Stena slávy v spoločenskej miestnosti resp. v pracovni 🙂 Na fotkách dole vedľa portrétu papagája Ester je fotka Liz a Juraja 🙂

Usadili sme sa na terasu hostela „Lisetonga“ kúsok od legendárnej Copacabany, hostiteľ Juraj nám rozlial domácej slovenskej pálenky a strávili sme vskutku unikátny večer a následne zopár dní v jednom z najobľúbenejších hostelov v meste, ktoré bude o pár dní dejiskom Olympiády 2016. Majiteľ hostela? Práve Slovák Juraj Vajda a jeho šarmantná manželka Liz, pôvodom z Mexika.

Terasa hostela Lisetonga – nádherné nástenné maľby nájdete po celom dome. Tu sme strávili prvý večer v Riu pri domácej slovenskej pálenke.

Nádych slovenskej kultúry je v hosteli cítiť na každom kroku – originálne „tienidlo“ z fľašky slivovice

Lokalita

Cenu pod názvom „Lisetonga Hostel“ si nevšímajte 😀 ubytovanie tam 275 Eur nestojí 🙂 Cena za noc mimo sezóny sa pohybuje okolo 10 Eur na posteľ.

Hostel Lisetonga má svoje sídlo vo velikom dome a svojou vežičkou pripomína zámoček. Nachádza sa kúsok od pláže Leme, ktorá je vlastne plynulým pokračovaním preslávenej Copacabany. Presnejšie, k pláži to z Lisetongy máte tak maximálne 5-10 minút, smerom dole z kopca. Smerom hore je to už o trošku náročnejšie, ale nič čo by správny cestovateľ nezvládol.

Lisetonga sa nachádza na pomyselnej hranici medzi veľmi príjemnou štvrťou Leme a taktiež príjemnou favelou Morro da Babilonia. Táto favela vraj patrí medzi tie luxusnejšie a usporiadanejšie v meste. Ak sa chcete dočítať o našej prechádzke s Jurajom po favele, čítajte tu. Juraj pod jej oknami žije takmer 5 rokov, tak veríme, že vie o čom hovorí. Čo sa lokality týka, my by sme Lisetonge dali bez váhania 10 bodov z 10.

Lisetongu neprehliadnete. Múr zdobí nápis, ktorý vystihuje Jurajov prístup a lásku k mestu: „Rio, eu amo, eu cuido“ čo znamená „Rio, ľúbim ho, starám sa o neho“.

Keď budete plánovať výlet do Ria, zistíte, že historické centrum mesta, ktoré sa nachádza cca 20 minút metrom od Copacabany, nie je práve to miesto, kde by ste chceli byť ubytovaní. Nebyť Lisetongy, asi by nám výber ubytovania zabral viac času ako obyčajne. Rio je rozľahlé a len jeho centrum má niekoľko centier. Leblon, Ipanema, Copacabana, Botafogo, Santa Teresa, Centro…to sú len niektoré z možných štvrtí, v ktorých sa viete ubytovať. Ale ktoré miesto je najvhodnejšie na približne päť dňovú návštevu? Z nášho pohľadu bola Lisetonga v štvrti Leme ideálna! Prečo?

Ako sme sa na úvod dozvedeli, do centra sa neoplatí a z bezpečnostných dôvodov ani neodporúča chodiť cez víkend. A úprimne, centrum vás zaujme tak na pár hodín a radšej sa z neho budete poberať čím skôr na pláž. Centrum v Riu je viac obchodným centrom mesta ako historickým a „žije“ to tu iba počas týždňa, keď sú firmy plné zamestnancov. Keď však zavítate cez víkend, privítajú vás prázdnotou zívajúce ulice a bezdomovci pokukujúci po vašich cennostiach. My sme sa napriek varovaniu v centre na chvíľku ocitli aj cez víkend, síce bez ujmy, ale môžme potvrdiť, že tento zážitok neodporúčame.

Keďže veľká časť pamiatok a historických budov, ktoré tu po sebe zanechali Portugalci bola zničená, centrum Ria vás neohúri dychberúcou architektúrou. V centre sa však oplatí absolvovať „free walking tour“ – pešiu prehliadku mesta, ktorú na záver, pri slávnych Selaronových schodoch, podľa svojho uváženia ohodnotíte finančným príspevkom. Táto aktivita je skvelá práve preto, že celý príbeh Ria a toho ako mesto vyzerá dostanete do kontextu a oveľa lepšie sa budete v meste ale aj jeho minulosti, súčasnosti a pomeroch orientovať.

