví zjednávanie). My sme túto aktivitu tak trocha tvrdohlavo odmietli, vzali sandboard do ruky (5 soles za 1,5 hodiny) a zobrali púštne duny ako výzvu. Vyšlapali sme si ich 🙂 Ak budete mať rovnaké chute, zoberte to na pravú hornú dunu (z pohľadu hlavného vstupu do oázy; vedie sem iba jedna cesta) – pieskový kopec vyzerá tak strmo, že sa nedá zdolať ani za 2 hodiny, avšak za 30 minút trpezlivým zabáraním sa v horúcom piesku to dáte až na vrchol. A tu si môžete len tak sadnúť a užívať si tú piesočnú krásu s tým, že máte slnko za chrbtom a priestor na krásne fotografie. Ak sa vydáte na opačnú dunu (ľavú po vstupe do oázy), bude vám svietiť slnko priamo do objektívu 🙂

Cesta dole trvá na sandboarde asi minútku, pešo tak maximálne dve, behom to dáte aj za 30 sekúnd 🙂 Sandboarding je tiež iba takým lákadlom pre turistov, avšak za 1,5 eura je to vcelku zábava – my sme zároveň množstvo piesku využili na crash test smartfónu CAT S30 a Hanka si zatiaľ užívala sandboarding.

Pri ceste späť sa vás taxikári budú snažiť prehovoriť na jazdu za 10 soles, avšak po 3 minútach zjednávania a podídeniu k tretiemu taxikárovi sme sa dohodli za 4 soles. Ak máte radi vínko, Ica je obrovským producentom nie len vína, ale aj pisca (peruánskeho národného alkoholu). Ak máte chuť, rovno poproste taxikára, aby vás vzal do vinárstva Tacama (11 km za mestom) alebo Botegas Vista Alegre (2 km za mestom) – obe robia bezplatné ochutnávky spolu s komentovanou prehliadkou vinárstva v angličtine.

Cesta do vzdialenejšieho vinárstva stojí taxíkom 15 soles (4 eur), 10 soles do toho bližšieho (2,7 eur). S taxikárom sa môžete dohodnúť, nech vás počas prehliadky počká (trvá väčšinou 30 ÷ 60 minút vrátane ochutnávky domácich vín) a milé prekvapenie – taxikári si za čakanie nič nepýtajú 🙂 Ešte lepšia kombinácia je ísť do vzdialenejšieho vinárstva, cestou späť do toho bližšieho a do Icy prídete späť s úsmevom na tvári. Celú cestu viete dať s jedným taxikárom, niečo ako lokálne autobusy do týchto končín veľmi nechodia. Ak s ním strávite 2 prehliadky, nezabudnite na drobné sprepitné 🙂

Ica je tiché peruánske mesto, takže si tu užijete aspoň pokojný spánok. Na druhý deň zvládnete všetko dôležité prejsť prakticky za pol dňa – pre dámy je tu veľké nákupné centrum na Avenida Maestros, pre ostatných napríklad zoologická záhrada. Vstup stojí 1 soles (25 centov), budete v nej prakticky sami a niekedy vám tých zvieratok bude aj ľúto, máte tu však možnosť vidieť kondora, lamu, pumu či tučniačiky.

V Museo Regional, ktoré je kúsok od zoologickej záhrady, si môžete pozrieť obrazce z Nazcy v miniatúrnych spracovaniach (vstup 7 soles na osobu). Skorší či neskorší obed vrele odporúčame v obrovskej hale na križovatke Avenida San Martin a Ayabaca oproti nákupnému centru, menu tu stojí priemerne 8 soles na osobu. Môžete si vybrať pultík, ktorý vám je najsympatickejší. Menu napísané na tabuli neobsahuje samozrejme fotky, odporúčame vybrať úplne náhodné menu – spravili sme tak aj my a najedli sme sa fantasticky 🙂 Každé menu obsahuje polievku, v našom prípade to bol hustý zeleninový vývar s kukuricou, po ktorom sme už nemali ani priestor na hlavné jedlo. Avšak potom prišla ešte výborná vyprážaná ryba. A drobná Peruánka, ktorá okolo nás obskakovala, nám dopĺňala bezodný pohár jablkovej šťavy. Za 2,5 eur na osobu sa tu najete do prasknutia.

