Las Vegas & pohľad sponad hotela Bellagio

The post Las Vegas v 360°: neskutočný pohľad appeared first on Cestovateľský blog.

Prekvapivo lacné ubytovanie

14 z 20 najväčších hotelov na svete nájdete priamo v Las Vegas. Mesto, ktoré vďaka legalizácii hazardných hier v 30. rokoch minulého storočia zažilo boom, ktorý si ani nevieme predstaviť. Výstavba hotela Mirage stála 630 miliónov dolárov. Na najlukratívnejšom pozemku v Las Vegas, kde sa dnes nachádza svetoznáma fontána pred hotelom Bellagio, je najväčšie umelo vybudované jazero uprostred púšte. A to len preto, že majitelia boli tak bohatí, že mohli 🙂 Dnes nie je mesto v takom rozkvete ako kedysi, stále je však priemerná hotelová obsadenosť na úrovni 97%. Dlhodobo. Mnohí hotelieri teraz len ticho závidia.

Či už je sezóna alebo nie, turistov a gamblerov sem chodia plné autobusy a letisko nestíha prijímať nové lety. Odporúčam sem zájsť mimo sezóny (ideálne v našej zime), kedy sa ceny aj v tých najluxusnejších hotelov dostávajú na hranicu 80 USD za noc, treba len trocha pohľadať. V hoteli Circus Circus (20 min od Stripu) zoženiete bežne ubytovanie od 20 do 40 USD za noc vrátane niekoľkých kupónov na atrakcie v hoteli. V tomto hoteli inak nájdete jeden z najlepších steak-housov na svete! Ak si potrpíte na kvalitné mäso, ceny vôbec nie sú prehnané – miesto na večeru si môžete booknuť tu.

Pri dobrých akciách (odporúčame preklikať webové stránky jednotlivých hotelov napriamo) sa dajú aj hotely priamo na Stripe zohnať pod 50 USD na osobu a noc. Odporúčame vložiť pri check-ine do pasu pár dolárov (napr. 10) a s veľkou pravdepodobnosťou vám dá recepčný lepšiu izbu (väčšiu alebo aspoň s lepším výhľadom). Extra atraktívne ceny ubytovania ponúka hotel Luxor, ktorý však osobne neodporúčam – je trocha nešikovne umiestnený a k tým starším. Svetlo vychádzajúce z vrcholu jeho pyramídy však vidno až z mesiaca!

Strip vs Downtown

Najväčšia, najznámejšia, najsvetelnejšia ulica, kde nájdete najznámejšia kasína ako MGM, Mirage, New York New York… Odohráva sa tu 90% nočného života, ulice sú neustále preplnené až do skorého rána – The Strip. Mnoho turistov tvrdí, že Las Vegas je jedna veľká ulica (The Strip) a to je všetko. A toto je tak veľká hlúposť asi ako tvrdenie, že zem je plochá 🙂 Vystúpenia hviezd, na ktoré sa v Európe čaká roky (David Copperfield, Celine Dion, Cirque du Soleil, zápasy v boxe či MMA, svetoznámi DJ’s). Neskutočné atrakcie, repliky najznámejších svetových miest (kópia benátskeho kanála Grande vrátane gondol!), špičková gastronómia, detské atrakcie a výlety po okolí, z ktorých vám padne sánka. Zahoďte predsudky, Las Vegas už dávno nie je o hazarde a striptérkach.

Mnoho ľudí, ktorí navštívili Vegas, nikdy nepočuli o Downtowne – bývalom centre Las Vegas vzdialenom od Stripu cca 20 minút autom smerom na sever. Staré kasína a pouličná zábava vás teleportujú o niekoľko desaťročí späť. Minimálne jednu prechádzku Downtownom musíte absolvovať!

Vstupenky, vstupenky, vstupenky

Vstupenky kúpite na každom rohu, v každom kasíne či hoteli. Na všetko. Od letu helikoptérou, cez vystúpenia hviezd až po jazdy limuzínami. V Las Vegas neplatí, že najlepšie ceny poskytuje priamo dodávateľ služby. Nebojte sa zjednávať. Všetko! Argumentujte tvrdo, ale s úsmevom – pýtajte si lepší rad v divadle (takmer každý hotel má divadlo, ktoré pojme niekoľko tisíc ľudí), miesto pri okne pri sprevádzanej tour, množstevné zľavy. Lístky, za ktoré by ste u nás zaplatili stovky eur, tu zoženiete za pár desiatok dolárov.

Sprepitné

Trinkgeldy sú v Las Vegas tak trocha pritiahnuté za vlasy 🙂 Preto sú aj základné ceny za služby (ubytovanie, doprava, atrakcie) nastavené tak nízko, pretože tu väčšina zamestnancov v službách žije zo sprepitného. V reštauráciách sa bežne očakáva 10-20%, pri veľkej spokojnosti dokonca 20-40%. Pri všetkých cenách pripočítajte približne 20% navyše, aby ste sa dostali na koncové ceny. Ceny v obchodoch sú pevné, avšak ako v celých Spojených štátoch, sú uvádzané bez DPH – na rôzne typy tovarov je DPH-čka rôzna, výslednú cenu sa tak dozviete pri pokladni 🙂

Uprostred púšte, klimatizácia a vône

Las Vegas sa nachádza doslova uprostred púšte. Magický pohľad je pri pristávaní lietadlom na medzinárodnom letisku McCarran, ktoré mesto doslova obrástlo. Všade naokolo vidíte samú vyschnutú krajinu, piesok a nehostinné prostredie. Las Vegas sa vám vo svojej kráse ukáže na poslednú chvíľu. Samozrejme je to iný pohľad ak prilietate večer a iný cez deň. Po prílete pochopíte veľmi rýchlo, že ste pristáli v úplne inom svete – už v príletovej hale vás čakajú herné automaty 🙂 Ak máte chuť sa na úvod prejsť a jet-lag vás nezmoril, spokojne sa prejdite do mesta pešo, je to približne 20-minútová prechádzka.

Las Vegas je púštne mesto a pocítite to najmä v noci. Mimo sezóny sú denné teploty niekde okolo 16-24°C, v hlavnej sezóne môžu spokojne atakovať 40°C. V noci je situácia opačná a teploty klesajú k nule. Klimatizácie v hoteloch a kasínach sú „vyhúlené“ snáď vždy na maximum, takže 16-18°C považujte prosím za bežnú teplotu. Ak je vonku takmer 40°C, viete si predstaviť tie teplotné šoky, ktoré vaše telo zažíva.

Vône? Áno a určite vám to po návrate z Vegas utkvie v pamäti – keď vstúpite do ktoréhokoľvek kasína, ucítite príjemnú, na prvý nádych trocha nasladlú vôňu, ktorá vás bude sprevádzať celým pobytom v kasíne. Možno už teraz tušíte správne, že ide o istý druh arómaterapie, ktorá vás má uvoľniť a naviesť na väčšie útraty v kasíne. A ževraj to skutočne funguje… Nemusíte sa báť, nejde o žiadne omamné ani psychotropné látky, ale iba o kombináciu vôní.

Tip: Suchý púštny vzduch pocítite už po prvých hodinách na perách. Nezabudnite si z domu zobrať krém na pery (labello) a aj keď ste tvrdý chlap, krémujte si pery od začiatku 🙂

Pár pravidiel v kasínach

Nebojte sa vstúpiť do kasína. Všetky kasína sú prístupné osobám starším ako 18 rokov a všade vás s úsmevom privítajú. Úroveň služieb je v USA na vysokej úrovni a v Las Vegas je dotiahnutá asi do dokonalosti – čokoľvek bude chcieť zažiť, nájde sa spôsob. Oblečenie pri vstupe do kasína veľmi riešiť nemusíte, žiaden frak či oblek sa neočakáva. Ľudí v šortkách či teplákoch tu uvidíte bežne, avšak k stolom s vyšším obnosom peňazí vás nemusia v tomto prípade pripustiť. Každý si chce „hodiť mincu“ s Las Vegas, správne? Dnes je už však väčšina automatov na kreditné karty, klasické automaty nahradili videoautomaty.

Ak si vyberiete hry s čipmi/žetónmi, ako napr. ruleta či poker, v každom kasíne vám ich vymenia za hotovosť alebo opäť môžete použiť kartu. Bankomaty sú na každom rohu, poplatky sú väčšinou okolo 5 USD za výber. Keď hráte a začnete míňať o kúsok väčší obnos peňazí (desiatky dolárov), radi vám obsluha prinesie bezplatný drink (nezabudnite na sprepitné). Ak si chcete skutočne iba „hodiť mincu“, odporúčame si vymeniť pár dolárov za žetóny a zahrať si blackjack alebo ruletu. Ak aj pravidlá nepoznáte, kľudne sa pristavte pri hocktorom stole a sledujte, prípadne sa spýtajte krupiéra. Ak sa rozhodnete pre hru, nadviažte očný kontakt s krupiérom a informujte ho o tom. Rovnakým signálom pre kuriéra je vaše prisadnutie si k hraciemu stolu.

Nefoťte! Všade sú kamery (pozrite sa hore na stropy, tie malé čierne gule, ktorými sú stropy posiate – to všetko sú kamery na odhaľovanie podvodníkov). V kasínach obecne nemajú radi, ak sa čokoľvek fotí. Ak budete mať fotoaparát prehodený cez plece pri vstupe do kasína, na 90% vás zastaví ostraha kasína so žiadosťou, aby ste si fotoaparát schovali, prípadne vás slušne upozornia na to, že fotografovať je zakázané. Ak sa rozhodnete pre fotenie v kasíne, môžete si byť istí, že máte do pár sekúnd pri sebe niekoho z „domácej“ SBS-ky.

Tip: Ak sa chcete kasínom iba prejsť a nechcete hrať, spokojne môžete. Pri väčšine hracích stolov sa môžete pristaviť a sledovať hru. Stoly, kde sa uzatvárajú vyššie stávky (obvykle 1000 USD a vyššie) sa nachádzajú vo vyhradených priestoroch kasína, kam sa nedostanete, kým nebudete chcieť taktiež hrať.

Alkohol na ulici

Kedysi bola konzumácia alkoholu na uliciach úplne zakázaná (čože, v Las Vegas?), pred pár rokmi sa však politika mesta uvoľnila a dnes môžete konzumovať alkohol na ulici bez toho, aby ste ho museli mať zabalený v kartónovom vrecku, ako to je vidno v mnohých amerických filmoch. Policajné hliadky uvidíte na každom rohu, pokým však nebudete robiť výtržnosti, ani sa pri vás nezastavia. Napriek tomu, že je Nevada americkým štátom s najvyššou mierou kriminality, v samotnom meste som sa cítil veľmi bezpečne. Polícia, súkromné SBS-ky kasín – asi nenájdete miesto, kde by ste týchto ľudí nevideli.

Kde sa najesť?