Selaronove schody v Riu

Ale späť k lokalite a tomu prečo je Copacabana resp. Leme najlepšie miesto. Prechádzky po pláži alebo preslávenej Avenida Atlantica vás ani po niekoľkých dňoch neomrzia.

Toto sa vám nezunuje 🙂

My sme vždy začali náš deň v kaviarni/pekárni Duque de Caxias, kúsok od Lisetongy. Dali sme si skvelé pečivo – pastel a preslávený brazílsky džús açai. Z kaviarne to bolo už len pár metrov a z uličiek sme vykukli priamo na Avenidu Atlanticu a pláže Leme a Copacabana.

Čo robí uvedenú lokalitu v súčasnosti ešte atraktívnejšou je masívna tribúna, ktorá je presne na rozhraní týchto dvoch pláží postavená. O pár dní sa tam totiž budú odohrávať zápasy jedného z najsexy športov – plážového volejbalu.

Rozostavaná tribúna na pláži Copacabana

Keď bývate na Copacabane, nikdy to nemáte ďaleko na pláž, do barov a dobrých reštaurácií, na Ipanemu. Krásna kopa cukru – Pão de Açúcar je za rohom (a to doslova:) a na Corcovado pod sochu Krista Spasiteľa to budete mať najjednoduchšie, keď si z Copacabany zoberiete jeden z minivanov, ktorý vás pohodlne odvezie hore aj naspäť dolu. Jednoducho ideálne miesto!

Izby

Lisetonga disponuje momentálne cca 42 posteľami, ktoré sú rozdelené v 7 izbách. Všetky izby sú vlastne „dorm rooms“, vo voľnom preklade „intrákové izby“, čo znamená, že izbu zdieľate s ďalšími cestovateľmi. V Lisetonge nájdete aj izbu pomenovanú „Bratislava“ so 4 posteľami, vyzdobenú rôznymi slovenskými obrázkami a motívmi (keby sa vám cnelo za domovom).

My sme naše hlavy 5 dní skladali v izbe nazvanej Mexico, v ktorej bolo 8 postelí. Čo je skvelé na zdieľaných izbách, je možnosť spoznať ďalších zaujímavých svetobežníkov, vymieňanie skúseností a tipov na cesty a zaujímavé rozhovory. Nevýhodou môže byť hluk, čo sa však dá veľmi elegantne vyriešiť prostredníctvom overených štupľov do uší. My s Jožkom bez nich už ani nevycestujeme 🙂

Slnečná a príjemná izba Mexico v Lisetonge

Juraj s Liz si na izbách dali naozaj záležať. Každá z nich má atmosféru, tému ale aj prísny hygienický štandard. Čo nás najskôr prekvapilo, ale následne sme veľmi ocenili, boli špeciálne poťahy na matrace. Tieto poťahy mali zabezpečiť to, aby sa do matracu nedostali nechcené živočíchy. Mnoho cestovateľov, ktorý prídu do Ria z výletu v amazonskej džungli si vraj môžu so sebou priniesť aj rôzne zvieratká a tieto matrace majú slúžiť ako ochrana pred ich usídlením v Lisetonge. Vraj to funguje, a teda problém s nechceným hmyzom v Lisetonge ešte nemali. Preto ďakujeme Jurajovi, že myslí aj takto preventívne na naše zdravie a pohodlie.

V Lisetonge vás vybavia čistými návliečkami, plachtou a ak treba aj uterákmi. Už si len vybrať voľnú posteľ a môžete sa nasťahovať.

Izby sú vybavené aj skrinkami, kde si môžete odložiť svoje cennosti. Čo taktiež ocení každý batôžkar.

Kuchyňa

Plne vybavená spoločná kuchyňa

Čo určite ocení mnoho nízko-rozpočtových cestovateľov je super praktická kuchyňa. Je k dispozícií všetkým hosťom a okrem hostí tu stretnete aj Juraja s Liz. Možno som ešte nespomenula, ale Juraj s Liz a ich synom Samuelom v hosteli tiež žijú a so všetkými hosťami zdieľajú spoločné priestory a aj kuchyňu. Istým spôsobom teda aj životný štýl. Tak sa netreba ostýchať a rovno ich pozvať na drink, či večeru. Tip: Juraj ocení Fernet Citrus.

V závislosti od počtu hostí a sezóny Lisetonga ponúka k ubytovaniu aj raňajky. Klasické toasty s marmeládou alebo obľúbeným juhoamerickým „dulce de leche“, káva a čaj nás každé ráno čakali na príjemnej terase.