Ako v každom peruánskom meste a mestečku, ani tu nechýba Plaza de Armas. Na tomto hlavnom námestí toho veľa k videniu nie je, avšak je tu pokoj a môžete si tu dať nejaký dobrý drink s domácimi. Po ceste naspäť si môžete obzrieť jeden zo štyroch krásnych chrámov, nezabudnite vyzdvihnúť vašu drahú polovičku späť v nákupnom centre a pokračovať na vašej ceste z Icy ďalej. Na 95% pôjdete autobusovou spoločnosťou Cruz del Sur, PeruBus alebo Soyuz, ich stanice sídlia v rovnakom bloku a každý taxikár toto miesto pozná a zoberie vás sem za 5 soles. Prajeme šťastnú cestu ďalej 🙂

The post Ica & Huacachina: to najlepšie za 1 deň vrátane oázy v púšti appeared first on Cestovateľský blog.

Pohľad z lode na Islas Ballestas

Pohľad na prírodnú rezerváciu Paracás z lode

Exkurziu na Islas Ballestas najjednoduchšie zrealizujete z mini-mesteška Paracás, ale exkurzie sa robia aj z ďalších okolitých miest ako Ica, Huacachina, Nazca. Paracás je však k ostrovom najbližšie. Exkurziu si viete zarezervovať v mnohých turistických agentúrach a tento výlet stojí vo väčšine agentúr vás výjde na 30-35 solov (cca 10 Eur) na osobu. Exkurzia trvá cca 2 hodiny. Na more sa vyráža zväčša o 8:00 ráno z prístavu v Paracás a späť na pevnine ste okolo 10:00. Čiže v jeden deň môžete pokojne stihnúť aj dva výlety. Nakoľko v našom hosteli nám ponúkli kombináciu dvoch výletov za 45 solov absolvovali sme aj druhý výlet autobusom do prírodnej rezervácie Paracás.

Naše ubytovanie v mestečku Paracás. Skromné ale príjemné.

Po ceste na ostrovy sa po chvíľke preplavíte okolo slávneho trojrohého svietniku „Candelabra“, vyrytého do piesku. Tento obrazec v niečom pripomína slávne obrazce na poliach v Nazce. Obrazec je vidieť z mora z diaľky 12 míľ, je cez 180 metrov vysoký, hĺbku má okolo 50 cm a nie je úplne jasné, kto a za akým účelom tento obrazec vytvoril. Ak teda nestíhate navštíviť Nazcu, plavbou okolo Candelabra si spravíte predstavu o tom, aké úchvatné a tajomné sú tieto obrazce.

Candelabra

Nám sa po ceste na Islas Ballestas podarilo zahliadnuť aj delfíny.

Krásny pohľad po ceste na Islas Ballestas

K ostrovčekom Islas Ballestas sa ide rýchlo loďami, na ktorých vás riadne vyfúka pacifický vietor, preto odporúčame – oblečte sa teplo (dlhými nohavicami a mikinou nič nepokazíte). Počas celej doby exkurzie ste totiž len na lodi. Nakoľko Islas Ballestas je chránené územie z lode sa počas exkurzie nevystupuje. Zvieratá pozorujete len z lode.

Náš sprievodca Eduardo. Všimnite si, že turisti majú na hlavách klobúky…nie je to len kvôli slnku…čítajte ďalej a dozviete sa ďalší dôvod 🙂

Keďže na ostrovoch žijú veľké kolónie vtákov, prevažne pelikány peruánske, kormorány, tučniaky Humboltove, ostrovy majú svoju špecifickú vôňu (resp. smrad). To čo zacítite je „guan“, vtáčí trus, ktorý slúžil v minulosti ako veľmi žiadané hnovjivo. V 19. storočí Peruánci vo veľkom guan ťažili (niekedy až z hĺbky 50 metrov) a exportovali do celého sveta. Ako povedal náš sprievodca Eduardo „Peru predávalo hovná a zvyšok sveta za to platil“. Z toho dôvodu uvidíte na ostrovoch ešte pozostatky stavieb z obdobia, kedy sa na ostrovoch pracovali stovky robotníkov a tažil sa tu guan.

Pozostatky budov na Islas Ballestas kazdia dojem „nedotknutej prírody“ avšak ťažba guanu bola veľká súčasť peruánskej ekonomiky a histórie a ani na ostrovoch sa to nedá prehliadnuť.

Pri obrovskom množstve vtákov, ktoré vám na ostrovoch lietajú nad hlavou nie je výnimkou, že vám nejaký ten guan pristane na hlave alebo sedadle, preto si nezabudnite aj nejakú pokrývku hlavy. My sme boli ušetrený krstu guanom, ale nemeckým turistom za nami sa ušla nádielka – a nemali čapice :).

