Píše Andrej Dudáš

Vybral som sa tam spolu s kamošom Vaškom, ktorého som spoznal na severe Argentíny. V tej chvíli nám už bolo jasné, že pandémia nás neobíde. No nejak sme sa tým nezaoberali a skúmali okolie Samaipaty. Tá má vo svojom okolí niekoľko zaujímavých miest a tak som sa nejak neponáhľal niekam inam.

El Fuerte = mini Machu Picchu

Jedným z týchto miest je archeologické nálezisko El Fuerte. Figuruje dokonca aj v zozname UNSECO. Pripomína Machu Picchu. Pri jeho stavbe bolo nutné skosiť vrchol hory, rovnako ako v meste Inkov neďaleko Cuzca v Peru.

Ja som sa zaujímal hlavne o Národný park Amboro, kam sa zbiehajú cestovatelia a biológovia z celého sveta. No kým som zháňal ľudí, ktorí by sa pridali na túru do tohto parku, zašiel som pozrieť El Fuerte.

Niečo z histórie El Fuerte

El Fuerte je miesto, kde žili ľudia ešte pred príchodom Španielov, aj keď názov je v španielčine. Prvú usadlosť tu založili pravdepodobne kmene Chané. Potom ich vyjednávaním začlenili do svojej ríše Inkovia. Neskôr v 16. storočí už prichádzajú Španieli.

Miesto bolo pôvodne ceremoniálne centrum regiónu. Je možné, že bolo tiež využívané na astronomické pozorovania. Pozostáva z dvoch častí a to ceremoniálnej (na vrchole hory) a administratívno-rezidentnej. Toto miesto bolo domovom troch rôznych kultúr a známky po nich tu môžete ľahko objaviť. Opracovanie skaly začali už ľudia Chané, stavby začali budovať Inkovia a potom tu postavili nejaké dva domy Španieli.

V skale sa nachádzajú rôzne otvory, kde boli vkladané múmie. Na hornej časti skaly sa nachádzajú rôzne obrazce – puma, had a ďalšie. Je možné, že boli používané na rituály. Po okolí hory sú roztrúsené kamenné domy. Tie postavili hlavne Inkovia. Toto územie bolo pričlenené k ríši Inkov v neskoršom období jej existencie. Bol to najvýchodnejší región ríše a hraničil s územím domorodých kmeňov žijúcich v Amazonskej nížine. Tieto kmene útočili na prichádzajúcich Inkov a boli pravdepodobne dôvodom, prečo Inkovia toto mesto opustili. Ostalo po nich množstvo budov, z ktorých niektoré neboli dokončené.

Následne prišli na miesto Španieli. Najprv postavili dva domy, pričom použili materiál z budov na mieste. O nejaký čas neskôr už zakladali mesto pod touto pevnosťou. Mesto sa volá Samaipata. Rovnako ako sa volalo pôvodne mesto Inkov. V kečuánčine (jazyk Inkov) znamená Samaipata Oddych cestou nahor.

Ako vyzerá prehliadka El Fuerte?

El Fuerte je možné navštíviť zo Samaipaty. Taxík stojí približne 5 € tam aj späť. Je super nájsť partiu, s ktorou môžete zdieľať cenu za cestu. Mesto je plné hostelov a cestovateľov z celého sveta. Mnoho z nich tam ostalo aj žiť a dodáva to miestu tak trochu hippie nádych.

My sme sa tam vybrali s Vaškom a ešte troma ďalšími ľuďmi z hostela. Nachádza sa to asi 20 minút cesty autom na východ od mesta. Z cesty vidno vinice – produkcia vína v Bolívii sa pýši prívlastkom Víno z vysokej nadmorskej výšky (1600 m.n.m. a viac). Vstup pôsobí celkom na úrovni. Je vidno, že tu prichádzajú peniaze na udržiavanie miesta. Platíme vstupné cca 6 € a stúpame nahor. Prichádzame k výhľadnému miestu. Je to tu nádherné.