Nájdete tu azda každý typ kuchyne, po akej ste kedy túžili. Varia sú svetové šéfkuchárske megahviezdy, v Las Vegas sa spotrebuje najviac kreviet na osobu v USA, BBQ a steak-housy tu nájdete na každom rohu… treba sa však pripraviť aj na vyššie ceny za lepšiu gastronómiu. Dá sa však najesť sa rozumne a lacno? Ide to. Bežné supermarkety v Las Vegas nenájdete, kúpiť tu napr. slaný chleba je výzva, ktorú sa mne za 6 návštev tohto mesta nepodarilo splniť 🙂 Odporúčam si priplatiť za raňajky (ak ich už nemáte v cene ubytovania), tie bývajú kráľovské v každom hoteli – za cca 10-15 USD sa môžete prejesť všetkých tých amerických nezdravých vecí 🙂 Také palacinky s preliate javorovým sirupom uvidíte na stole takmer všade. Na ulici potom cez deň nájdete nejaké to ázijské bistro, večeru potom skúste v niektorej z BBQ reštaurácií v okolí Stripu alebo v Downtowne, napr. Gilley’s Saloon.

Noc vs. deň

Las Vegas je po západe slnka radikálne iným mestom ako cez deň. Strip aj kasína sú večer plné, preľudnené, zápchy sú tu na dennom poriadku. Pred najväčšími kasínami sa musíte tlačiť s davom, na každom kroku vám niekto ponúka vstupenku na koncert či výlet po okolí. Ak patríte k introvertnejším ľuďom, odporúčam prechádzku po Vegas cez deň, kedy mesto doslova spí a na uliciach sa takmer nič nedeje. Minimálne jeden večer si však nechajte na osvetlený Strip, je to zážitok ako sa patrí.

Napriek zdaniu, že sú jednotlivé kasína husto na sebe – áno, avšak ide o tak megalomanské hotelové komplexy, že prejsť z jedného konca Stripu na druhý môže zabrať hodiny. Ak však radi chodíte pešo, práve prechádzky cez jednotlivé hotely a kasína budú pre vás zážitkom.

Extra lacné outlety vs. najdrahšie značky

Na severe a juhu Las Vegas sú dva veľké outlety (Premium Outlets). Ja som si obľúbil ten severný, pretože je to konečná električkovej pozemnej dráhy za 45 minút sa tam viete ľahko dostať bez taxíka. Ceny aj výber značiek je podobný, ak budete mať požičané auto, bude vám viac vyhovovať asi ten južný, ktorý je spojený s väčším nákupným centrom. Ceny najmä za oblečenie sú tu neskutočne nízke. Pri návšteve outletu vo Vegas budete mať pocit, že sa tu lacnejšie oblečiete ako nejete a musím priznať, že je to pravda 🙂 Značkové tričká za pár dolárov, tenisky za 20-40 USD, mikiny za 10-20 USD – o to hovoríme o značkách ako Nike, Rip Curl, O’Neill a pod. Aby sa vám po návšteve takéhoto outletového centra nestalo, že budete potrebovať dokúpiť novú batožinu pri ceste domov 🙂

Úplným opakom sú potom tie najluxusnejšie značky, ktoré nájdete nielen na bulvári (napr. v The Shops at Crystals), ale najmä v jednotlivých hoteloch. Nie je neobvyklé, že do obchodov ako Prada ci Gucci sa tu čakajú rady… V Las Vegas neexistuje tovar, ktorý by ste si tu nemohli kúpiť.

Limuzíny za pár dolárov

Nebojte sa zjednávať a odvezte sa do nočného klubu za pár dolárov – po Stripe aj ďalších uliciach sa premávajú tisícky limuzín. Jasné, že si ich radi objednávajú partie na rozlúčky so slobodu, ich primárnym cieľom je však zvážať zákazníkov do nočných klubov a podnikov. Ak ste sa ešte neviezli limuzínou a aj tak ste chceli ísť do niektorých z lasvegaských klubov (napr. na poriadnu house tanečnú párty), nájdite správnu limuzínu a tvrdo zjednávajte. Bežne sa ceny za odvoz pohybyjú niekde od 30 do 100 USD za osobu, bez problémov to však pri skupinke ľudí zjednáte pod 10 USD za hlavu. Často vás budú presviedčať, že máte v cene aj odvoz z klubu – toto vo väčšina prípadov neplatí a je to iba trik, ako prehovoriť zákazníka, aby nastúpil.

Mestská doprava vs. večné zápchy

Keď som si pripravoval zápisky k tomuto článku, prekvapilo ma, ako mnohé blogy a médiá píšu o prakticky neexistujúcej MHD v Las Vegas a že jediným spôsobom dopravy sú to taxíky. No, ono to akosi nie je pravda. MHD nie je vo Vegas nijak výnimočná, pozostáva z kombinácie autobusov a pozemných električiek, avšak funguje bez problémov a dovezie vás na miesta, kam potrebujete. Od Stripu cez Downtown až po nákupné centrá. Las Vegas je však mestom večných zápch, do ktorých keď sa pridajú autobusy, výsledkom je jeden veľký chaos – na časové rozpisy sa spoľahnúť veľmi nedá, MHD má však GPS prijímače, podľa ktorých na zastávkach vidíte časy príchodov v reálnom čase. Ak sa však potrebujete dostať napr. ku vchodu konkrétneho hotela, odporúčame naozaj si vziať radšej taxík – obísť hotel v Las Vegas môže spokojne znamenať 20-minútovú prechádzku 🙂 Ceny taxíkov sú normálne, bežnú cestu v rámci presunov zvládnete okolo 10-15 USD. Osobne som cca polovicu dopravy riešil MHD, polovicu taxi-službami.

150-tisíc svadieb za rok

Na svete už je len jedno miesto, kde sa zoberie viac párov – Instanbul 🙂 Kaplnky sú v Las Vegas na každom rohu, oddajú vás za pár minút. V tomto buďte rozumní – svadobný zväzok uzavretý na území Nevady nie je právne záväzný na území Slovenskej republiky (legalizácia je slušná horda papierovačiek), ale ak si váš lasvegaský zväzok rozmyslíte, musíte cestovať späť do USA.

Čo vidieť a nevynechať s Las Vegas?

Nápis Welcome to Fabulous Las Vegas – každý návštevník Vegas si chce spraviť fotku s týmto legendárnym nápisom. Nemyslím si, že je to niečo výnimočné, ak však musíte – príďte sem v doobedných hodinách, budete tu sami, prípadne iba s hŕstkou turistov. Pri západe slnka sa môže spokojne stať, že si budete musieť vystáť dlhý rad.

Horská dráha v hoteli New York New York (The Big Apple Coaster) – prejdite cez hotelové kasíno na poschodie, kde majú inak detská obrovskú hernú (nie gamblerskú) zónu a zároveň je tu nástupište známej horskej dráhy, ktorú vidno už z ďaleka. Ponúka krásne výhľady po okolí, teda až do momentu, kým sa nenavalí všetok ten adrenalín 🙂

Hotel Venetian je „must-see“ vašej návštevy v Las Vegas – netuším, ktorý blázon navrhol postaviť repliku benátskeho kanále Grande s reálnymi gondolami priamo v hoteli, ale padne vám sánka, keď sem vojdete. Pozrite sa najmä hore – ešte aj strop pripomína slnečnú oblohu v Benátkach.

Akváriá v Mandala Bay – žraloky, krokodíly, raje a manty si užívajú svoj bezstarostný život (bohužiaľ v zajatí) v obrovskom akváriu, v ktorom sa môžete prejsť vďaka priehľadnému tunelu.

Hotel a kasíno MGM Grand – jeho mramorovú recepciu nesmiete vynechať. Niekedy sa tu prechádzali dokonca levy a tigre! MGM je druhým najväčším hotelom na svete, drží si však prvenstvo a je najväčším kasínom. MGM Resorts ako hotelová sieť vlastní väčšinu najväčších kasín vo Vegas 🙂

Fontána Bellagio – bezplatne dostupná svetelno-hudobno-vodná šou, ktorá vás ohromí. 1200+ trysiek strieka synchronizovane vodu až do 30-metrovej výšky. Keď si uvedomíte, že stojíte v strede púšte a všade okolo vás strieka voda…

Let helikoptérou okolo Grand Canyonu – toto môže znieť ako zbohatlícka aktivita, ak ste však ešte neleteli s helikoptérou, je Las Vegas ideálnym miestom. Miestenka v helikoptére (typicky sú 4 až 6-miestne; pri 6-miestnych si rýchlo uchmatnite miesto pri okne) vyjde od 100 do 300 USD na osobu a celý let trvá cca 40-60 minút.

Bežný okruh zahŕňa Grand Canyon a Hoover Dam. Áno, máte možnosť ísť lacnejšie 3-4 hodinky autom/autobusom ku Grand Canyonu, ale nikdy ho neuvidíte tak ako z helikoptéry. Pilot totiž nelieta iba nad ním, ale aj priamo v ňom! Ak mu dáte fajn sprepitné (40-50 USD), rád vám zastaví niekde po ceste, aby ste sa mohli s helikoptérou vyfotiť 😊

Stratosphere – relatívne staručké kasíno mimo Stripu je najvyššou budovou v Las Vegas a okrem nádherného výhľadu na mesto z diaľky ponúka aj horské dráhy a adrenalínové atrakcie na vrchu budovy. Osobne mám adrenalín rád, no musím povedať, že tu som už bol na hrane 🙂

The post Las Vegas – trocha iný pohľad na mesto, ktoré všetci tak radi ohovárajú appeared first on Cestovateľský blog.

Píše Michal Brutenič z caribbeans.sk

Veterány sú jednoducho cool. Každý sa za nimi obzrie, každý si pri pohľade na ne predstaví pláž, slnko a čistú pohodu. A možno aj to je dôvod, prečo by ich niektorí ľudia radi vlastnili alebo si na nich aspoň zajazdili.

Predstavte si, ako by sa majiteľ takého skvostu cítil po príchode na Kubu? Krajiny, kde je možné považovať v postate všetky autá za veterány? Títo ľudia by povedali, „wow, pozrite sa na všetky tieto úžasné autá“. No pre miestnych obyvateľov sú to len autá. Autá, ktoré väčšinou fungujú a majú štyri kolesá. Tak ako na týchto veteránoch, aj na Kube je niečo úžasné. Kuba je a dlho aj bude jednou z najvyhľadávanejších turistických destinácii na svete. A práve preto je téma starých áut veľmi populárna. Prečo má vlastne Kuba toľko starých áut? Častá otázka mnohých turistov. Odpoveď na tuto otázku je spojená najmä so bohatou históriou ostrova.