Pelikán peruánsky a tučniaky Humboltove a to biele na skalách je guan

Mnohé zo zvierat, ktoré na ostrovoch budete pozorovať ste už takmer učite videli v nejakej zoólogickej záhrade alebo akváriu, avšak pozorovať zvieratá v ich prírodnom prostredí má pre milovníka zvierat oveľa väčšiu pridanú hodnotu. Aspoň tak to vnímam ja.  Obrazec „Candelabra“, pohľad na vyprahnuté červené pozbrežie národného parku Paracás, pozorovanie uškatcov, tučniakov a pelikánov…pre nás bol tento výlet krásnym zážitkom.

Prístav Paracás bol plný pelikánov

Sú to fešáci

Pelikány pri love

Delfíny pri ceste na Islas Ballestas

Tučniaky Humboltove pri skoku

Veget uškatcov po nočnom love

Nezhody dvoch, zvyšných štyroch netrápia

Candelabra

Prístavný pelikán Lucio

Tipy na výlet na Islas Ballestas:

• Uistite sa, že sprievodca bude mať výklad aj v angličtine, ak neviete po španielsky 🙂
• oblečte sa teplo – pacifický vietor je neúprosný 
• zoberte si klobúk alebo inú pokrývku hlavy (proti nechcenému krstu guanom)
• najlepši je mať objektív s dobrým zoomom, zvieratá uvidíte zblízka, ale na fotky bude lepší zoom
• cena cca 30-35 soles

Druhý výlet, ktorý sme v Paracáse v ten istý deň absolvovali bola exkurzia do prírodnej rezervácie Paracás. Ide v podstate o 16 km dlhý polostrov, ktorý vytŕča do pacifického oceánu a z väčšej, ak nie celej časti, je to púšť. Krásna, červená vyprahnutá krajina. Trvanie tejto exkurzie malo byť od 11:00 do 15:00, pričom sme strávili asi 2 hodiny v malikom prístave so zopár predraženými reštauráciami, kde sme mali možnosť si dať obed. Na tomto výlete náš sprievodca nehovoril po anglicky, tak sme boli ukrátení o väčšinu výkladu, ktorý bol aj tak stručný. V rámci našej ekurzie sme mali 4 zastávky.

Prvá zastávka v múzeu Paracás, kde je expozícia venovaná lokálnej prírode – hlavne faune. Z múzea je to kúsok k miestu odkiaľ je možné pozorovať plameniaky. Z výkadu nášho sprievodcu sme pochopili, že hoci sa tu v minulosti v takomto ročnom období (t.j. máji) nezdržovali, kvôli zmene klímy sú plameniaky aj cez juhoamerickú „zimu“.

Plameniaky čílske

Druhou zastávkou bola výhliadka na „Playa Roja“,  červenú pláž. Tu sme strávili asi 15 minút rozhliadaním sa naokolo a fotením pláže. Následne sme autobusom zišli priamo na „Playa Roja“ kde však kúpanie nie je dovolené a na pláž sa opäť len pozeráte.

Playa Roja

Poslednou zastávkou bol už spomínaný malinký prístav, s malinkou plážou a predraženými reštauráciami, kde sme v rámci nášho nízkorozpočtového štýlu cestovania radšej naháňali pelikány a zbierali mušle.

Najobľúbenejší rybár medzi pelikánmi

Tipy na výlet do prírodnej rezervácie Paracás:

• uistite sa, že aj na tomto výlete bude anglicky hovoriaci sprievodca 
• prineste si plavky, ak sa chcete okúpať (na malinkej pláži pri reštauráciach je to možné)
• ak ste milovnk bicyklovania a neodradí vás ani silný vietor, veľmi obľúbenou aktivitou je požičať si na deň bicykel a objavovať prírodnu rezerváciu po vlastnej osi 
• veľa za cca 15 soles neočakávajte 🙂 

Suma sumárum, ak máte na Paracás jeden deň (viac naozaj netreba), ráno vybehnite na dve hodinky na Islas Ballestas, a pokiaľ si chcete užiť pláž postačí vám aj tá priamo v Paracáse. Ak máte ešte chuť vybehnite na výlet do paracaskej rezervácie či už autobusom alebo na bicykli. Večer zakončite typickým peruánskym „ceviche“. Dobrú chuť!