Kúsok od ruín sa nachádza tabuľa s povelom pre kričanie. Máte si vyskúšať ozvenu. Ďalej chodník vedie k ruinám. Najprv sa môžete pozrieť na miesto zhora a pozrieť si vytesané obrazce do skaly. Potom klesáte okolo hlavnej skaly, kde sú v stene vytesané výklenky pre umiestnenie múmií (pravdepodobne). Z mostíka sme si pozreli španielsky dom, ktorý sa nachádza rovno pod týmto skalným objektom. Pod hlavnou skalou je obrovské nádvorie, ktoré obklopujú viaceré stavby a terasy (možno tam čosi pestovali). Z tohto nádvoria sa pokračuje lesíkmi a prejdete cez ďalšiu rezidentnú oblasť s ruinami kamenných domov. Posledná zastávka je veľká jama v zemi. Ak si spomínam správne, bola to buď studňa alebo únikový tunel preč z mesta.

Záver

Toto miesto ma prekvapilo hlavne tým, že sa o ňom moc nevie. Ale ak by ste sa náhodou dostali pri svojich potulkách do Bolívie a prechádzate Samaipatou, určite sa zastavte. Mesto je veľmi príjemné, je sa kde ubytovať a najesť. A máte tu určite čo robiť minimálne týždeň.

The post El Fuerte – bolívijské mini Machu Picchu (+video) appeared first on Cestovateľský blog.

Obrovská vila je z jednej polovice prerobená na veľmi útulný, trojposchodový hostel. Prespať tu môžete už od sympatických 6 eur na osobu a noc v zmiešanej 4-ke, 6-ke alebo 8-ke, prípadne si môžete vybrať súkromnú dvojposteľovú izbu, ktorá na mieste stojí cca 17 eur, pri online bookovaní (booking.com, Agoda, Kayak…) ju viete zakúpiť od 13 Eur na noc pre dvoch. Naša voľba padla práve na súkromnú dvojposteľovú izbu s manželskou posteľou a samostatnou kúpeľnou a boli sme spokojní. Pomer ceny a výkonu je výborný. Azda aj preto mala Villa Oropeza pred našou návštevou z viac ako 120 hodnotení celkovú známku 9,3 na booking.com.

Hneď na úvod sa musíte dostať do hostelu cez zakódovanú vstupnú bránu z ulice, takže žiadni nepovolaní hostia. My sme si spokojne nechávali aj izbu odomknutú či tablet sme nechali nabíjať na recepcii. Villa Oropeza patrí jednej z lokálnych rodín, väčšinu času je však na recepcii plynulo anglicky hovoriaca pracovníčka, ktorá je veľmi ochotná. Rada vám poradí, kam sa vydať na dobré raňajky, za pamiatkami či ako riešiť (v našom prípade) štrajk a tým ovplyvnenú lokálnu dopravu.

Check-in time je o 12:00, check-out o 11:00. My sme kvôli autobusovému spojeniu prišli o niečo skôr, tak sme si zatiaľ zložili veci a užívali si slniečko na priľahlej záhrade. Po ubytovaní sme si pripravili jedlo v kuchynke (k dispozícii sú dve – nestalo sa, že by sme sa s ostatnými hosťami tlačili, skôr naopak, môžete sa porozprávať a nazdieľať cestovateľské plány). Drink odporúčame si dať na terase na treťom poschodí, kde je závesná sieť a miesto na pokojnú prácu či oddych. Ak budete mať pre zmenu pri odchode plánovaný večerný spoj (pravdepodobne to bude autobus), batožinu si môžete nechať na hosteli v zamknutej miestnosti – vždy sa tam dostanete iba s recepčnou.

Samotná izba je prekvapivo priestranná s teplou drevenou podlahou a na bežnej manželskej posteli sme sa vyspali do ružova. Čistota je na vysokej úrovni, hneď po prvej noci sa nás opýtali, či nám majú znova upratať – do sa vo väčšine hostelov nestáva, takže sme zdvorilo odmietli 🙂 Európan zvyknutí na teplé, vyhrievané izby bude mať v Bolívii prvé dni ťažké, my sme si už po týždni zvykli a chápeme, že kúrenie či elektrické vyhrievače (calefación) k dispozícii nie sú takmer nikde okrem drahých hotelov. Koncom mája však bolo v izbe vcelku príjemne, v noci sme si na perinu priložili ešte jednu deku a ráno sme sa zobudili príjemne oddýchnutí.