Spoločná terasa, kde má svoje bývanie aj Jurajov papagáj Ester

Jurajova láska ku kachličkám je badateľná v celom dome. Krásnou ukážkou jeho tvorby je aj zelený stolík, ktorý vidieť na fotke. Ak sa ho spýtate na túto jeho vášeň veľmi rád vám všetko poukazuje. Veru, nielen Selaron a Gaudí sa vyžívali v kachličkách a mozaikách 🙂

Zvieratá

Žiaden hostel by nebol kompletný bez svojho maskota. Lisetonga má tiež svoju hlavnú hviezdu. Papagáj amazoňan – Ester.

Ester pozorne sleduje dianie v hosteli z okenice

Ako milovníci zvierat sme sa na Ester hneď „vrhli“, avšak veľmi rýchlo sme zistili, že túto amazonku len tak hoci kto neskrotí. Ester sa kamaráti a mazná zásadne iba z mužmi. Takže ja som bola z hry vonku a Jožkovi dopriala kúsok radosti, keď mu horko ťažko na tretí deň vyliezla na ruku a nechala sa odfotiť. Jej preferencie, čo sa mužov týkalo boli jasné. Jej srdce patrilo Jurajovi.

Obľúbencami hotelových hostí boli aj dve mačky. Naše obľúbené bolo malé šedo-čierne mača.

No odolali by ste?

Dekorácie

To že majitelia majú vyvinutý silný cit pre detail a lásku ku kachličkám a mozaike pochopíte už po príchode do Lisetongy.

Podlaha na terase v izbe Bratislava 🙂

Z vlastnej skúsenosti vieme, že batôžkari v hosteloch najviac ocenia hygienu a atmosféru. Dôležitosť hygieny netreba špeciálne vysvetľovať. Prečo je však také podstatné pre ľudí na cestách a hlavne batôžkarov, ktorý sú každý druhý deň v inom meste, spať v priestore, ktorý má atmosféru?

Ako sme aj my pochopili, pri cestovaní je často krát dôležitejšie to, akých ľudí stretnete, ako to čo uvidíte. Spomienky na stretnutia, rozhovory pri káve alebo víne, pomoc od cudzinca vám mnoho krát utkvie v pamäti viac ako nejaká historická pamiatka. Preto hostely a ubytovanie, ktoré má atmosféru je dôkazom toho, že sa o neho niekto stará, že mu venuje čas a starostlivosť a následne sa v takýchto hosteloch cestovatelia cítia špeciálne. Stačí si prezrieť fotky a pochopíte…

Popri Copacabane, Cukrovej homoli a Kristovi Spasiteľovi vám určite ostanú krásne spomienky aj na Lisetongu. Hrad s vežičkou s hojdacími sieťami na kopci nad plážou, obložený mozaikami, fotkami, artefaktmi zo Slovenska, ale aj z celého sveta vám totiž nemôže v pamäti neutkvieť. Ľudia, ktorí sa tu o vás budú starať sú z celého sveta, usmiati, scestovaní, vrúcni a štýlový. Tak ako samotné Rio!

Pohodička vo veži. Neraz sa stane, že hostia svoje postele ani nevyužijú a noci trávia radšej v týchto hojdacích sieťach.

A čo to vlastne Lisetonga znamená? Najprv sme sa domnievali, že hostel je pomenovaný po Jurajovej manželke Liz, čo je možno len z časti pravda. Lisetonga je vraj názov mexickej detskej pesničky. Ak by ste mali o ubytovanie v Lisetonge záujem, neváhajte si pozrieť aj webstránku: www.lisetongahostel.com.

Keďže som pri písaní tohto článku zistila, že je toho toľko, čo vám ešte chcem o Riu povedať, bude to musieť byť článok na pokračovanie. A o tom ako sa v Riu žije, čím okrem Lisetongy žije brazílsky Slovák Juraj Vajda, čo domáci očakávajú od prichádzajúcej Olympiády, ako sa rozbieha taký hostel a ako sa býva pod favelou sa dočítate v jeho druhej časti 🙂 … verím, že už čoskoro!

The post Kúsok Slovenska v srdci Ria de Janeiro appeared first on Cestovateľský blog.