Počas vlády kubánskeho diktátora Fulgencia Batistu v 50-tych rokoch bola Kuba obľúbenou turistickou destináciou najmä pre Američanov. Práve vďaka ním bolo na ostrov dovezených vyše 125 000 amerických áut vyrobených v Detroite. No hneď po revolúcii, ktorú v roku 1959 úspešne viedol Fidel Castro a následnom odlive amerických obyvateľov, ostali tieto autá ponechané na pospas osudu. Navyše, po revolúcii bolo na krajinu zavedené obchodné embargo a s tým spojený aj dovoz nových áut. Práve z hľadiska dovozu áut je Kuba výhodne situovaná najmä pre amerických výrobcov vozidiel, no po zavedení embarga import amerických aut už nebol možný.

Zvyšok krajín, ktoré vyrábali vozidlá sú buď príliš ďaleko alebo na dovoz áut jednoducho neboli peniaze. Treba si teda uvedomiť, že Kubánci až tak veľa možností na dovoz iných áut naozaj nemajú. Napriek tomu sa na Kubu dovážalo veľa áut z bývalého Sovietskeho zväzu, ktoré dodnes tvoria pravdepodobne najpočetnejšiu skupinu vozidiel vôbec. Navyše, z hľadiska opravy a údržby sú po-revolučné autá jednoducho najobľúbenejšie. Lada či Moskovich sú dobre známe pre všetkých kubánskych mechanikov.

A predsa nie všetko čo jazdí po ostrove je možné považovať za múzeum na kolesách. V poslednej dobe sa stále viac stretávame s dovezenými čínskymi značkami. Takisto je vidieť vplyv európskych a juhokórejských značiek. Európske sú dovážané najmä pre účely autopožičovní a tie čínske sú využívané pre účely štátu vo všeobecnosti. Policajti len nedávno vymenili staré Lady za čínske Geely. Ministerstva vymieňajú obľúbené Lady za čínske MG. Verejnú dopravu ovládla čínska značka Yutong, ktorá je monopolne využívaná aj na všetky autobusové potreby v turizme. Napriek novej vlne automobilov však tie staré veterány na ostrove budú jazdiť aj naďalej.

Pod kapotou kubánskeho veterána

Rozmýšľali ste niekedy, ako to vyzerá pod kapotou takého veterána? Je ťažko predstaviteľné, že aj po vyše pol storočí tieto autá jednoducho fungujú. Teda aspoň ich hlavné časti. Napriek vyčerpávajúcej a komplexnej údržbe nie je možné mať auto fungujúce na 100 %. Keď sa však zamyslíme nad tým, že auto brázdi ulice Havany už 60 rokov, ťažko im niečo vyčítať. Najmä ak zohnať náhradné diely je skutočne problém.

Väčšina veteránov v uliciach Kuby sú skôr takým mixom 20. a 21. storočia. Typický Kubánec má originálny motor uložený niekde doma a jeho auto poháňa motor z Mitsubishi alebo Toyoty. Je to praktické, ekonomické a výhodné. Originál si chráni na lepšie časy. Proste niet nad originál. Auto mu funguje vďaka neskutočnej vynaliezavosti samotného mechanika.
Na druhej strane, ak sa osobne spýtate hociktorého Kubánca, ktoré auto je najspoľahlivejšie na Kube, jeho odpoveď bude jednoznačná. „Lada!“

Nech vás nezaskočí cena takej 20 ročnej Lady, ktorá môže vyskočiť aj na neuveriteľných 15 000 eur. Hold, čoho je málo, to je drahé. Kuba nie je bohatá krajina, takže akýkoľvek spôsob akým si znížiť prevádzkové náklady na vozidlo, je vítaný. Benzín stojí okolo 1,20 USD za liter (prepočítané na americký dolár). Diesel stojí o niečo menej ako polovicu, takže ak existuje možnosť získať dvojnásobné množstvo paliva za rovnaké peniaze, máloktorý Kubánec to ignoruje. Abraka dabra a pod kapotou máme dieselový motor. Z hľadiska životného prostredia by mohli byť dieselové motory nenávidené, avšak na Kube sú pomerne obľúbené. A aká je budúcnosť týchto veteránov? Ťažko povedať. Bude ešte dlho trvať kým tieto nádherné skvosty úplne vymiznú z ulíc. Bola by to aj škoda, veď práve to je to, čo robí Kubu tak krásnou a zaujímavou krajinou, čo poviete?

The post Kubánske autá: Americký sen z 50. rokov appeared first on Cestovateľský blog.

S pomocou domácich som navštívil aj miesta, ktoré som im dávnejšie spomenul, že chcem vidieť a medzičasom som na ne aj zabudol. Kde inde začať ako pri centre a Millenium parku, ktorý sa preslávil svojom Cloud Gate – striebornou 110-tonovou skulptúrou, ktorá naozaj stojí za návštevu. Priestor plný zelene, ľudí a častokrát rôznych akcií a stánkov s rôznymi jedlami. V blízkosti sa môžete poprechádzať a navštíviť Shedd Aquarium, The Field Musem či Adler Planetarium (k tomuto priestoru sa ešte vrátim na konci článku s tipmi, kedy sem prísť). Určite je to priestor, kde sa dá kľudne stráviť celý deň s deťmi a nebudete to ľutovať.

Ďalšou klasikou v meste a „must see“ je určite NAVY Pier. Tento rok tam pribudlo aj ruské koleso s vyhliadkou. Okrem zábavy pre deti tu nájdete aj množstvo reštaurácií. Jednou z klasík, ktoré ja osobne mám rád, je Bubba Gump Shrimp Co. – kto by to nepoznal z filmu Forrest Gump 🙂

Veľmi zaujímavým priestorom je Chicago River Walk. Kopec reštaurácií a kaviarničiek. Dá sa zobrať okružná plavba s výkladom o meste. Môj prvý tip je podnik Dick’s Last Resort Chicago. Reštaurácia s neštandardnou obsluhou plnou sarkastických hlášok a narážok. Ak ste neni citlivka a dokážete sa zabaviť aj na vlastný účet, odporúčam. Ja som sa na ich vtipoch veľmi zabavil.

Keď ste pri Chicago River, ste vlastne v oblasti rôznych ďalších reštaurácií a hotelov. Ďalšou známosťou chicaga je Giordanos a ich The Best Stuffed Pizza. Je to v podstate taký pizza double decker. Dve poschodia cesta, prekladané ich vlastnými ingredienciami. Majú asi 3 veľkosti a preto vám radím, ak ste 4 osoby, určite vám stačí small size. Viac ako dva kúsky sme nedali ani jeden z nás a zo small ich máte na pekáči 8 ks!

Ďalším famózym priestorom je Lake Shore Drive a Fosters Avenue Beach – parky pozdĺž celého pobrežia Michiganského jazera. Miesto kde sa dá zašportovať zbehnúť do Lincoln Park ZOO a to úplne zdarma. Naozaj, neplatí sa tu žiadne vstupné.

Ak ste športový fanúšik, možno sa budete mať chuť pozrieť na Wrigley Field štadión a zhliadnuť baseball, domáce miesto pre Chicago Cubs. Ja som si ho obľúbil vďaka domácim. Majú veľmi silnú a vernú bázu fanúšikov, ktorí ich neopustili, ani ked sa im naozaj dlhú dobu nedarilo. A dlhá doba neznamená par zápasov, ale pár sezón. Štadión pochádza z roku 1914 a je známy brečtanom, ktorý obrástol klasické červené tehly. Je to miesto, kde je naozaj príjemné zažiť pravý americký baseballový zápas. Samozrejmosťou je aj NBA a ich Chicago Bulls či NHL a Chicago Blackhawks v United Center aréne. Zápasy tu nie sú len o športe, je to celá show, ktorá vás ma zabaviť, vtiahnuť do deja, aby ste sa ani chvíľku nenudili. Ja som jednoducho fanúšikom toho, ako to tam chlapci robia.

Späť však k jedlu – nikdy som nebol fanúšikom grilovaných rebierok, je to však vec, ktorá sa vo mne v Chicagu radikálne zmenila. Vďaka relácii na foodnetwork s Guy Fieri, ktorý navštevuje rôzne malé klasické americké reštaurácie, som objavil aj Smoque BBQ. Reštaurácia je menšia a veľmi pekne, jednoducho zariadená. Základom je, že dajú možnosť, aby si zákazník vybral či preferuje poctivo prerastené rebierka alebo čisto mäsové. Ja zrovna tie prerastené nemusím 🙂 Sám som neveril, ako som tieto rebierka zhltol… proste to musíte zažiť na vlastnej koži. Avšak pozor, v lete sa vám môže stať, že tu bude rad aj na dve hodiny a po tomto čakaní vám zahlásia, že rebierka na dnes sú už vypredané (toto sa dá obísť telefonickou objednávkou a vtedy vám pripravia vašu porciu na vami zvolený čas).

Ďalšou chicagskou špecialitou je „chicagský hotdog“, ktorým sa hrdí Portillo’s Hot Dogs. Dá sa tu vziať aj take away. Kým sme došli domov, boli sme takí hladný, že som úplne zabudol aj fotku ich hotdogov spraviť, takže pardón 🙂 Podnik založili v 1963 s jedným pojazdným stánkom, o 4 roky neskôr otvárajú prvú budovu reštaurácie, v roku 1983 prvý drive through a v 1985 už o nej píšu vo Forbes. A tí, ktorý majú chuť a nie sú zrovna v Chicagu si môžu svoju franchisu nájsť aj inde v USA. Určite nebude ľutovať!

Ak ste fanúšikmi komiksových filmov, určite sa prejdite a prevezte po Wacker Drive. Je to cesta pod budovami Chicaga, kde sa natáčali aj scény Batmana. Chicago sa stalo útočiskom filmárov pre Batman Begins (2005) a The Dark Knight (2008). Ak sa trocha uvolníte a dovolíte svojej mysli popustiť fantáziu, tak si len dávajte pozor, aby ste na Wacker Drive nezačali naháňačku ako Batman, sú tam dosť striktné rýchlostné limity. Rovnako ak sa preveziete na Chicago Loop, vyvýšenej jednokoľajke, spomeňte si na zábery z Batman Begins, kde otec Bruceovi vysvetľuje, ako mesto trpí a ako sa Waynovci snažia mestu pomôcť. Pár filmárskych postprodukčných efektov a z Chicaga sa stal Gotham City…

Pár tipov na záver

• Willis Tower – choďte tam 2 hodiny pred zotmením, uvidíte dve tváre mesta, za dňa aj tmy
• Adler Planetarium – navštívte ho v noci, za najväčšej možnej tmy a pekného počasia súčasne, získate krásny pohľad na rozsvietené mesto
• Untouchable Tours – https://gangstertour.com/ ak chcete vidieť mesto inak 🙂
• Six Flags – www.sixflags.com/greatamerica – čo by to bolo za návštevu USA a nevidieť aj nejaký zábavný park. Hlavne keď je jeden vzdialený menej ako hodinu jazdy severne od Chicaga 🙂
• Premium Outlet Boulevard – áno, áno, chodí sa sem aj nakupovať a kto nevydrží bez nákupu, môže zbehnúť aj sem

Fotogaléria

The post Milan Dzilsky: Chicago – mesto vetra (tipy na lokálne reštaurácie) appeared first on Cestovateľský blog.