Wi-Fi je k dispozícii síce s dostatočným signalóm po celej budove, prenosové rýchlosti sú však vhodné maximálne na prezeranie Facebooku či e-mailov. Rýchlosť uploadu je niekde okolo 5 kB/s. Keď sa budete nudiť, môžete si zahrať stolný tenis, prípadne sa vydať na prechádzku. Hlavné námestie (Plaza 25 de Mayo) je 5 minút pešo, z hostela výjdete smerom doľava, na prvej doprava a potom už iba stále rovno. Autobusovú stanicu máte buď 30 minút na pešo so stúpaním, s taxíkom za 10 BOB (cca 1,5 eur), alebo za 2 BOB (cca 30 centov) na osobu ak využijete collectivos, čo sú menšie minibusy chodiace s neskutočnou frekvenciou. Stačí, že na ulici zdvihnete ruku a minibus vám zastaví kde si zamávate.

Drobnosť, ktorú oceníte až pri návšteve Bolívie – Villa Oropeza ponúka horúcu sprchou s dostatočným tlakom, voda je ohrievaná plynom, takže si konečne užijete poriadne horúci večer. Rovnako je k dispozícii v kuchynke plynový šporák. Supermarket je cca 10 minút pešo, nákup si môžete uskladniť v chladničke. Villa Oropeza má skvelú polohu aj vzhľadom k lokálnemu trhu (Mercao Central), kde si môžete dať domáce obedové menu za 10 BOB (cca 1,5 eura), prípadne skvelé ovocné šťavy za 8 ÷ 15 BOB (1 ÷ 2 eurá). Odporúčame však aj jogurtovo-ovocný mix (12 ÷ 15 BOB, cca 1,5 ÷ 2 eurá).

My sme išli do Sucre s tým, že si tam oddýchneme a načerpáme energiu na ďalšiu časť výletu. Konštitučné hlavné mesto túto našu úlohu splnilo na výbornú, aj vďaka ubytovaniu vo Villa Oropeza, kde sme mohli bezpečne zložiť veci a za pár eur si oddýchnuť v srdci mesta. Môžeme len odporučiť.

The post Tip na ubytovanie v Sucre – Villa Oropeza appeared first on Cestovateľský blog.

My sme navštívili Salary de Uyuni mimo hlavnej sezóny, v noci bolo pomerne zima (-8°C), takže sme zvolili kratší 1-dňový trip cez Salar. Keď sme hľadali miesto, kde prespať a odkiaľ vyraziť, našli sme unikátny hotel postavený doslova na okraji Salaru – Hotel de Sal Luna Salada. Biely hotel s bielymi stenami, kde po soli chodíte aj na recepcii. Neveril som, že všetko je zo soli, kým som… steny naozaj neolýzal 🙂

Jozo zistuje, ci su v solnom hoteli aj steny naozaj zo soli 🙂 fakt su slane 🙂 #cestujemespolu #salardeuyuni #bolivia #freakingcold

Fotka uverejnená používateľom cestujemespolu (@cestujemespolu), Jún 1, 2016 o 9:48 PDT

To, že je tu soľných hotelov hneď niekoľko, nie je výmysel pre turistov, má to svoj praktický dôvod – zdroje konvenčných stavebných materiálov sú tu obmedzené, avšak soli je tu na rozdávanie. A keďže sa dá zo soli postaviť takmer hocičo, prečo nie hotel? Steny, podlaha, postele, stoly… takmer všetko 🙂

Hotel de Sal Luna Salada (v skratke iba Luna Salada) je 4-hviezdičkový hotel na cenovej úrovni porovnateľný s ostatnými 4-hviezdičkovými hotelmi v európskych veľkomestách. Pre turistov poskytuje svoje služby už 10 rokov a dostane vás svojimi panoramatickými výhľadmi hneď ráno po prebudení, pri raňajkách, obede aj večeri. Jednoducho stále. Ak na ste na vašej ceste cez Bolíviu ešte neochutnali andskú kuchyňu, môžete tak spraviť práve v tomto hoteli.

Dostanete sa sem priamo z maličkého letiska El Alto, prípadne ako väčšina turistov po príchode vlakom alebo autobusom z mesta Uyuni, je to cca 20 minút jazdy terénnym autom – prídu pre vás 🙂 Väčšina zo 49-tich izieb sú rovnaké, dvojposteľové (s oddelenými alebo manželskými posteľami), nechýbajú však ani izby typu suite pre náročnejších. Wi-Fi je prekvapivo fungujúce, keď sa však pozriete z okna hotela, chvíľu nechápete, odkiaľ prichádza ten signál, pretože široko-ďaleko na okolo toho veľa nie je.