Národná pochúťka „ceviche“ = surová nakladaná ryba s cibuľkou v omáčke, všetko pokvapkané limetkou

The post Islas Ballestas – Galapágy pre chudobných appeared first on Cestovateľský blog.

The post 360° video: preneste sa na hlavné námestie hlavného mesta Peru appeared first on Cestovateľský blog.

Lima v skratke
Lima je hlavné mesto, kde žije tretina populácie Peru (cca 8 miliónov ľudí). V historickom znení sa volalo Rimac podľa rieky, ktorá ním preteká. Keďže sa Španielom slovko Rimac ťažko vyslovovalo, zmenili ho postupom času na jednoduchší názov Lima. Mesto s celoročne takmer konštantným počasím (medzi 20 a 25°C, zároveň je druhým najsuchším hlavným mestom na svete po Káhire) nás prekvapilo hneď na úvod samostatnými cestami pre autobus (Metropolitano), s ktorým sa za 2,50 solov (asi 70 centov) odveziete ako dlho budete chcieť – veľmi odporúčame v časoch, kedy chodia domáci z/do práce, vtedy býva doprava v Lime šialená. Na lokálnu prepravu môžete použiť aj menšie autobusíky (jednosmerný lístok stojí 1,20 solov, cca 30 centov) – musíte však vedieť po španielsky, aby ste mali cca predstavu, kam sa uberáte. Keďže mnoho Peruánčanov hovorí iba po španielsky, prípadne kečuánsky a amjarsky, rozumnou alternatívou prepravy v hlavnom meste je Uber – 15 minút jazdy stojí približne 10 ÷ 15 solov a nemusíte vedieť ani slovo po španielsky, len musíte byť pri objednávaní online 🙂 Lima bola kedysi považovaná za mesto nie práve najbezpečnejšie, avšak domáci aj úrady pochopili, že turisti sú dobrým zdrojom príjmov, takže dnes je to mesto relatívne bezpečné. Samozrejme si treba dať pozor na falošné bankovky, netúlať sa v noci po tmavých uličkách a nebrať staré taxíky na uliciach – potom sa budete v Lime cítiť rovnako pohodlne ako my.

Free walking tour v Lime
Free walking tour je iniciatíva cestovateľských nadšencov, ktorá ponúka bezplatné prehliadky rôznych miest. Nerobia to samozrejme úplne zadarmo, niekde sa vám budú snažiť predať nejaký iný výlet, prípadne sa na záver zbierajú dobrovoľné príspevky. Ráno pred Free walking tour sme si dali dobrú peruánsku kávu a domáce empanadas, čo sú kapsičky plnené mäsom a rôznou zeleninou. O 11:00 mala začať Free walking tour na kruhovom objazde v časti Miraflores, čo je obľúbená destinácia turistov – hľadajte tu chlapíka v zelenej veste s jasným označením FWT. Lima je inak slušne veľká a roztiahnutá, odporúčame ubytovanie práve v časti Miraflores (prípadne Barranco alebo Chorrillos), kde sa zdržuje aj väčšina turistov a nemáte problém s dopravným spojením.

11:20 Tour reálne začína – (no problemo) s plánovaným trvaním 2,5 hodiny a reálnym trvaním cez 3,5 hodiny (opäť no problemo). Začali sme presunom lokálnou dopravou z časti Miraflores do historického El Centro.

12:00 sme sa vynorili na Plaza de Armas, hlavnom námestí Limy, kde práve prebiehala veľkolepá výmena stráží (táto šou trvá približne 20 minút) – za dramatickej hudby sa menili stráže pri vládnom paláci. Najkrajšia je táto výmena 24. decembra, kedy sa vojaci prezlečú za rozprávkové bytosti a predvádzajú svoju šou pre deti 🙂 Ak máte radi nákupy, veľká pešia zóna Jirón de la Unión bude vašou obľúbenou destináciou, začína práve na rohu Plaza de Armas. Pohľadajte obchod La Fabrica, kde nájdete značkové oblečenie za zlomok ceny (napr. tričko Ralph Lauren za 5 eur) – a skutočne originály, ide však o kusovky z lokálnych fabrík, ktoré môžu mať drobnučké nepodarky. Vedeli ste inak, že Peru je druhým najväčším producentom bavlny na svete? Vládny palác v koloniálnom a neogotickom štýle spolu s katedrálou La Catedral de Lima a arcibiskupských palácom obopínajú krásne námestie Plaza de Armas posiate peruánskymi červeno-bielo-červenými vlajkami, ktoré majú tri symboly vo svojom stredovom erbe:

• Vicuña – nedomestifikovateľné zviera s najkvalitnejšou vlnou
• Chinínovník – ponúka výťažok, ktorý sa pridáva do tonicu a zároveň sa používa ako ochrana pred maláriou
• Roh bohatstva Cornucopia – reprezentuje obrovské nerastné bohatstvo Peru

Spojenie katedrály, arcibiskupského paláca a vládnej budovy na jednom námestí nie je náhodné – 80 % obyvateľov Peru sú silne veriacimi katolíkmi a cirkev má výrazný vplyv na rozhodnutia štátu.