Seriál “Kuba inak” vám prináša www.cestujemespolu.com v spolupráci s www.eventcuba.com, za ktorých stojí Michal Brutenič – Slovák, ktorý dlhodobo žije na Kube a ukáže vám vďaka svojim službám krajinu tak, ako málokto iný. Píše Michal…

Cacique, teda miestny náčelník malých indiánskych dedín niesol privilégia fajčiť tabak a spolu s dedinským šamanom organizovali ceremoniál nazývaný Cohiba. Pri tomto ceremoniáli pozývali miestnych do príbytku Caney a delili sa spolu o cigaru. Slovo Cohiba používali aj na pomenovanie tabakovej rastliny, z ktorej listov sa dodnes ručne vyrábajú cigary. Dnes už názov Cohiba poznáme skôr z drevenej krabice s výrazným logom známeho indiána a bojovníka proti španielskej kolonizácii menom Hatuey.

Tabak sa do Európy dostal počas objavovania nového sveta a éry kolonizácie. Boli to práve Španieli, ktorý tabak do Európy priviezli. „Posadnutý diablom“ – aj tak nazývali námorníkov, ktorí si po návrate z nového sveta po prvý krát zapálili cigaru a lahodný dym exhalovali z úst. Aj napriek počiatočnej nepopulárnosti tabaku si cigara predsa len prerazila cestu do sveta a dnes si bez nej niektorí fajnšmekri nedokážu predstaviť deň. Nie len pre gurmánov, ale aj pre turistov je téma cigár veľmi zaujímavá a preto pre každého, kto plánuje navštíviť Kubu, ponukám zopár zaujímavostí zo sveta tabaku. Začnime však pekne od začiatku.

Typická tabaková plantáž…

Tabaková rastlina je jednoročná rastlina a jej pestovanie začína zhruba v septembri. Pri návšteve tabakových plantáži treba mať na vedomí, že samotnú rastlinu v procese rastu je vidieť zhruba od októbra až do neskorého apríla. Farmári sa však orientujú podľa aktuálneho počasia a prispôsobujú pestovanie podľa prípadných zrážok a tak je táto informácia skôr všeobecná. Pri vašej návšteve počas roka teda máte veľkú šancu si tabak obhliadnuť zblízka. Ak by ste to náhodou nestihli, nezúfajte, nakoľko práve zber listov a ich následný proces sušenia v takzvaných sušiarňach je pre návštevníka naozaj skvelým zážitkom. Jediným obdobím, kedy si z tabaku obhliadnete akurát tak prázdne sušiarne, je časť leta, kedy sa farmári pripravujú na ďalšiu sezónu a dané polia rezervujú pre iné plodiny, väčšinou kukuricu a fazule.

Tabakové listy v procese sušenia…

Po zbere listov a prvotnej etape ich fermentácie sa tabakové listy predávajú štátu. Farmári sú súkromníci, ktorí sa združujú do takzvaných kooperativ alebo družstiev a svoju úrodu tabaku predávajú štátu. Štát z neho vyrába cigary rôznych značiek a druhov. K najznámejším patria značky ako Cohiba, Romeo a Julieta, Montecristo či Partagas. Tieto značky sa tiež vyrábajú aj v okolitých krajinách a nesú to isté meno, ale nie tu istú kvalitu a originalitu. K ďalším nemenej značkám patria Hoyo de Monterey, H. Upmann, Vegas Robaina, Cuaba, Vegueros, Trinidad, Guantanamera a iné. K najexkluzívnejším značkám zo všetkých však patrí Cohiba.

Cohiba ako taká vznikla v 60-tych rokoch, keď Fidel Castro oslovil jedného zo svojich ochrancov s otázkou, čo za cigaru fajčí. Chuť jeho cigary sa mu zapáčila natoľko, že požiadal o kontakt na farmára a poprosil ho, aby mu namiešal podobnú zmes tabaku. A cigary značky Cohiba boli na svete. Prvotná funkcia Cohiby bola v podobe exkluzívnej cigary pre vybrané elity a ako darček pre oficiálne návštevy. Jej predaj a produkcia pre širokú verejnosť začala až oveľa neskôr a dnes sa cigary Cohiba vyznačujú zmesou len tých najlepších tabakových listov z vybraných polí a regiónov, ktoré nesú ochrannú značku kvality. Nakoľko je to najobľúbenejšia značka medzi cestovateľmi, bohužiaľ je aj najviac falšovaná a tak si pri návšteve Kuby a ich kúpe treba dávať veľký pozor. Cena cigár Cohiba, ale aj iných značiek, sa dokáže vyšplhať do astronomických výšok. Na druhej strane ich na ulici dokážete kúpiť aj za pár eur. Otázka je, sú to pravé cigary? Ako teda zistíte, ci je cigara kvalitná?

Vychutnávame si cigaru s odborníkmi…

Hovorí sa, že cigara nesmie pri fajčení zhasnúť. Nie je to však pravda, nakoľko je úplne normálne, že cigara po čase zhasne a jej opätovné zapálenie nie je žiadnym hriechom. Keď si však vezmete cigaru do ruky, mala by byť po celej dĺžke kvalitne ušúľaná, to znamená, že by ste nemali nahmatať prelomenie, prípadne nerovnomernú tuhosť cigary. Taktiež sa hovorí, že pri jej jemnom stlačení a pobúchaní by z nej nemali vypadnúť kúsky tabaku. Nakoľko je cigara zložená z veľkých kusov listov, tieto kúsky tabaku tam ani nemajú čo robiť. Ak by sa predsa príliš mrvila, je možné, že je vysušená. Farba cigary je tiež dôležitá, ale nie je najpodstatnejším faktorom kvality. Nakoľko je tabak prírodná rastlina, jej listy sa vyznačujú rôznym farebným odtieňom a po sušení listov sú tieto odtiene ešte výraznejšie. Je teda normálne, že pri otvorení krabice zbadáte cigary rôzneho odtieňa hnedej, prípadne aj zelenej. Rozdiel by však nemal byť príliš veľký a ich zoradenie by malo byť podľa odtieňa ich farby z ľavej strany do pravej.

Na Kube sa cigara vyrába z piatich druhov listov, z ktorých každý ma špecifickú funkciu. Nemám na mysli počet listov, ale druhy. Tri druhy tvoria vnútro cigary a určujú vlastnosti ako chuť, silu cigary a kvalitu horenia. Tieto listy sa balia do štvrtého listu, ktorý ma za úlohu držať ich pohromade a vytvára tak telo cigary. Táto, takzvaná tripa, sa po kontrole priedušnosti balí do posledného listu, ktorý nemá žiadnu inú funkciu ako estetickú. Volá sa aj hodvábny list a už pri pohľade naň si všimnete jeho špecifické vlastnosti ako sú jemnosť a vlhkosť.

Tajné foto z fabriky na cigary…

Pri návšteve Kuby sa určite stretnete s ľuďmi, ktorí vás oslovia na ulici s tým, že pre vás majú špeciálnu ponuku cigár. Väčšinou začnú príjemnú konverzáciu a potom zmenia tému na cigary. Niekedy dokonca spomenú, že dnes je posledná šanca na veľké zľavy na kúpu cigár. Pamätajte si však, že na Kube je výroba cigár exkluzívne štátna záležitosť a oficiálne vlastne ani domáca výroba neexistuje. Ak túžite po autentickej skúsenosti s nelegálnym predajom cigár a chcete nazrieť do zákutia nelegálneho obchodu, spokojne týchto ľudí nasledujte. Odporúčam však nemať so sebou príliš drahé cennosti. Ak však naozaj chcete kvalitné cigary, nič od nich nekupujte a nechajte si poradiť od odborníkov. K alternatívnym možnostiam kúpy kvalitných cigár patria štátne obchody a to najmä obchody overené. Prípadne si kúpte cigary priamo od farmárov, ktorí ju vlastnoručne vyrobili a tak máte záruku naozaj exkluzívnej cigary. Síce na nej nemá značku, ale chutiť vám zaručene bude.

Čo sa týka exportu, z krajiny vyveziete naozaj všetky cigary, záleží len na ich počte. A väčšinou je to problém len pre naše krajiny, nakoľko Kubáncom je to úplne jedno, toľko tých cigár vyveziete. Takže, ak sa uspokojíte s cca maximálne 50 ks cigár, tak by ste nemali mať problém ani u nás. A už vôbec sa netrápte, že krabica cigár by mala mať kolok.

Oficiálne ceny cigár v štátnych obchodoch sa pohybujú okolo polovice ceny, za ktorú by ste si Kubánske cigary kúpili u nás v Európe. Ak sa u nás predávajú Cohiba Esplendidos za povedzme 700-800 eur, na Kube by stáli okolo 400 CUC. Na ulici ich dostanete aj za 20 eur, otázka však je, aké kvalitné sú. Ak vám nejde o kvalitu a kupujete hlavne za lacno, aj pouličné cigary vám spravia radosť. Kúpiť však na ulici falošné cigary a zaplatiť za ne 300-400 eur považujem za naozaj nevydarený obchod. O cigarách by sa dalo písať naozaj veľa. Najlepšie je však navštíviť Kubu a zažiť všetko na vlastnej koži. Odporúčam s odborníkom, ktorý sa v tejto krajine skutočne vyzná.

Verím, že tento malý sprievodca cigarou vám pomohol pochopiť aspoň základy. Teraz vám už zostava len degustovať. Pamätajte, najlepšie chutí cigara s pohárikom kvalitného rumu. Že by bol rum ďalšou témou? To be continued…

Údolie Vinales na západe Kuby, kde sa pestuje najlepší tabak na svete.

O Michalovi, www.eventcuba.com:

Vyštudoval geografiu na Univerzite Komenského v Bratislave. Po niekoľkoročnom cestovaní po svete začal profesionálne sprevádzať klientov po viacerých destináciách. Pred siedmimi rokmi sa usadil na Kube a založil prvú slovenskú DMC priamo v Havane. Dokonale pozná kubánsku kultúru a ich ľudí. Opýtajte sa čo vás zaujíma, rád vám poradí.

The post Kuba inak: Sprievodca najlepšou cigarou! appeared first on Cestovateľský blog.

Seriál „Kuba inak“ vám prináša www.cestujemespolu.com v spolupráci s www.eventcuba.com, za ktorých stojí Michal Brutenič – Slovák, ktorý dlhodobo žije na Kube a ukáže vám vďaka svojim službám krajinu tak, ako málokto iný. Píše Michal…

Keď som sa tu usadil pred vyše siedmymi rokmi, bol som bezpochyby jeden z mala “blanquitos” na ostrove. Patrične som to aj využíval vo svoj prospech a na každom rande som nezabudol prihodiť komentár typu “som exotický druh, takého málokedy stretneš” no a veci sa rozbehli aj samé. Nakoniec to však bolo tým rumom a aj tým, že som účet platil ja. No a po pár rokoch štúdia kubánskej kultúry môžem povedať, že som získal nie len doktorandský titul, ale možno budem aj dekanom. Samozrejme po toľkých rokoch si to človek patrične aj odpracuje.