Čo je favela? Niečo ako indický slum, náš Luník IX. či Plavecký Štvrtok, bydlisko drogových dílerov a bezdomovcov… To boli naše informácie a myšlienky predtým, ako sme tam vkročili. Keď sme sa Juraja spýtali, ako by on zadefinoval slovo favela, použil veľmi elegantné a o dosť pravdivejšie spojenie – neriadená mestská urbanizácia. Favelu rozpoznáte jednoducho. Zväčša je na kopci a na mieste, kde sa končia „pekné“ domy s omietkami a končí klasická ulica, kde začínajú najmä tehlové, zvonka na pohľad nedokončené domy postavené jeden na druhom v tesnej blízkosti, to je v praxi hranica medzi favelou a bežnou mestskou zástavbou. Vo favelách žije v Brazílii približne 6 % obyvateľstva.

Život je tu rovnaký ako všade inde – chodí sem pošta, kuriér, sú tu lokálne miesta s jedlom, bary, elektrina či prívod vody, moto-taxi. Len na pohľad to však vyzerá všetko chudobnejšie. Výrazne chudobnejšie. Ako však Juraj hovorí, ak by neboli Brazílci vo favelách leniví a dokončili si svoje domy aj zvonka, mohla by byť každá favela paradoxne krásnou časťou obrovského Ria. Tá „naša“ favela nad Copacabanou, v ktorej sme sa boli pozrieť, patrí k tým menším, bezpečnejším, až luxusnejším. Čo sme si hneď všimli – každý sa tu slušne pozdraví, nechýba úsmev keď náš hostiteľ domácim vysvetľuje, prečo sme sa sem prišli pozrieť. Decká pobehujú po uliciach, niektoré majú nové smartfóny v rukách.

Veľký fotoaparát so sebou neberieme, aby sme zbytočne nepútali pozornosť. Máme vo vrecku pár desiatok realov a mobil, aby sme mohli zachytiť nejaké tie snímky. Ostatnú výbavu neberieme, ale nie ani tak zo strachu, ale na čo zbytočne provokovať. Prudké schody sú nečakanou rozcvičkou, avšak sú kvalitne postavené – magistrátom. Či sú rovnako kvalitne postavené aj domy, nevedno povedať – najmä nikto netuší, koľko poschodí znesú pôvodné základy daného domu. Pôdu si tu „domáci“ vydržali a v prípade ďalších záujemcov o stavbu domu (ktorý sa stavia jednoducho na nejakom inom dome), sa predáva „právo na povalu“. Ak si takéto právo zakúpite, môžete postaviť dom na povale daného domu. Ak by ste chceli kúpiť po favele dom s kuchyňou a jednou-dvomi izbami, vyšiel by vás približne na desatinu toho, čo stoja byty dole neďaleko Copacabany, cca 150 000 realov (cca 40 000 Eur). Pre domácich je to obrovské množstvo peňazí.

Nikde po favele nevidno potetovaných strážcov so samopalmi, ako to poznáme z filmov. V tejto favele dokonca nie je ani bežné, aby mali ľudia zbrane za opaskami. Samozrejme tu zbrane sú. Pod vrcholom kopca je aj policajná stanica – všetci sa tu „naučili“ žiť so všetkými. V uličkách je pokoj, sem-tam počuť hlasnú hudbu z niektorého z okien a sem-tam zazrieme aj nejaké domáce zviera, banánovník či iné plodiny. Keď vyjdeme na „vrchol“ favely, zbadáme kostol evanjelizačnej cirkvi a keď sa otočíme, naskytne sa nám krásny výhľad cez Copacabanu na Atlantický oceán. Vrchol tejto favely je na úrovni jedného z najvyšších hotelov na Copacabane. Výhľad, za ktorý platia hoteloví hostia stovky eur za noc, tú máte zadarmo 🙂

Samozrejme tu existuje kriminalita, žijú tu naozaj chudobní ľudia. Avšak ako nám Juraj vysvetľuje, tá závisí od ekonomickej situácie v štáte celkovo. Keď ľudia majú prácu, nie je dôvod na výtržníctvo. Posledného pol roka bola favela pokojná, sem-tam však ževraj bolo počuť streľbu. „Rojnice“ mladých zlodejíčkov na jednej z najznámejších pláží sveta sa už dlho neobjavili, avšak nedávno ohlásila najväčšia ropná spoločnosť Petrobras problémy, objavili sa korupčné škandály a prepúšťanie a štát Rio de Janeiro vyhlásil pred olympiádou stav finančnej krízy, takže policajti nedostali niekoľko posledných mesiacov svoje výplaty. Všetko toto môže mať svoje následky.