Najromantickejším miestom celého hotela je paradoxne dlhá chodba medzi recepciou a reštauráciou, kde je množstvo obrovských okien s panoramatickým výhľadom na samotnú Salar de Uyuni, v krbom a príjemným posedením (či skôr poležaním).

Večer odporúčame vyjsť zadným vchodom reštaurácie na menšiu terasku za hotelom a užiť si krásny výhľad na nočnú oblohu. Vďaka geografickej polohe Salar de Uyuni, čistej oblohe a neveľkým výkyvom počasia máte veľkú šancu, že počas vašej návštevy uvidíte niekoľkokrát mliečnu dráhu.

Po večeri si môžete zahrať billiard, stolný futbal či stolný tenis v lokálnej herni (samozrejme postavenej zo soli), prípadne si dať pohár vínka alebo drink v priľahlom bare (zo soli).

Ak budete mať problém s výškovou chorobou, na recepcii je k dispozícii fľaša s čistým kyslíkom. Ak navštívite toto miesto ako párik, nezabudnite sa pozrieť aj do menšieho spa, ktoré obsahuje dve sauny, ale skvelú jacuzzi s výhľadom na okolie. Ak ste maximalista, hotel vám dokáže zorganizovať aj vašu svadbu priamo na pláni 🙂 Cestovná kancelária patriaca k hotelu – Cruzani Travel – organizuje rôznorodé výlety po okolí. My sme si zvolili spomínaný 1-dňový výlet cez Salar a mali sme šťastie, že sme boli v aute jediní s našim španielsky hovoriacim šoférom.

Celodenná návšteva pláne cez takúto menšiu kanceláriu patriacu hotelu má nevýhodu v tom, že je o niečo drahšia ako hromadné výlety, na druhej strane vás na záver čaká piknik vášho života:

Hotel de Sal Luna Salada odporúčame najmä náročnejším klientom, ktorí si chcú Salar de Uyuni užiť v komforte a miernom luxuse. Ale zároveň tým, ktorí chcú rovnako ako my žasnúť nad tým, že naozaj aj spíte na posteli, ktorá je postavená zo soli 🙂

The post Aké je to spať v soľnom hoteli? appeared first on Cestovateľský blog.

Je zrejmé, že väčšiu časť cestovných nákladov tvorí letenka tam a spať, no my sme chceli vedieť aj to, koľko nás stála vo výsledku lokálna preprava, ubytovanie, jedlo, pár darčekov a zážitky. Do našich výdavkov sme počítali skutočne všetko – dokupovanie potrebnej hygieny, drobné darčeky (knižky, magnetky), práčovňu, večerný drink či ohrievač na izbe. Nezabudli sme započítať aj všetky vstupné poplatky (výlet po jazere Titicaca), výlety (po soľnej pláni Salar de Uyuni), rýchle raňajky, dobré či menej dobré obedy, večerné posedenie pri pive, každý nákup… Jednoducho všetko. Celý náš štvormesačný trip sme poňali low-budgetovo, našil cieľom bolo dostať sa pod nákladovú hranicu 20 eur/os/deň (mimo letenky). Takže, poďme to celé spočítať, takto nás vyšlo 12 dní strávených v Bolívii pre 2 osoby?

• Letenky s British Airways a Spirit Airlines = 1266 Eur
• Lokálna doprava (vlaky, autobusy, collectivos) = 141 Eur
• Ubytovanie (väčšinou lacné hostely) = 81 Eur
• Jedlo (kombinácia street foodu, supermarketov a lacných reštaurácií) = 110 Eur
• Zážitky (vstupné k pamiatkam, lokálny holič, vyhliadková veža, atď) = 223 Eur
• Ostatné náklady (hygiena, SIM karta, suveníry, dokúpenie nutných vecí) = 37 Eur
• Spolu: 1858 Eur na dve osoby na 12 dní „all inclusive“ 🙂

Keď by sme to rozpočítali, tak nám to vyjde 929 Eur na osobu na celých 12 dní cestovania vrátane leteniek, dopravy, jedla, ubytovania, suvenírov.