S členom skupiny Buena Vista Social Club, pán Amadito Valdes.

Život na Kube sa deje na ulici. Ulica je tá sociálna sieť, kde sa všetko predebatuje a kde sa hýbu veci. Na ulici vybavíte čokoľvek a stretnete kohokoľvek. Keďže ma kubánska ulica masírovala niekoľko rokov, verím, že som sa im nakoniec dostal pod kožu.

Keďže som na Kube sprevádzal niekoľko rokov, sem-tam som mal pre klientov pripravenú historku o rôznych štýloch podnikania u domácich. Samozrejme netýka sa to každého Kubánca, ale turistické pasce máme už aj tu, prečo by som sa o tom s vami nepodelil. Sú naozaj geniálne, len ich neskúšajte doma. A Nobelovu cenu za podnikanie vyhráva:

Teória sušeného mlieka

Typické slnečné ráno v Havane, turisti už pobehujú po Malecone so snahou o udržanie svojho fitness levelu. Fitbit ci Apple Watch na plné obrátky rátajú ich kroky či prebehnutú vzdialenosť. Aby som zas toľko neohováral, ja tiež nosím fitness tracker 🙂  Aj Kubánci sú veľkí športovci, no Malecon nie je zrovna ich obľúbenou bežeckou dráhou a tak ho skôr využívajú na ranné chytanie rýb. Hold, pre turistu je to najlepšie miesto, keďže je najbližšie z hotelovej izby.

Po raňajkách sa vydávate do mesta na prehliadku. Nezabudnite si Panamské sombrero na hlavu, ten každý turista musí mať 🙂 Po krátkej prechádzke ste vypili všetku vodu a tak hľadáte obchod na doplnenie zásob. Tesne pred obchodom vás zastaví milá pani, ktorá vás požiada o pomoc. Nepýta peniaze, to na Kube nie je bežné. Žobranie sa totiž na Kube netoleruje. Pani len žiada o to, aby ste jej kúpili mlieko pre dieťa. Prečo by ste to nespravili, veď pomáhať je ľudské. Nakoľko je normálne, že tovar v obchodoch raz je a zrazu nie je, mlieko patrí k nedostatkovému tovaru. Sušené mlieko je na tom lepšie a tak pani pýta to sušené. Niekedy dokonca kondenzované. Proste mlieko. Vy s typickým turistickým úsmevom hľadáte po regáloch to mlieko, no pani ho už ma lokalizované dávno. A tak sa vydávate k pokladni. Po zaplatení vám pani úprimne poďakuje a po nežnom objatí sa stratí v uliciach starej Havany. No a spokojný turista pokračujete vo svojej naplánovanej ceste.

Pani si to po pár minútach obehla okolo bloku a už je znova v obchode a vracia mlieko naspäť do regálu. Pokladníčka vyberá zaplatenú sumu z pokladne a štýlom fifty-fifty jej odovzdáva polovicu. Žiaden zločin sa neodohral a všetci sú spokojní. Uznajte, nie je to geniálne? Keď sa mi to pred viacerými rokmi prvýkrát stalo, nevedel som, či sa mam smiať alebo plakať. Nakoniec som však uznal, že to bol len chytrejší nápad. A dnes sa nad tým už len pousmejem.

Po dlhých rokoch na Kube musím uznať, že je to úžasná krajina. Nebudem vám tu omieľať všetky tie geografické fakty o ostrove. Tak isto sa neponorím do humánnej geografie a nebudeme tu rozoberať obyvateľstvo, ale poviem jednoducho, že táto krajina je v skutku prekrásna. Oplatí sa ju vidieť a precestovať celú. S radosťou sa s vami podelím o viaceré informácie, ktoré poslúžia aj v skutku náročným cestovateľom.

Takže zatiaľ, „Happy Holiday broder!“

O Michalovi, www.eventcuba.com:

Vyštudoval geografiu na Univerzite Komenského v Bratislave. Po niekoľkoročnom cestovaní po svete začal profesionálne sprevádzať klientov po viacerých destináciách. Pred siedmimi rokmi sa usadil na Kube a založil prvú slovenskú DMC priamo v Havane. Dokonale pozná kubánsku kultúru a ich ľudí. Opýtajte sa čo vás zaujíma, rád vám poradí.

Trojnásobný olympijský víťaz v boxe a 6 násobný majster sveta v ťažkej váhe Felix Savon Fabre.

The post Kuba inak: „Hepy holidej broder! appeared first on Cestovateľský blog.

Píše Michal Lednický.

Aký okruh zvoliť?

Záleží to od toho, akú dlhú dovolenku v práci dostanete 🙂 Samozrejme, čím viac, tým lepšie. Ideálne je ísť aspoň na také tri týždne, pretože vzdialenosti medzi jednotlivými miestami sú v niektorých prípadoch dosť veľké a je tam naozaj veľa toho, čo sa dá zažiť a vidieť. Takisto to záleží aj od toho, či preferujete skôr prírodu alebo mestský život. Najlepší je mix toho aj toho. Určite oceníte, keď sa z rušného a vysvieteného Las Vegas presuniete do pokojného sveta prírody alebo naopak, ak vás už nebudú baviť túry, môžete sa vybrať na párty do LA. Ak máte času menej, iba týždeň či 10 dní, radšej si veľa neplánujte a poriadne si to užite . Odporúčame si zároveň nechať aspoň jedeň deň ako rezervu v prípade neočakávaných problémov alebo ak sa rozhodnete niekde ostať dlhšie.

Kedy ísť a ako sa tam dostať?

Všeobecne najlepším obdobím na cestovanie je mimo hlavnú sezónu, kedy tam nie je veľa ľudí a aj počasie je tiež fajn. Ale ani v hlavnej sezóne to nie je najhoršie, ak si to viete rozumne naplánovať. Napr. my sme cestovali po Amerike v apríli, kedy síce na niektorých miestach ešte mrzlo, prípadne boli niektoré výhliadky zatvorené, ale zase v Death Valley sme mali príjemných 25 °C (na rozdiel od letných 40-tok) a aj v takom San Franciscu bolo fajné počasie. Ako ideálny termín sa javí prelom mája a júna, prípadne september.

Na západe máte na výber viacero miest, kam môžete priletieť. Asi najlepší východiskový bod je San Francisco, prípadne LA a dostať sa tam viete z viacerých okolitých miest , ako napr. Viedeň, Praha či Budapešť. Letenku nie je problém zohnať aj za menej ako 400 €, no ceny treba sledovať niekoľko mesiacov vopred. Na nete nájdete veľa portálov, ktoré sledujú akciové letenky, stačí len pogoogliť.

Potrebujem víza?

Na vstup do USA nepotrebujete víza, stačí vám len schválená elektronická autorizácia ESTA, biometrický pas a cesta nesmie trvať viac ako 90 dní. Žiadosť ESTA vypĺňajte len na oficiálnej stránke a nie cez rôzne iné stránky, ktoré vašu žiadosť len prepošlú ďalej a účtujú si za to nemalú províziu. Poplatok za žiadosť je 14 USD a schválenie väčšinou prebehne do pár minút. Upozorňujeme, že o schválení nedostanete žiadny mail, preto odporúčame spraviť si screen-shot zo stránky. Niekedy si zvyknú potvrdenie o ESTA vypýtať na letisku.

Požičanie auta

Auto si rezervujte vopred online a vyzdvihnite si ho priamo na letisku. Pri preberaní auta vám potom budú ponúkať rôzne dodatočné poistenia, ktoré na 99% nebudete potrebovať. My sme si okrem povinných žiadne iné nedali, no záleží na vás, do akého terénu s autom pôjdete a či si budete chcieť niečo pripoistiť. Čo sme si však zaplatili, bolo FPO (fuel purchase option). Tým si vlastne predplatíte benzín dopredu a môžete tak auto vrátiť aj s prázdnou nádržou. Je to výhodné napr. vtedy, ak nemáte čas pred vrátením auta ešte dotankovať, no z finančného hľadiska sa to neoplatí. Ak totiž auto vrátite s plnou, či polovičnou nádržou, peniaze vám späť nevrátia. My by sme si to už nedali. Ďalšiu vec, ktorú si skontrolujte, je to, či máte v cene aj ďalšieho šoféra (prípadne viacerých) alebo musíte za každého doplácať.

Vo veľkých mestách odporúčame si dopredu pozisťovať možnosti parkovania a vyhýbať sa parkovaniu priamo na ulici pri parkovacích hodinách. Je to najdrahšia možnosť. Výhodnejšie je parkovať v parkovacích domoch. Zadarmo parkovať sa dá napr. pred Walmartom. Vo veľkých mestách sa počaš špičky tvoria veľké kolóny, preto je lepšie po nich jazdiť skoro ráno. V LA sme išli kilometer dlhú trasu skoro dve hodiny 🙂

Pred návštevou národných parkov odporúčame mať aspoň polovicu nádrže. V takom Death Valley sme niekedy prešli aj 200 km bez toho, aby sme nejakú pumpu videli a tam by ste počas leta veru nechceli, aby vám došiel benzín 🙂

Ako na ubytko

Ubytovanie sa dá poriešiť aj na mieste a nie je nutné mať ho rezervované dopredu. V San Diegu alebo LA sme hľadali voľný motel aj o 11 večer a nemali sme s tým veľký problém. V národných parkoch, ak to dovolí počasie, odporúčame stanovať v kempoch. Ceny sa väčšinou pohybujú okolo 15-20 USD za miesto. Niektoré kempy bývajú obsadené aj niekoľko mesiacov dopredu, v iných zase nájdete miesto aj v daný deň. Treba si to overiť najlepšie na oficiálnych stránkach daného parku a keď tak rovno spraviť rezerváciu. Dá sa stanovať aj mimo kempov, prípadne prespať v aute, ale nie všade je to dovolené. Na tejto stránke si môžete takéto miesta pozrieť a nájdete tu aj s recenzie od ľudí. Ak ale nechcete bývať v moteloch alebo stanovať, radšej si ubytko booknite dopredu cez booking alebo Airbnb a nainštalujete si do mobilu ich aplikácie. Ak využijete registráciu cez naše linky, dostanete navyše zľavu. V hoteloch sa potom na recepcii pýtajte, či nemajú zľavové kupóny (napr. na vstupy, jedlo atď.).

Náš tip: Ak cestujete nepárny počet, zaplaťte si izbu v moteli pre štyroch a ubytujete sa všetci piati. Vstup do izby býva zvyčajne z parkoviska a tak nie je problém, aby tam piaty človek nenápadne prekĺzol. My sme to takto robili v každom moteli a ušetrili sme tak dosť peňazí.

Čo robiť a vidieť v národných parkoch a mestách?