Favely sa považujú sa sídla drogových mafií, tie však majú očividne podelené svoje oblasti a každý, aj chudobní žijúci vo favelách, chcú žiť svoj každodenný život, takže sa riadia pravidlami svojej favely. Určite nechceme život v takejto oblasti obhajovať a už vôbec nie hovoriť o pokojnom spolužití drogových mafií, avšak je veľký rozdiel to, čo nájdete napísané napríklad na prvých stranách Lonely Planet pred kapitolou o Rio de Janeiru a tým, aká je skutočnosť v tejto malej favele. Smutnou skutočnosťou však zostáva, že drogový biznis vo favelách v Riu sa odhaduje na 150 miliónov USD mesačne. Toto miesto je ideálnym dôkazom toho, že iba dlhodobá edukácia a vzdelanie novej generácie môže pomôcť vyriešiť tieto problémy.

Našu návštevu sme zakončili v lokálnom bare s lokálnym pivom. Domáci práve pripravovali hudobnú aparatúru na podvečernú párty a keď zistili, že sme tu na návšteve, neváhali nás pozvať na grilovačku a neskoršiu párty (nakoniec sme neboli, pivo s krásnym výhľadom sme si však vychutnali). Vo favele sme boli chvíľu, určite sa nechceme pasovať do polohy, že zrazu vieme o favelách toho veľa. Iba sme chceli priniesť „na papieri“ naše pocity z úplne bežnej soboty vo favele. Asi by sme sami do tejto oblasti nešli v neskorých večerných hodinách, avšak cez deň v sprievode domácich je to miesto ako každé iné. Ak by sa domáci trocha „hecli“, mohlo by to byť miesto dokonca pekné.

The post Pozrite sa do vnútra favely priamo nad Copacabanou v Rio de Janeiru appeared first on Cestovateľský blog.

S návštevou vodopádov Iguazú sa však neoddeliteľne spája dilema. Brazílska či Argentínska strana? Ani my sme sa tento otázke nevyhli. Pýtala som sa ju asi každého, kto kedy na Iguazú bol. A výsledok môjho prieskumu: „musíte vidieť obe strany“. Argentínčania držia stranu Argeníne, Brazílčania zas Brazílií a cudzinec by mal optimálne vidieť obe strany, aby dokonale pochopil rozsiahlosť a majestátnosť vodopádov. A samozrejme zaplatil vstup aj na jednej aj druhej strane :). My sme si však niečo nechali aj nabudúce. Veď sem ešte musíme prísť raz aj s deťmi, keď budú :).

Ubytovanie sme mali na Brazílskej strane, pár metrov od zastávky autobusu, ktorý nás odviezol priamo k vodopádom. Obrazne napísané.

Lokalita, dosptunosť, čistota, útulnosť, profesionalita personálu, rýchly internet, biliárd, bazén, geniálne raňajky a príjemná cena. To bolo naše šarmantné ubytovanie v Iguassú Charm Suites.

Hotel asi 100 metrov od autobusovej zastávky odkiaľ sa viete autobusom číslo 120 pohodlne, za asi 20 minút, dostať ako k vodopádom Iguazú tak aj na letisko (15 minút). Cena za lístok 3,40 realov. Cena súkromného odvozu k vodopádom, ak zoberiete ponuku agentúry = 50 realov. Cesta autobusom by však nemohla byť jednoduchšia. Ak budete bývať vo Foz do Iguazu neplaťte zbytočne za súkromnú dopravu. Ušetrite si tieto peniažky radšej na prípadnú návštevu argentínskej strany vodopádov.

Napríklad náš hotel Iguassu Charm Suites ponúkal dopravu k brazílskej strane vodopádov za 50 realov a k argentínskej za 60 realov. Pričom sám recepčný nám odporučil zobrať si k brazílskej strane autobus. V prípade návštevy argentínskej strany je vraj cena 60 realov výhodná, nakoľko na tejto strane vodopádov nepremáva klasická mestská hromadná doprava, ale je zaplatíte podobnú cenu za špeciálny „turist bus“ k vodopádom. Toto však nemáme ešte osobne overené.

Hotelík je situovaný neďaleko centra mesta Foz do Iguazú. S cca 300 000 obyvateľmi je to 7 najväčšie mesto v brazílskom štáte Paraná. Nemôžme síce povedať, že mesto samotné by nás nejako uchvátilo, ale na pár dní sa tu zabavíte. Z hotela do centra prejdete pešo za cca 25 minút alebo taxíkom za 12 realov a max. 5 minút. Na Avenida Brasil sa fajn poprechádzate, nakúpite, dáte si skvelý kebap alebo empanadu a acai smoothie. Hotel Iguassu Charm Suits vie odporučiť niekoľko lepších reštaurácií a zabezpečiť k nim aj odvoz zadarmo. Ak chcete trošku šetriť alebo si chcete pripraviť vlastnú večeru, ani to nie je problém. Iguassu Charm Suites má aj kuchynku pre hostí, kde si môžete pripraviť nejaké jednoduché jedlá. Asi 5 minút pešo od hotela je supermarket srandovne nazvaný „Super Muffato“, kde zoženiete všetko potrebné na dobrú „(almost) home made“ večeru.