13:00 Plazuela de Santo Domingo – vychádzame z menšieho nákupného centra plného domácich výrobkov, kde nám sprievodca objasňuje rozdiely medzi vlnou malej a dospelej lamy alpaky. Vychádzame cez malé námestíčko a smerujeme na poštu, ktorá bola kedysi vlakovou stanicou. Avšak po 60-tych rokoch plných teroristických útokov sa mnoho miest, kde sa zhromažďovali ľudia, premenilo na rôzne inštitúcie.

13:40 Vychádzame z obrovskej budovy pošty a smerujeme k lokálnym stánkom niečo zahryznúť. S Hankou si vyberáme causu, studený zemiakový šalát s morskými plodmi, zeleninou alebo kuracím mäsom. K tomu Inca Colu – žltú koka kolu s príchuťou žuvačky 🙂

14:15 Po krátkom občerstvení prejdeme most, pod ktorými preteká takmer vyschnutá rieka Rimac, ktorá dala kedysi základ tomuto veľkomestu. V pozadí vidieť horu obrastenú domčekmi, v ktorých bývajú bežní Limčania.

14:30 Na jednej z ďalších budov nám sprievodca vysvetľuje, ako sa niektoré budovy aktuálne stavajú s ohľadom na seizmickú činnosť, ktorá nedávno zasiahla aj Ekvádor.

14:45 Vchádzame do maličkej uličky a smerujeme k stánku kde predávajú pisco (domáca vínovica v čistej forme veľmi podobná talianskej grape – toto ale Peruánčanom nehovorte nahlas) a bezplatne dostávame hneď štyri vzorky na ochutnanie. Veľmi milé gesto pred zbieraním dobrovoľných príspevkov na záver 🙂

Free walking tour sme už absolvovali v rôznych mestách po svete, táto verzia v Lime sa nám veľmi páčila, takže pridávame náš príspevok (cca 10 Eur). Ak budete v Lime a nebudete sa vám chcieť študovať najrôznejšie zdroje a cestopisy, Free walking tour v podaní domácich môžeme len odporučiť. Po výlete si dajte chvíľu oddych a večer odporúčame štvrť Barranco, ktorá je výbornou kombináciou umenia, štýlových podnikov, bujarých diskoték a pouličných predajní hamburgerov.

Tipy na výborné jedlo v Peru:

• Aji de gallina – nakrájané dusené kura s vlašskými orechami
• Anticuchos – hovädzie srdce na špíze
• Causa – studený zemiakový šalát s morskými plodmi, zeleninou alebo kuracím mäso
• Cuy al horno – pečené morča (treba sa trocha odosobniť)
• Rocoto relleno – paprika plnená mletým mäšom

Tip na výborný aperitív (alebo aj digestív) v Peru:

• Pisco sour – peruánsky národný nápoj pozostávajúci zo zmiešanej vínovice a vyšľahaného bielku, cukru a  limetky

Tipy na (ne)tradičné aktivity v Lime:

• Paragliding – za 150 solov (cca 40 Eur) si môžete z útesu pri Miraflores užiť tandemové lietanie ponad útesmi, viac na www.perufly.com PS: 40 Eur je inak za tandemový paraglajding veľmi dobrá cena
• Surfing – na južných plážach mesta sú vlny dostatočne vysoké na surfovanie. Ak nemáte surf so sebou, môžete si jeden požičať za 50 solov na deň v hosteli Paipo alebo na www.teamsurfperu.com
• Lima na bicykli – požičajte si bicykel a objavte Limu rýchlejšie ako ostatní turisti. Požičanie bicykla stojí približne 30 solov na pol dňa. Skúste napríklad www.biketoursoflima.com

The post Lima: to najlepšie za 1 deň + tipy na aktivity a výborné jedlo appeared first on Cestovateľský blog.