Pred takýmto výletom odporúčame prečítať si rôzne fóra, cestovateľské blogy alebo si pozrieť fotky na instagrame či videá na youtube, aby ste získali predstavu, čo vás tam čaká. Vďaka tomu si môžete poznačiť miesta, ktoré chcete určite navštíviť alebo naopak vyškrtnúť z plánu tie, čo vás nezaujmú. Pred návštevou národného parku si vždy pozrite na ich oficiálnej stránke aktuálnu situáciu, či nie sú nejaké obmedzenia, aké sú možnosti turistiky a vyberte si 2-3 túry, na ktoré chcete ísť. Aj tak nestihnete prejsť všetky a je dobré mať záložný plán, ak niektorá túra nebude prístupná, prípadne vás obmedzí počasie. Na vstup do parkov si zakúpte tzv. Annual pass, ktorý vám umožní vstup do všetkých národných parkov. Jeho oficiálna cena je 80 USD, ale použitý sa dá zohnať na bazoši za 20-30€. Vzadu je totiž miesto na dva podpisy.

Ak plánujete vo veľkomestách navštíviť aj nejaké atrakcie, pozrite si aké ponúkajú vstupné priamo na ich oficiálnych stránkach. Takisto možete pohľadať na googli zľavové kupóny, veľakrát sa dajú nájsť veľmi výhodné ponuky. Prípadne si môžete vyskladať aj svoj vlastný zoznam atrakcií napr. na tejto stránke, čo vám vie ušetriť peniaze aj čas. Nie vždy je to ale výhodné, preto si to vždy porovnajte aj s oficiálnym vstupným.

Ďalšie naše overené tipy a triky

• do veľkej batožiny si zabaľte fľasu vody, keď pristanete, nemusíte kupovať drahú vodu na letisku
• do lietadla si zoberte pero na vyplnenie colného formulára
• ak nemáte na kufri TSA zámok, použite radšej sťahovacie pásky (pri prípadnej kontrole vám zámok rozstrihnú)
• do príručnej batožiny si zabaľte rezervné oblečenie pre prípad, že vám stratia batožinu alebo ju zabudnú naložiť (máme osobnú skúsenosť)
• do USA je zakázané dovážať mäso (takže žiadne paštéty, konzervy a dokonca ani sušené mäso)
• ak budete kupovať stan, kúpte ho vo Walmarte, do mesiaca ho potom môžete vrátiť (my sme tak vrátili spacáky aj stan)
• v obchodoch si vybavte zákaznícku kartičku, pri každom nákupe tak ušetríte nemalé peniaze
• pri kúpe alkoholu je vždy potrebné predložiť doklad totožnosti (náš OP niekedy neakceptovali, tak je lepšie ukazovať vodičák alebo pas) a to všetci v skupine, aj keď kupujete pivo len pre jedného
• v T-mobile si kúpte za cca 30 $ SIM kartu Tourist plan (2 GB dát, 1000 voľných minút v USA, neobmedzené SMS do celého sveta), jej platnosť je 3 týždne
• spravte si kópie všetkých dokladov a pošlite si ich na mail (prípadne si ich uložte niekde offline)
• stiahnite si offline mapy do mobilu
• v amerických zásuviek potrebujete adaptér, no ak si pribalíte aj predlžovačku, stačí vám potom len jeden adaptér
• zoberte si aj nabíjací adaptér do auta, mobily a foťáky budete nabíjať často

Náš tip: Najkrajšie zážitky sú tie neplánované a preto to s plánovaním moc nepreháňajte a poriadne si to užívajte 🙂

The post Partia Slovákov sa vydala na trip po západe USA – inšpirujte sa aj vy! appeared first on Cestovateľský blog.

Článok je rozdelený na nasledujúce kapitoly, na ktoré môžete po kliknutí priamo preskočiť:

• Plánovanie trasy
• Ubytovanie
• Nevyhnutné formality
• Kubánske peniaze / mena
• Očkovanie
• Havana
• Kubánska kuchyňa
• Požičanie auta, šoférovanie, premávka, taxi
• Stopovanie
• Ľudia
• Hygiena
• Internet

Všetko kubánske nás veľmi lákalo. Stále sme to však nejako odkladali. Rozhýbali sme sa, až keď sa objavili správy o uvoľňovaní vzťahov medzi USA a Kubou. Vízia zmeny špecifickej atmosféry ostrova rozrastajúcim sa turizmom nás prinútila konečne začať plánovať náš výlet. Kubu sme jednoducho chceli zastihnúť ešte stále takú romanticky zaostalú (v tom najlepšom možnom zmysle slova :).

Začali sme uvažovať nad spôsobom, akým náš výlet zrealizujeme. Vedeli sme, že chceme rozumne skĺbiť ozajstné spoznávanie ostrova s oddychom na pláži. Balíkové zájazdy do rezortu sme preto hneď vylúčili. Napokon sme sa rozhodovali medzi ponukou organizovaných zájazdov od Buba a dovolenkou kompletne vo vlastnej réžii. Keďže obľubujeme nezávislosť a aj istú dávku dobrodružstva, rozhodoli sme sa pre druhú možnosť, objednali najnovšie vydanie sprievodcu Lonely Planet (české vydanie od Svojtka&Co, 2016 – vrelo odporúčame, nám veľmi pomohlo počas príprav, ale aj priamo na cestách po ostrove) a pustili sa do štúdia.

Plánovanie trasy

Vzhľadom na pracovné povinnosti sme dĺžku pobytu museli obmedziť na cca dva týždne. Našli sme vhodné spiatočné letenky z Viedne do Havany s jedným prestupom v nemeckom Düsseldorfe (Air Berlin, cca 700 eur na osobu). Dali by sa určite nájsť aj lacnejšie, ale boli s viacerými prestupmi a nevyhovovali nám dátumy.

Dĺžke pobytu sme prispôsobili aj rozhodovanie aké miesta navštíviť. Bola to naša prvá návšteva Kuby, takže voľba padla najmä na známe turisitické miesta. Po detailnejšom naštudovaní mapy sme zhodnotili, že v rámci dvoch týzdňov sa pohodlným tempom dá urobiť okružná jazda po západnej polovici ostrova a vybrali sme si tieto zastávky:

• Havana – živé staré mesto plné hudby, história, architektúra, zaujimavé nové súkromné reštaurácie
• Las Terrazas – oáza pokoja, eko dedinka na úpätí kopčekov vybudovaná na mieste pôvodnej kávovej plantáže, kúpanie v riečnych kaskádach
• Viñales – dedinka v údolí medzi vápencovými kopcami vystupujúcimi z roviny, terasy s hojdacími kreslami, tabakové plantáže, pekná príroda, krásne výhľady, výlety na koňoch do okolia
• Zátoka svíň – neslávne známa pre nepodarenú inváziu kubánskych exilantov pod riadením CIA, karibik, pekné jendoduché pláže, najlacnejšie potápanie na Kube
• Cienfuegos – mestečko s krásnou koloniálnou architektúrou (centrum patrí pod Unesco), akoby ste sa presunuli pár storočí vzad a ocitli sa v americkej Louisiane
• Trinidad – malebné mestečko plné farebných domčekov, kamienkové ulice, bary so živou hudbou, pestrý nočný život a ruch
• Topes de Collantes – národný park, pestovanie kávy, turistické trasy k viacerým vodopádom, kúpanie v sladkej vode
• Remedios – malé mestečko s útulným a živým námestím, lokálna diskotéka so vstupným 1 CUC a hodinovým tanečným latino programom
• Cayo Santa Maria – atlantik, luxusné strediská s krásnymi bielymi plážami a tyrkysovou vodou
• Varadero – najznámejšie a najstaršie letovisko na Kube, 20 km dlhá biela pláž, koralový útes neďaleko od brehu

Pre dopravu po zvolenej trase sme si zvolili nezávislosť a rezervovali požičanie auta (proces nášho rozhodovania aj popis ako na to nájdete nižšie v článku).

Ubytovanie

Už niekoľko rokov môžu Kubánci prenajímať ubytovanie v súkromí (casas particulares). Okrem možnosti zažiť skutočnú kubánsku domácnosť to turistom prináša príležitosť finančne pomôcť priamo bežným kubáncom. Z vlastnej skúsenosti túto možnosť vrelo odporúčame. Mnoho casas sa dá už nájsť online a aj rezervovať vopred e-mailom. Prenajímatelia vám ochotne pomôžu aj s ďalšími požiadavkami (taxík z letiska a pod.). Za 3-5 CUC si môžete objednať raňajky. Nás vždy zasýtili (tanier čerstvého exotického ovocia, čerstvo odšťavený džús, chutné pečivo, maslo, vajcia na rôzne spôsoby, niekedy navyše džem, šunka, syr).

My sme si pre prvých zopár nocí v Havane na základe dobrých recenzií na TripAdvisore rezervovali izbu v Aby’s casa (30 CUC za dvojlôžkovú izbu za noc). Aby (domáca) hovorila plynule po anglicky (nie vždy je to samozrejmosť, odporúčame si pred cestou dať aspoň zopár lekcií španielčiny :), bola veľmi milá a ochotne poradila, keď bolo treba. Poteší, keď váš výlet naštartuje príjemné ubytovanie aj prístup majiteľov.

Pohľad z ubytovania nie je síce najvábnejší, nič nám však k šťastiu nechýbalo…

Vopred sme si rezervovali ešte hotelové ubytovanie na záver našej cesty: jednu noc v rezorte Cayo Santa Maria (najbližšie casas boli vcelku ďaleko) a pár nocí na Varadere (po naozaj zlej skúsenosti s hotelom Gran Caribe Sun Beach*** sme však veľmi ľutovali, že sme aj vo Varadere radšej nevolili ubytovanie v casas. Tomuto hotelu sa radšej zďaleka vyhnite). Inak sme na našich cestách ubytovanie riešili dobrodružne až na mieste. Po príchode do ciela cesty v daný deň, sme podľa odporúčaní z príručky zaklopali na niektorú casa. Ak náhodou aj nemali voľnú izbu, radi nás odprevadili k svojim známym, kde voľné mali. Vždy sa vhodné ubytovanie našlo.

Casas particulares sú označené špeciálnym znakom (niečo ako kotva :), čo pomáha turistom jednoducho ich identifikovať, ale zároveň je to istá forma ochrany pred podvodmi, keďže do domu s takouto značkou môže kedykoľvek zavítať kubánska „ŠTB“ a urobiť kontrolu.

Nevyhnutné formality

Na cestu na Kubu potrebujete tzv. turistickú kartu. Vybaviť si ju môžete na kubánskom veľvyslanectve v Bratislave za poplatok 22 eur (len v hotovosti). Na jej vybavenie potrebujete:

• platný cestovný pas
• fotokópiu letenky – spiatočnej (rezervačný email, e-ticket alebo pod.)
• potvrdenie o rezervácii ubytovania (nám stačil potvrdzujúci email z Aby’s casa, kde bola uvedená ich adresa na Kube)
• vyplnené tlačivo Application form for tourist card z embacuba.sk

Časť turistickej karty odovzdéte pri vstupe na Kubu, druhú polovicu si starostlivo uschovajte, vypýtajú si ju pri vašom odchode. Kedysi sa platil tzv. výstupný poplatok, ale od tohoto dalšieho kasírovania turistov už chvalabohu upustili. Samozrejme je, tak ako pri akejkoľvek ceste do zahraničia, dobré myslieť na cestovné poistenie.