Celkové náklady za 12 dní cestovania po Bolívii, vrátane leteniek, dopravy, jedla, ubytovania, suvenírov, zážitkov, jednoducho komplet: 929 Eur na osobu

Ak by sme počítali ďalej, naše náklady boli:

• 24,60 Eur na osobu a deň (ubytovanie, lokálna doprava, strava, vstupné, všetky zvyšné náklady; bez letenky)
• 77,50 Eur na osobu a deň za to isté čo vyššie, tentokrát aj vrátane leteniek
• 3,40 Eur na osobu a deň za ubytovanie
• 5,90 Eur na osobu a deň za lokálnu dopravu
• 4,60 Eur na osobu a deň za stravu
• 9,30 Eur za osobu a deň za zážitky
• 1,50 Eur za osobu a deň za ostatné náklady

Náš limit bol 20 Eur na osobu a deň (bez počítania letenky), takže sme náš plán „prešvihli“ o 4,60 Eur. Treba poznamenať, že veľkú časť nákladov zhltol výlet na Salar de Uyuni a downhill po Death road. Ale určite to za to stálo 🙂

Za 12 dní strávených v Bolívii sme videli & zažili & boli v:

• Copacabana
• jazero Titicaca
• La Paz
• downhill na Death road
• Sucre
• Salar de Uyuni
• Tupiza

The post Koľko stojí cestovanie po Bolívii? appeared first on Cestovateľský blog.

Až neprirodzene rovný povrch (výškový rozdiel na celej planine je maximálne jeden meter) je výborným miestom na hranie sa s perspektívou na fotografiách, na druhej strane strácate pomerne rýchlo predstavu, kde sa vlastne nachádzate.

Toto miesto je vďaka takmer celoročne čistej oblohe, rovine a veľkosti ideálne na kalibráciu satelitov, dokonca je tu kalibrácia 5-násobne presnejšia ako na otvorenou oceáne. Okrem ťažby soli obsahuje táto krajina najväčšie svetové zásoby líthia (cca 50 %; využíva sa pri výrobe batérií a Bolívia ako najchudobnejšia krajina Latinskej Ameriky ho ročne vyťaží cez 9 miliónov ton).

(Ne)oficiálnym centrálnym obom Salar de Uyuni je ostrovček Incahausi, kde rastú gigantické kaktusy. Na juhu pláne žijú hojne plameniaky, my sme bohužiaľ nemali čas vydať sa aj týmto smerom. Hanka si však našla novú kamošku 🙂

Názov Salar de Uyuni je vlastne španielskym prekladom Salar = soľná rovina/pláň a Uyuni je mestečko, ktoré slúži ako hlavný vstup na túto pláň. A turistov sem prichádza každoročne veľa – cez 300 áut denne sa premáva po obrovskej pláni. Na samotnej obrovskej pláni však vyzerajú ako miniatúrne autíčka. Prvý hotel na Salar de Uyuni vznikol iba nedávno, v roku 1995 a okamžite sa stal turistickou vychytávkou. Najmä preto, že bol postavený zo soli (soľných blokov) doslova uprostred pláne. V roku 2002 bol zatvorený kvôli zlému vplyvu na ekológiu a nové hotely vznikli (a stále vznikajú) na okraji púšte. Dnes sa už však prísne dbá na okolitú prírodu, takže priamo na pláni funkčný hotel nenájdete.

Slávna rallye v roku 2016 ide cez Bolíviu a Argentínu a pre domáci turizmus je to veľká vzpruha.

Ak máte chuť zažiť niečo netradičné, môžete sa ubytovať v hoteli Hotel De Sal Luna Salada, ktorý je doslova pár desiatok metrov od pláne. Keď sa zobudíte a odhrniete závesy, uvidíte obrovskú soľnú rovinu. Obed si môžete v reštaurácii s výhľadom na soľnú pláň a večer si môžete dať lokálne pivko pod krásne čistým nebom a pozorovať mliečnu dráhu. Cena samotného ubytovania je v tomto 4-hviezdičkovom hoteli porovnateľná so 4-hviezdičkovým hotelom v centre európskych veľkomiest. Takže táto investícia sa, za ten zážitok, vykurované izby a horúcu jacuzzi, určite oplatí 🙂