Jožko si vychutnáva brazílsku "empanadu" pastel

Skvelá vec - chutí ako mäskom plnený langoš

Izby Iguassu Charm Suites sú čisté, príjemné a s klimatizáciou! Po cestách po Južnej Amerike vieme, že klimatizácia je v každom prípade kľúčová. V zime ako kúrenie, v lete ako schladenie.

Schladenie v lete poskytujú určite aj bazény a hotelový bar s Caipirinhou za príjemných 10 realov. Ak pricestujete počas juhoamerickej zimy, tak ako my, možno nevyužijete bazén, ale poteší vás biliardový stôl, kúsok od baru.

Čo však Iguassu Charm Suites dotiahol na úplne iný level, level 5 ***** hotela boli služby recepcie a raňajky. Mladý recepčný s dokonalou angličtinou sa k hosťom správal s prístupom a ochotou, ktorý nevídať ani v niektorých fajnovejších hoteloch. Naozaj zanechal dojem. Preto sme sa len utvrdili v názore, že služby v tomto sektore sú veľa krát práve o ľuďoch a ich prístupe k vám, ako hosťom. Nie nadarmo sa tieto služby v angličtine nazývajú „hospitality services“ služby „pohostinnosti“. Táto recepcia bola ukážkou ako sa služby majú prezentovať.

Ďalšou príjemnou kapitolou v Iguassu Charm Suites boli raňajky. Už večer som sa tešila na ďalší deň na raňajky. Asi najbohatšie a najčerstvejšie raňajky aké sme mali na cestách. Ak si teda potrpíte na tomto, podľa mňa, najhlavnejšom jedle dňa, tak Iguassu Charm Suites vás nesklame. Čerstvé ovocie, asi 8 druhov pečiva a koláčov, šunka, syr, cereálie, párky, praženica, čerstvé rožteky. Káva, čaj, džus, maté. Nemáme, čo vytknúť. Tip: skúste posypať banán škoricou a máte zdravý dezert!

Cena za izbu mimo sezóny na www.booking.com = 34 Eur. Samozrejme počas hlavnej sezóny sú ceny o niečo vyššie. Trúfame si odhadnúť, že aj dvojnásobné. V každom prípade z Iguassu Charm Suites sme mali dojem, že sa o vás chce naozaj postarať. Odporúčame!

The post Náš tip: Kde bývať pri návšteve vodopádov Iguazú appeared first on Cestovateľský blog.

Itaipu Binacional je presne 50:50 paraguajsko-brazílska stavba, ktorú riadia dvaja generálni riaditelia (jeden Brazílec, druhý Paragujaec). Spolu sa starajú o 3400 zamestnancov v elektrárni s inštalovaným výkonom 14 GW. Má spolu 20 generátorov (10 brazílskych, 10 paraguajských), každý s menovitým výkonom 700 MW. Každá z týchto turbín dokáže vyprodukovať množstvo elektrickej energie dostačujúcej pre 2,5 milióna ľudí. 14 GW inštalovaného výkon je pre predstavu približne 20-násobok slovenského Gabčíkova 🙂 Za rok vyrobí táto elektráreň toľko energie, že by to stačilo na pokrytie energetických potrieb celej našej planéty na 2 dni.

Avšak na to, aby mohli postaviť tak obrovskú elektráreň, poreboval zmeniť tok rieky Parana a vytvoriť obrovský zásobník vody. Priehrada samotná má 8 km na dĺžku (symbolická hranica medzi krajinami je presne v strede, medzi generátorom 10 a 11) a pozostáva z 32 miliónov kubických metrov skál. Vodný rezervoár zaberá plochu 1350 km2 a zachytáva 29 triliónov litrov vody. Šesť fabrík dodávalo betón na stavbu tejto ozrutnej elektrárne a dodali ho toľko, že by sa z neho postavilo 210 futbalových štadiónov olympijských rozmerov. Priehrade však muselo ustúpiť 17 menších dedín a 40-tisíc ľudí muselo opustiť svoje domovy, aby mohla vzniknúť dostatočná zásoba vody. Nezabudli však ani na alternatívny tok rieky pre migráciu rýb. Stavbu od roku 1977 navštívilo 20 miliónov turistov (niečo cez 3000 bolo zo Slovenska), jej cena presiahla 12 miliárd dolárov a bude splatená v roku 2023.