Kubánske peniaze

S peniazmi je to na Kube vcelku vtipné. Majú totiž dve oficiálne meny: jednu národnú (moneda nacional alebo peso cubano, CUP) a potom tzv. peso cubano convertible (CUC). Obe kubánci volajú skrátka pesos a jednoduchosti nepridáva ani fakt, že sa označujú rovnako – znakom $. Národné pesos by oficiálne mali používať len kubánci a turisti by sa mali dostať len ku convertibles (v oficiálných zmenárňach cadeca dostanete CUC), ale viete ako to chodí. Ak by ste sa chceli trochu zahrať na lokálnych (a napríklad nakúpiť prídelové potraviny), vždy sa dá nájsť niekto, kto ochotne zamení… 🙂

Kurz medzi menami bol stanovený vládou na 1 CUC = 25 CUP. 1 CUC sa aktuálne pohybuje na úrovni jedného amerického dolára (niečo málo pod jedným eurom). V podstate nie je nutné prerátavať, a tak vás až tak ľahko nevy-CUC-ajú 🙂

Očkovanie

Čo sa týka očkovaní, pri vstupe do krajiny nie sú vyžadované žiadne. Očkovanie proti žltačke je však vo všeobecnosti cestovateľmi odporúčané (to platí pre rôzne krajiny), keďže niektoré formy žltačky môžete „získať“ aj na Slovensku. Pri očkovaní proti žltačke si dajte dostatočnú časovú rezervu, keďže klasické dvojočkovanie sa podáva v rozmedzí troch mesiacov pred cestou.

Havana

Ako som už spomínal, náš kubánsky výlet sme začali v naozaj krásnej Havane. Niekto by mohol namietať, že ulice časti Centro Habana pôsobia na pohľad naozaj nevľúdne, ako tretí svet, že budovy, niekedy určite krásne, dnes držia pohromade len silou vôle, že zápach z výfukov dieslových áut z 50. rokov je miestami na nevydržanie, ale to všetko razom prekryje energia tohoto mesta. Energia, ktorá vyžaruje z ľudí a dala by sa krájať nožom. Stačí sa prejsť uličkami starej Havany (Habana Vieja) a mať oči a uši dokorán otvorené, nechať sa uniesť rytmami salsy znejúcej takmer z každého baru, do niektorého z nich napokon zapadnúť a vychutnať si tú atmosféru najlepšie ako sa len dá – pri poriadnom mojite (s rumom naozaj nešetria). S každým ďalším sa vám tu bude páčiť viac a viac.

Prvé dni sme ale zažili aj úplne inú Havanu. Tichšiu a takmer bez rumu :). Smrť Fidela Castra a následný niekoľkodňový štátny smútok sa prejavoval aj takto. Živá hudba nesmela hrať nikde, zrušené boli všetky kultúrne akcie a niektoré podniky nenalievali alkohol (zrejme však nie všetci až tak veľmi smútili – v súkromne vlastnených podnikoch sme predsalen mojito dostali). Na mnohých domoch viseli jeho portréty… Jednoducho Castro – svojim ľudom milovaný aj nenávidený zároveň.

Pozitívne dojmy z hlavného mesta nám nepokazili ani početní jineteros – doslova „naháňači“, ktorí vás chcú nalákať do tej najlepšej reštaurácie, skvelého obchodu so suvenírmi, prípadne ponúknuť rôzne iné služby, ktoré „zaručene nenájdete“ v bedekri a zarobiť na provízii. Tých je v Havane vcelku dosť. Treba sa obrniť trpezlivosťou, slušne dokola odmietať ponúkanú „pomoc“, byť vytrvalejšim ako oni. Stretnete ich aj v iných mestách, ale mimo Havany ich je podstatne menej.

Kubánska kuchyňa

Mnohé staršie blogy a bedekre popisovali možnosti stravovania ako veľmi jednoduché, jedlá nie veľmi chutné. Rovnako ako ich najnovšie vydania aj my môžeme s radosťou potvrdiť, že to už neplatí. Po povolení „podnikania“ v niektorých oblastiach kubánskymi úradmi si rôzni šéfkuchári začali otvárať súkromné reštaurácie a experimentovať s lokálnymi surovinami, kombinovať miestne tradície s kulinárskymi trendami. Naštartovali novú vlnu kubánskej kuchyne. Našim highlightom boli banánové chipsy zo zelených banánov (chutili viac ako zemiakové lupienky než banány, neboli však také mastné). Nechápem, že sa tam už dávno nepredávajú ako street food (isto by mali úspech aj u nás).

Z kulinárskych miest odporúčame:

• Dona Eutemia (Havana)
• Dona Nora (Cienfuegos)
• Salsa Suarez (Varadero)
• Cafe Don Pepe – kaviareň s kávovými koktejlmi (Trinidad)

Požičanie auta, šoférovanie, premávka, taxi

Po pár dňoch strávených v Havane sme zašli do pobočky požičovňe vyzdvihnúť rezervované auto. Na Kube autá požičiava len zopár štátnych firiem. My sme mali z Cubacar (bežné osobné autá). Potom sú ešte ďalšie, ktoré sa špecializujú na iné typy vozidiel (minivany, luxusné autá a pod.).

Počas hlavnej sezóny (december – marec) je lepšie si auto rozervovať aspoň 2 týždne pred vyzdvihnutím. Rezerváciu však môže urobiť len niekto lokálny, a tak existuje viacero zahraničných firiem, ktoré majú svoje kancelárie na Kube a poskytujú takúto službu. V tomto prípade je nutné zaplatiť celú sumu za prenájom vopred. Práve pre tento fakt sme to veľmi dlho zvažovali. Po prečítaní viacerých pozitívnych hodnotení sme si vybrali firmu Cubacation, ktorá mala najnižšie ceny a ponúkala výhodný balík zahŕňajúci poistenie auta (je povinné a vychádzalo to drahšie, ak by sme ho platili až pri vyzdvihnutí auta – 15 CUC na deň v prípade bežného osobného auta). Auto sme si požičali na 8 dní, cena na deň s poistením vyšla 55 eur.

Auto dostanete doplna natankované (ťažko si tým však byť istý), plnú nádrž musíte zaplatiť (okolo 60 CUC) a vrátiť ho máte prázdne. Snaha vrátiť ho naozaj prázdne vyvoláva predstavy naozaj vtipných situácií. Biznis plán majú skrátka dobre premyslený.

Ak máte čas, určite nezaškodí zastaviť sa v pobočke požičovne vopred a overiť si, že vašu rezerváciu evidujú. V deň vyzdvihnutia sa obrňte trpezlivosťou. Kuba nie je Nemecko. Dvojhodinové čakanie na auto v našom prípade v podstate nestojí za reč.

Rozhodnutie počkať v kancelárii a mierne naznačovanie nervozity pánovi na pobočke sa vyplatilo, nikto nás nepredbehol (vyzeralo to tak, že ak by sme sa šli prejsť, a medzitým by sa nejaké auto uvoľnilo, dali by ho niekomu inému, kto by práve vtedy v kancelárii bol) a namiesto očakávaného menšieho economy sme dostali vačší nový čínsky „Opel“ – Geely Emgrand EC7:

Malo veľmi priestranný kufor, takže sme mohli pohodlne v kufri zamknúť oba naše veľké cestovné kufre, batohy a ďalšie drobnosti. Dobrodružstvo sa mohlo začať… Ak často nadávate na kvalitu ciest u nás, po šoférovaní na Kube sa vám naše cesty budu zdať naozaj luxusné. Cesty majú mnoho výtlkov a jám, chýba dopravné značenie (musíte oveľa viac zapájať starý dobrý inštinkt). Paradoxom je, že horšie na tom sú dialnice. Najhoršia skúsenosť bola dialnica z Havany smerom na Vinales. Tu bola frekvencia výtlkov ozaj vyššia a hlavne v noci, ak sa nechcete hrať na pretekára rally, prípadne nemáte fetiš vo vymienaní deravého kolesa, prinúti vás to ísť bezpečnou 60-kou.

Počty áut na cestach sú vo všeobecnosti mizivé (neplatí pre Havanu). Dialnice sú takmer prázdne. S povzdychom na to spomínam vždy, keď idem D1-kou v piatok podvečer von z Bratislavy. Paleta účastníkov cestnej (ne)premávky je však naozaj pestrá. Okrem tých bežných (autá, motorky, bicykle – tých je neúrekom) vám pobyt na vozovke často spestria kone, kone s ľuďmi, kone s vozmi a ľuďmi, kravy, kozy, sliepky a iná zver. Samozrejme v noci neosvetlené (pri kozách a kravách vcelku pochopiteľné, pri autách a motorkách už trocha menej).

Najmä v blízkostí dedín alebo priamo v nich sa môžete stretnúť so snahou domácich prinútiť vás zastaviť, aby vám následne mohli niečo predať. Niekedy sa môže zdať, že ide o niečo dôležité, že sa niečo stalo a potrebujú pomoc. Vždy sme spomalili, snažili sme sa poriadne pozrieť a zhodnotiť situáciu, ale vždy išlo o tzv. jineteros.

Jednoducho, buďte pripravení na všetko. Nikdy nič nepredpokladajte, naopak očákavajte nečakané. Ani u nás sa predpokladanie nie vždy vypláca. Na Kube to však platí dvojnásobne.

Kapitolou samou o sebe je premávka v Havane. Nám určite stačila jedna cesta z požičovne von z Havany. Na presun po Havane určite použivajte iné formy dopravy: coco taxi – žlté trojkolky v tvare vajíčka, bici taxi, normálne žlté taxíky, lacnejšie boli staré Lady. Najlacnejšia doprava na kratšie vzdialenosti (3-5 km) boli coco a bici taxi (5-7 CUC).

Či sa rozhodnete ísť do toho, zažiť viac dobrodružstva a požičať si na Kube auto, alebo po prečítaní predošlých riadkov radšej nie, zostáva na ás. Prečítali sme vcelku dosť negatívnych skúseností iných cestovateľov (problémy s rezervou, vybitá batéria a pod.). Niekto preto radšej uprednostní menej stresu a zvolí presuny klimatizovanými autobusmi Viazul, prípadne si prenajme auto aj so šoférom. Na druhej strane, vozový park CubaCar-u sa asi dost obnovil, a tak tie problémy, ktoré možete nájst v diskusiách spred pár rokov, sú už teraz sporadickejšie.