Na Salar de Uyuni sa typicky vyráža na 1 až 3-dňové výlety, v cenách od cca 40 do cca 150 USD. V cene je započítané jedlo, preprava džípmi, nocľah (v jednoduchých soľných hosteloch bez kúrenia) a sprievodca (šofér), ktorý vie natívne po španielsky a väčšinou disponuje aj ľahkou znalosťou angličtiny. Na Salar de Uyuni si môžete užiť nezabudnuteľné západy slnka, hru s fotografickou perspektívou, prejsť sa po jazere pripomínajúcom zrkadlo a hlavne sa nadýchať zdravého slaného vzduchu 🙂 Pre nás to bol nezabudnuteľný zážitok.

The post Prejdite sa s nami po najväčšej soľnej pláni na svete appeared first on Cestovateľský blog.

Casa Fusion Hotel Boutique je neveľký hotelík v časti Sopocachi, 20 minút pešo do centra cestou z kopca alebo 20 BOB (cca 3 eurá) taxíkom. Izba pre troch, ktorú sme mali, je obrovská izba s manželskou posteľou o veľkosti, akú sme asi ešte nevideli. Úplne komfortne by sa tu vyspali aj traja 🙂 A to je navyše ešte jedna samostatná posteľ v izbe. Keďže sme boli po príchode riadne unavení, užili sme si nadštandardný komfort postele a následne sa vydali na spoznávanie mesta.

Hotel má k dispozícii okrem „našej“ trojky ešte Classic Single Room, Executive Single Room (líši sa veľkosťou postele), Double Room a Twin Room (dve samostatné, oddelené postele). V každej izbe je k dispozícii samostatná kúpeľňa, k dispozícii sú voňavé uteráky, mydielka aj jednorazové šampóny (radi doplnia na požiadanie). Ocenili sme čistotu a najmä kľud. Napriek tomu, že naša izba malá okná do ulice, v noci sme nepočuli ani hlások. V každej izbe je aj televízor, my sme však ani nemali čas ho zapnúť.

V prvý deň sme využili najmä fakt, že Casa Fusion je prakticky na rohu stanice lanovky Teleférico (žltá linka spojená so zelenou), takže sme sa za 3 BOB (menej ako 50 centov) išli previezť a užiť si výhľad na mesta z jedného z najvyšších bodov. Po návrate si večer môžete sadnúť do miestnej, vyhrievanej reštaurácie patriacej k hotelu, ktorá ponúka celé menu za 30 BOB (cca 4 Eurá), čo je napriek tomu, že ste v butikovom hotelíku, iba o 20 % drahšie ako je bežná cena menu v meste. Bolo by škoda to nevyužiť.

Recepcia je k dispozícii 24 hodín, radi vám aj v netradičných hodinách „vylovia“ z baru pivko či niečo na zahryznutie. Veľmi ochotné recepčné (počas nášho pobytu sa striedali dve) nám vyhoveli azda vo všetkom – poradili s tipmi na spoznávanie, objednali taxík (vždy spoľahlivá spoločnosť, ktorá prišla na minútu presne) a keďže sme mali neskorý odchod autobusov, v hoteli sme si mohli nechať batožinu a zároveň pracovať vo veľkej meetingovej miestnosti. Check-out je až o 13:00, čo nás taktiež potešilo.

Podľa overených hodnotení na booking.com získala Casa Fusion 8,7 bodu, s týmto hodnotením súhlasíme. Aktuálnu dostupnosť s garanciou najlepších cien si môžete počas vašej návštevy v La Paz overiť v hoteli Casa Fusion priamo tu. Wi-Fi je k dispozícii v celom hoteli vrátane najodľahlejšej izby. Na bežné prezeranie webu, e-mailov a Facebooku postačuje. Ak potrebujete nahrávať veľké množstvá pracovných dát, je to v Bolívii celkovo problematické.

Pri odchode je možné platiť platobnými kartami Visa alebo MasterCard. My sme si v Casa Fusion príjemne oddýchli a konečne sme mali v Bolívii pocit, že sú tu miesta, ktoré sú tu pre klienta. „Welcome home“.

PS: Laz Paz je z pohľadu ubytovania drahé mesto, typický hostel tu začína na 20 eur za noc pre dvoch, lepší hostel za 40 eur a hotel od 60 eur. Treba s tým bohužiaľ počítať.