Každá z turbín s priemerom 10 metrov dostáva vodu, ktorá do nej padá zo 112 m výšky voľným pádom a roztáča samotnú turbínu, ktorou takto prejde 700 000 l vody za sekundu. Samozrejme treba občas aj stav v priehrade vyrovnať, na čo slúžia mamutie závory, ktoré približne jednu desatinu času v roku vypúšťajú vodu a vyrovnávajú stav rezervoáru. My sme mali šťastie a počas našej návštevy práve vyrovnávali stav priehrady. Priemerne vypúšťajú 3 milióny litrov vody za sekundu (dvojnásobok toho, čo spadne z Iguazu Falls každú sekundu), ktorá odtiaľ vyteká rýchlosťou 140 km/h. Ak by bolo najhoršie, dokáže Itaipu zvýšiť prietok a vypúšťať až 62 miliónov litrov vody za sekundu. Masa vody produkuje elektrickú energiu v nemeckých a švajčiarskych turbínach iba vďaka gravitácii. A tej energie je toľko, že pokrýva 75 % energetických potrieb Paraguaja a 15 % Brazílie.

Keď budete na návšteve Iguazu Falls, nenechajte si ujsť možnosť navštíviť Itaipu. Je to stavba gigantických rozmerov, ktorá dostane aj menej technicky ladených ľudí. Vstupné je 32 realov na osobu (cca 8,5 eur) a panoramatická tour trvá približne 1,5 hodiny. Ak budete mať viac času a budete sa chcieť ísť pozrieť aj na technologické detaily do vnútra elektrárne, pripravte si približne dvojnásobok času a peňazí. Do Itaipu sa dostanete autobusmi 101, 102 alebo 104 z autobusovej stanice v centre mesta Foz de Iguazu, jednosmerný lístok stojí 3,20 real – stačí ísť na konečnú 🙂

The post Druhá najväčšia vodná elektráreň na svete v číslach. Itaipu, Brazília. appeared first on Cestovateľský blog.

Iguazu Falls – Devil’s throat:

Iguazu Falls – v tesnej blízkosti:

The post 360° video: Iguazu Falls tak zblízka, ako by ste tam boli appeared first on Cestovateľský blog.

Najmä samičky komára Aedes aegypti prenášajú zika vírus, sú aktívne najmä cez deň.

Symptómy sa obyčajne objavia po 3 ÷ 7 dňoch od uštipnutia komárom. Medzi symptómy patrí zvýšená teplota do 38,5°C, vyrážky, bolesť kĺbov a zápal spojiviek. Sekundárne je to bolesť svalov, hlavy, očí a vracanie. Ochorenie má zvyčajne mierne príznaky podobné nachladnutiu či chrípke, symptómy odznejú po pár dňoch až týždni. Vo väčšíne prípadov (80 %) však prebieha ochorenie bez akýchkoľvek klinických príznakov a teda nakazený nemusí ani vedieť, že prekonal nákazu zika vírusom. Úmrtia po nakazení zika vírusom sú ojedinelé.

Zika vírus pod mikroskopom

Počas prepuknutia epidémie v Brazílii sa značne zvýšil počet prípadov mikrocefálie (zaostávanie či predčasné ukončenie rastu mozgu) u novorodencov, ktorých matky prekonali infekciu počas tehotenstva. Infekcia spôsobená vírusom zika sa spája aj s Guillan-Barrého syndrómom (GBS). Ten spôsobuje, že vlastný imunitný systém napáda nervové bunky a spôsobuje svalovú slabosť až paralýzu. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) ale varuje, že príčinná súvislosť medzi vírusovou infekciou tehotných a následné poškodenie plodu nebola potvrdená. Životaschopný vírus bol zistený v spermiách viac ako 2 týždne po zotavení z choroby a boli hlásené dva potvrdené prípady prenosu pohlavným stykom.

Vzhľadom na existujúce riziko poškodenia plodu sa tehotným ženám (v ktoromkoľvek trimestri) prípadne ženám, ktoré plánujú otehotnieť, odporúča necestovať do postihnutých oblastí. Taktiež sa odporúča ženám, ktorých partner cestoval do krajín postihnutých zika vírusom, vyhnúť sa nechránenému pohlavnému styku v období do 28 dní po jeho návrate a do 6 mesiacov v prípade, že zika vírus bol v jeho tele potvrdený. Rovnako sa odporúča darcom krvi, aby po návrate z krajín postihnutých vírusov prečkali obdobie 28 dní. Zika vírus sa neprenáša materským mliekom pri dojčení.