The post Tip na ubytovanie v La Paze – Casa Fusion appeared first on Cestovateľský blog.

Naša skupinka 11-tich odvážlivcov ešte nad ránom pred prvými kilometrami…

Death road, alebo po našom Cesta smrti je miesto, ktoré každoročne vyhľadá okolo 50 tisíc bikerov – od rekreačných, ktorí si chcú užiť netradičný adrenalín až po profesionálov, ktorí skúšajú svoje limity. Čaká nás 56 km downhillu, najskôr 23 km na rozcvičku po asfalte, aby sme si v rýchlosti cez 60 km/h vyskúšali, ako fungujú brzdy na bicykloch značky Kona, ktorý každý stojí cez 3000 Eur. Výber byciklov je pri tejto aktivite dôležitá vec. Životne Smrteľne dôležitá. Predtým, ako sme sa na túto aktivitu vybrali, sme si pozorne naštudovali recenzie a odporúčania na agentúry, ktoré tieto aktivity realizujú.

Vybrali sme si Barracuda Biking a môžeme len odporučiť. Sú aktuálne jednou z TOP 3 agentúr v La Paze, za tento celodenný trip si pýtajú 500 BOB na osobu (cca 65 Eur), čo je asi 60 % z toho, čo si pýta agentúra Gravity, ktorá s touto aktivitou začala. Barracuda Biking má však bajky na chlp rovnaké, celoodpružené, s hydraulickými brzdami. Doobedný snack, neobmedzené množstvo vody, neskorší obed po príchode spolu s horúcou sprchou a menším bazénom a najmä skvelý sprievodca Jubi, ktorý svoju prácu robí už 12 rokov. Je na ňom vidieť, že kto robí to, čo je jeho celoživotným koníčkom, robí to najlepšie ako vie.

Náš sprievodca Jubi, ktorý sa venuje downhillu aj profesionálne a 12 rokov sprevádza turistov po Death road… svoju prácu robí s nadšením.

Asfalt máme za sebou, s bicyklami sme sa zoznámili, je čas vydať sa na samotnú cestu smrti, ktorá bola kedysi jedinou cestou, ktorá spájala mestskú Bolíviu s tou vidieckou. Najskôr sme si mysleli, že táto cesta je už pre automobily uzatvorená (niektoré zdroje to uvádzajú), nie je však tomu tak. Takže aj v plnej rýchlosti na kamenistej ceste musíte počítať s tým, že vám môže spoza zákruty vybehnúť nákladiak.

Death road – 33 km bláznivého downhillu, najrýchlejší jazdec to dal za 22 minút. Nám to trvá 3 ÷ 4 hodinky spolu s natáčaním videa a fotografovaním na 15-tich bodoch, v ktorých si môžete spraviť zastávku. Pres nás rekreačných cyklistov je to bola riadna makačka – svalovica na chrbáte, po príchode sme si takmer necítili ruky a zadok sme mali „vyklepaný“ poriadne… Symbolickou náplasťou pre unavené telo je pekné tričko „Death road survivor“ 🙂

Zjazd na Death road nie je iba pre profíkov, v pohode to zvládnu aj začiatočníci. Každá skupinka s max. 14 ľudmi (nás bolo 11; boli sme na začiatku sezóny) má dvoch sprievodcov – jeden vpredu ide s tými najrýchlejšími, ten vzadu nikdy nepredbehne posledného. Nikto vás netlačí za vaše limity. Za vami ide celý čas váš minibus, takže ak si na nejakú časť Cesty smrti netrúfnete, môžete vyložiť bajk a nasadnúť do busu. Neodporúčame, pretože Death road vyzerá z autobusu ešte horšie ako keď ste v sedle bycikla 🙂 Sprievodný minibus je však skvelá pomôcka, keďže začínate v 0°C a končíte vo viac ako 30°C, postupne dávate dole zo seba vrstvy oblečenia (v Barracuda Biking vám pri kúpe tohto výletu povedia dopodrobna, čo si nemáte zabudnúť).

Dvaja Slováci, dvaja Holanďania, Ír, Kanaďanka či Londýnčan – to bola naša zostava na čele so sprievodcom Jubim, ktorý nás so svojou plynulou angličtinou teoreticky aj prakticky pripravil na všetko, čo nás po ceste čakalo. Celých 56 km je rozdelených na úseky, pred každým je krátka inštruktáž o tom, čo vás čaká a na čo si dať pozor. My sme sa cítili skutočne bezpečne, ale ako Jubi povedal: „80 % práce za vás odvedie váš bajk, vy len nepreceňujte svoje sily a užívajte si to.“ Užili sme si, nie len najdlhší downhill nášho života, ale aj krásne výhľady a zaslúženú horúcu sprchu. Nakoniec nás už čakala len 3-hodinová cesta späť do La Pazu (späť niečo cez tri výškové kilometre). Najskôr sme si mysleli, že na unudíme alebo zaspíme, na naše milé prekvapenie sa však Jubi premenil na DJ-a a dostal oboch Holanďanov a Íra do takého varu, že sme sa zrazu ocitli v pártybuse. Už na druhý deň boli na facebookovej stránke Barracuda Biking fotky z nášho tripu, táto služba je bezplatne v cene výletu. My sme si tento downhill výlet maximálne užili, večer sme odpadli do postele a zaspali ani nevieme ako 🙂

PS: Ak ste profesionálny jazdec downhillu a Death road je pre vás nuda, každý september sa chodí rovnaká trasa, ale zdola nahor. Víťazovi to trvá 4 hodiny, náš profesionálny downhillový sprievodca to dal za 9 hodín a povedal, že už nikdy v živote 🙂

The post Death road: 56 km bláznivého downhillu pre všetkých milovníkov adrenalínu appeared first on Cestovateľský blog.

• Záchod na Isla de Sol – poctivo zaplatíte, nedá sa spláchnuť, nejde voda a chýba toaletný papier 🙂
• Isla de Sol – krásne ostrovčeky, ktoré všetci odporúčajú. Kúpite si lístok, ktorý má zahŕňať všetko – hneď ako prvýkrát vystúpite z lode, od vás vypýtajú ostrovnú daň, srandisti…
• V mestečku Copacabana pri jazere Titicaca vchádzame do prázdnej reštaurácie, vyberáme si lacné menu. Majiteľka nás prekvapí oznámením, že musíme zjesť rýchlo, lebo máme menu económico a internet nám pustia len na 10 minút.
• Autobus z Peru smer Bolívia – objednávame si krásny dvojposchodový autobus s pohodlnými, takmer plne sklopiteľnými sedadlami a Wi-Fi, namiesto toho dostávame „starú herku“, na ktorej sa miestami nedajú zavrieť okná, priestor na nohy žiadny a páčka na sklopenie sedadla odlomená.
• V hosteloch v Bolívii nie je nikde kúrenie a v noci je v máji ešte vcelku zima (cca 10°C). Balíme sa do spodkov, spacákov, búnd, prekrývame to dvomi dekami a perinou. Drahšie hostely (30 USD+) vám v chladnej izbe dajú aj miniohrievač 🙂
• Počas niekoľkohodinových presunov autobusmi sa veľmi nenudíte, pretože príroda naokolo je naozaj úchvatná.
• Vo večerných hodinách prichádzame do La Pazu a keďže sme posledné dni pri Titicace mierne vymrzli, bookujeme si lepší a drahší hostel s explicitne uvedeným vyhrievaním. Schladí nás však hneď majiteľ pri príchode slovami „Sorry, ale nemám pre vás izbu, mne dnes volal niekto z rodiny, že príde.“ Uf – prvýkrát za tri mesiace cestovania sme boli vykopnutí z ubytovania.
• V La Paze vymysleli asi najlepšie riešenie na preplnenú hromadnú dopravu – lanovky 🙂 Žiadna turistická atrakcia, ale seriózny prepravný prostriedok, ktorý uľahčuje život státisícom Bolívijčanov denne. Jednoducho metro vo vzduchu.
• V jednom veľmi príjemnom hotelíku v La Paze nás privítali slovami „Welcome home…“ – zatiaľ nás takto nikto nikdy neprivítal, takže možno inšpirácia pre hotely na Slovensku 🙂

The post „Len tak o Bolívii“ – náhodné poznámky appeared first on Cestovateľský blog.

The post 360° video: krásny výhľad na bolivíjsku Copacabanu appeared first on Cestovateľský blog.