Do roku 2007 bolo zdokumentovaných 14 prípadov nakazením zika vírusom. V máji roku 2015 panamerická zdravotnícka organizácia (PAHO) vydala výstrahu po potvrdenom nakazení zika vírusom v Brazílii. Od 22.9.2015 do 9.1.2016 bolo v Brazílii nahlásených 3530 suspektných prípadov mikrocefálie. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) 1.2.2016 označila zika vírus za verejnú zdravotnú hrozbu (PHEIC). Od 1.1.2007 ohlásilo výskyt zika vírusu 64 krajín a teritórií. Dnes rozlišujeme najmä dve línie zika vírusu – africkú a ázijskú, pričom výskumy ukazujú, že aktuálne problémy v Južnej Amerike sú naviazané na ázijskú líniu zika vírusu. Dnes sa zika vírus vyskytuje najmä v Afrike, na americkom kontinente, v Ázii a v oblasti Tichého oceánu. V súčasnosti nie je evidovaný prenos zika vírusu v Európe a zavlečené prípady sú zriedkavé. Mapa s vyznačenými oblasťami s výskytom zika vírusu (aktualizácia k 31.5.2016):

K dispozícii aktuálne nie je žiadna špeciálna vakcína ani liečba. Infekcii sa vyhnete iba tým, že zabránite poštípaniu komárom. Odporúča sa:

• používať repelenty s min. obsahom 30 % látky DEET (N, N-diethyl-3-methylbenzamide), picaridinom, IR353
• vyberať si ubytovanie so sieťkami na oknách a klimatizáciou, prípadne používanie moskytiér
• nosiť oblečenie s dlhými rukávami a dlhé nohavice
• aplikovať prípravky proti komárom na oblečenie (permethrin), nie na pokožku
• vyhýbať sa oblastiam so stojatou vodou
• vyhýbať sa oblastiam zamorenými komármi
• pri zhoršenom zdravotnom stave vyhľadať pomoc lekára

Liečba je symptomatická, pacient by mal dodržiavať pokoj na lôžku, piť dostatok tekutín a brať bežné lieky proti horúčke a bolesti (paracetamol).

Diagnóza je stanovená na základe pozorovaných symptómov a cestovnej dokumentácie. Diagnóza nakazenia zika vírusom môže byť potvrdená iba laboratórnymi testami na prítomnosť RNA zika vírusu v krvi alebo iných telesných tekutinách, vrátane moču.
Odborníci z NHS predpokladajú, že vírus sa môže rozšíriť do väčšiny amerických krajín s výnimkou Kanady a Chile. Pred cestou si prečítajte aktuálne informácie o rozšírení zika vírusu tu alebo tu. 101-stranovú prezentáciu o zika víruse nájdete v angličtine na www.cdc.gov/zika/comm-resources/zika101slides.pptx

Keďže náš štvormesačný trip v roku 2016 obsahoval 1,5 mesiaca v Južnej Amerike, pred cestou sme dlho zvažovali, či túto časť cesty absolvovať alebo nie. Nakoniec sme sa rozhodli na cestu sa vydať a tento článok je písaný v Bolívii, koncom mája 2016.

Zdroje:
[1] http://www.ruvzba.sk/aktuality/Zika.pdf
[2] http://www.cdc.gov/zika/about/
[3] http://wwwnc.cdc.gov/travel/page/zika-travel-information
[4] https://en.wikipedia.org/wiki/Zika_virus
[5] http://www.nhs.uk/Conditions/zika-virus/Pages/Introduction.aspx
[6] http://www.who.int/mediacentre/factsheets/zika/en/
[7] http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=2762:o-je-zika-virus&catid=68:epidemiologia&Itemid=76
[8] http://www.zdravie.sk/clanok/55112/co-je-zika-virus-maju-sa-tehotne-zeny-obavat
[9] http://svet.sme.sk/c/20081390/virologicka-pandemia-virusu-zika-nateraz-nehrozi.html
[10] http://ecdc.europa.eu/en/healthtopics/zika_virus_infection/zika-outbreak/Pages/Zika-countries-with-transmission.aspx

The post Zika vírus – od roku 1947 až po dnes (symptómy, prevencia, rozšírenie) appeared first on Cestovateľský blog.

The post Vodopády Iguazu natočené s pomocou drona appeared first on Cestovateľský blog.