My sme sa po dlhom zvažovaní všetkých pre a proti rozhodli pre požičanie auta a spätne vôbec neľutujeme. Práve naopak, dalo nám viac slobody a asi aj zážitkov. Samozrejme záleží od povahy, ale na tie negatíva sa dá po pár dňoch zvyknúť a šoférovať ako pravý Kubánec.

K tejto téme ešte zopár praktických rád:

• vzhľadom na veľmi zlé (neprítomné) značenie je offline navigácia v smartfóne na nezaplatenie;
• viacerí ľudia v diskusiách uvádzali, že GPS sa na Kube používať nesmie a ak by vás zastavila polícia, treba povedať, že navigáciu nemáte. Nás zastavili len raz pri vjazde na pedraplén smerom na ostrov Cayo Santa Maria a nič také sa nepýtali (pre istotu som ale mobil predtým rýchlo schoval);
• my sme používali aplikáciu OSMAnd so stiahnutou mapou Kuby. Bol to skvelý pomocník aj mimo auta. Na mape sú zaznačené reštaurácie, bary, bankomaty, zmenárne, turistické chodníky atď. Všetko sa dá vyhladávať offline.

Na Kube majú dva druhy benzínu. Autá z požičovne spravidla jazdia na kvalitnejši benzín – špeciál (especial). Samozrejme ak si vyslovene nevyžiadate dízel. Especial nenájdete na každej benzínke. Na každej vám však ochotne poradia, kde je najbližšia, kde môžete svoje autíčko „nakŕmiť“. Cena za liter sa momentálne pohybuje okolo jedného dolára. Aktuálne ceny je možné sledovať napríklad tu.

Stopovanie

Vzhľadom na zlú situáciu s hromadnou dopravou je na Kube veľmi populárne stopovanie. Kubánci vačšinou stopujú mávaním zopár drobnými v ruke. Využívajú najmä tzv. group taxi – neoficiálne taxíky – veterány. Keď sme prišli bližšie a zistili, že sme cudzinci, vačšinou dali ruku dolu (myslim, že úrady oficiálne “zakazujú” domácim stopovať tursitov). My sme vo všeobecnosti stopárov nebrali. Raz sme zviezli malého chlapca, čo šiel pešo zo školy a mal to vcelku daľeko. Ale prečitali sme si aj mnoho pozitívnych skúseností iných cestovateľov, takže je to na každého zvážení, ako sa rozhodnete.

Ľudia

Jedným z bohatstiev Kuby sú určite samotní Kubánci. Vynechajúc jineteros (ktorí su pochopiteľným produktom zlej ekonomickej situácie) sme mali s lokálnymi ľuďmi len dobré skúsenosti. Vždy nám ochotne poradili, keď sme potrebovali, „doučili“ medzery v španielčine, vysvetlili, čo nás zaujímalo. Prenajímatelia v casas particulares by pokojne mohli u nás poskytovať konzultačné služby o tom, ako sa správať k zákazníkovi. Za všetky aspoň jeden príklad: Keď som si od jedného majiteľa v Havane pýtal vedro s vodou a handru na umytie špinavých okien na aute, Jorge sa do toho ochotne pustil sám a so slovami o kubánskej pohostinnosti rázne odmietol drobné, ktoré som mu za to chcel prihodiť k cene za nocľah.

Hygiena

Hygienické štandardy sa pre našinca môžu zdať trochu nižšie, v diskusiách sme čítali o tráviacich problémoch iných cestovateľov, my osobne sme však za celé dva týždne nemali žiadne problémy. Stravovali sme sa v casas a prevažne v súkromných reštauráciách, ale navštívili sme aj dve štátne (kde je jedlo spravidla horšie a vyzeralo, že aj na hygienu majú odlišný meter oproti tým súkromným). Najprv sme sa radšej vyhýbali čerstvej zelenine, premýšľali sme, v akej vode ju umývajú – na Kube nie je dobrá vodovodná infraštruktúra a tak sa odporúča piť len kupovanú balenú vodu. Potom, čo sme videli mnohých turistov pochutnávať si na šalátoch, sme to s nimi riskli aj my. Neskôr nám jedna prenajímateľka vysvetlila, že vo všeobecnosti sa používa filtrovaná voda na výrobu ľadu a umývanie zeleniny. Vyzerá, že my sme mali tú česť len s miestami, kde to naozaj dodržiavali. Okrem stravy, keď človek používa zdravý sedliacky rozum a dezinfekčný gél na ruky, všetko by malo byť ok.

Internet

Prístup na internet má samozrejme plne v rukách vláda a prevádzkuje ho cez štátnu firmu Etecsa. Na turistických miestach sú k dispozícii Wi-Fi hotspoty, ktoré možete využiť po zakúpení prístupu. Ten nie je veľmi lacný. Jedna stieracia kartička s prístupovými údajmi vám umožní surfovať jednu hodinu za 4,50 CUC (pripojenie môžete prerušiť a zvyšný čas využiť neskôr).

Wi-Fi hotspoty nie sú nijako špecialne označené, spoznáte ich však jednoducho. Ak vidíte zrazu podozrivo veľa Kubáncov a turistov zhrbených nad rozžiarenými displejmi, ste správne 🙂 Kartičky s prístupom je možné zakúpiť na recepciách hotelov (kde sú vačšinou aj hotspoty), prípadne priamo v pobočkách Etecsa.

Prekvapujúco nie sú žiadne stránky blokované, normálne fungoval Gmail aj Facebook. Blokované sú vraj stránky opozície. Aj keď pre lokálnych je cena za prístup zhruba polovičná, stále je to pre vačšinu Kubáncov príliš drahé.

Vybavení „koníkmi pod kapotou“ sme sa z Havany vybrali v ústrety daľším kubánskym dobrodružstvám. A veru na tomto ostrove si vás nájdu samé: V údolí Viñales sme sa zrazu ocitli v juhoamerickej telenovele – rančeri v klobúkoch preháňajúci sa na koňoch pomedzi tabakove plantáže. Na južnom pobreží, neďaleko Zátoky svíň, sme prekvapivo ochutnali krokodílie mäso. Po koloniálnom Cienfuegos nás naozaj adrenalínovo povozil v bici tixi mladý vtipný Kubánec. Trinidad zasa odhalil rušný nočný život plný kubánskych rytmov. Počas túry v pohorí Topes de Collantes sme takmer stúpili na hada. Chvalabohu na Kube nežijú žiadne jedovaté 🙂

Záver

To nie je všetko, a to sme šli len po turisticky populárnych miestach na západnej polovici ostrova. Ďalšie zážitky sa určite skrývajú na tej východnej, prípadne mimo vychodených trás. Kuba nás naozaj očarila. Už teraz môžeme naozaj úprimne zvolať: ¡Cuba, hasta luego!

Autor: Michal Gregor

The post Michal Gregor: Kuba na vlastnú päsť s kubánskym autom appeared first on Cestovateľský blog.

Možno ste typ, ktorý má rád romantiku a teda vás potešia večere strávené na pláži s malebným výhľadom na západ slnka či sledovaním hviezd pri pití šampanského. No ak ste pár, ktorý si viac užíva dobrodružstvo a adrenalín, nemusíte zúfať, pretože existuje množstvo miest, kam by ste sa mohli vybrať. Prichystali sme si pre vás naše najobľúbenejšie destinácie vhodné pre svadobnú cestu, nech už ste milovníkmi tropických ostrovov, neprebádaných miest či rušných ulíc.

#1 Bora Bora

Tento malý ostrov vulkanického pôvodu, ktorý sa nachádza v súostroví Francúzskej Polynézie, patrí medzi tie najkrajšie na svete. Je obklopený korálovými útesmi a lagúnou, vďaka ktorej je prezývaný „perlou Polynézie“. Bora Bora ponúka rôznorodú paletu aktivít, k tým najobľúbenejším je možné zaradiť jazdu na kajaku, paragliding, vodné lyžovanie, windsurfing, šnorchlovanie a potápanie. Ak sa rozhodnete prebádať, čo sa ukrýva pod hladinou mora, tak určite natrafíte na množstvo barakúd, murén, pestrofarebných rýb, ale aj korytnačiek či žralokov. V prípade, že vás láka turistika, tak môžete zájsť na horu Pahia alebo Otemanu, z ktorých môžete sledovať rozsiahle lagúny rozprestierajúce sa pozdĺž ostrova.

#2 Santorini

Prvou zastávkou, ak sa rozhodnete pre medové týždne na tomto ostrove ležiacom na hranici medzi Egejským a Krétskym morom, musí byť návšteva farebných pláží s čiernym alebo červeným pieskom. Po romantickej prechádzke sa môžete vydať na potulky za kultúrou do hlavného mesta Fira, ktoré sa rozprestiera nad obrovským zaplaveným kráterom, kalderou. Milovníci histórie si určite prídu na svoje návštevou múzea prehistorickej Thiry, Megaro Gyzi múzea či Santorínskeho archeologické múzea. Úchvatné západy slnka, bielo-modré domčeky a úzke kľukaté uličky vás pohltia svojim čarom rovnako ako história a kultúra, ktoré priam z tohto miesta sršia.

#3 Florencia

Florencia, perla Toskánska, je mesto známe pre svoje umenie, históriu a lahodnú kuchyňu. Pokiaľ s vašou láskou túžite po svadobnej ceste strávenej prechádzaním sa labyrintom kamenných uličiek či obrovských záhrad, tak Florencia je pre vás to orechové. V centre mesta nájdete Uffizi galériu, ktorá skrýva umelecké diela od autorov ako Michelangelo, Botticelli, Tizian, Da Vinci a iných. Dominantou Florencie je aj most Ponte Vecchio, ktorý sa rozprestiera ponad rieku Arnoa. Výhľad z neho je natoľko úchvatný, že sa stal obľúbeným miestom pre žiadosti o ruku a fotky so zásnubným prsteňom nasadeným na prstenníku ľavej rúčky.

#4 Paríž

Kam inde ísť na svadobnú cestu než do mesta plného lásky a neskutočnej romantiky – Paríža. Toto mesto síce neponúka tiché zákutia, kde si budete môcť so svojou polovičkou nerušene vychutnávať spoločné chvíle, no ak ste milovníkmi kultúry, architektúry, dobrého vína, ale aj rušných ulíc, tak neváhajte a kupujte letenku do hlavného mesta Francúzska. Okrem typických turistických destinácií ako je Eiffelova veža, Montmartre, Louvre, Notre Dame a Versailles, určite navštívte aj menej známe miesta, napríklad Múzeum romantického života, Place Dauphine či Cité des Fleurs. Nech sa však už vydáte kamkoľvek, Paríž si vás podmaní svojou jedinečnou charizmou.

#5 Las Vegas

Síce je pravda, že Las Vegas je skôr mestom hazardu a zábavy, no aj čerství novomanželia si tu prídu na svoje. Môžete si tu vychutnať posledný úlet so svojou láskou, predtým než nabehnete do manželského života plného povinností. Na zábavu tu máte neskutočne veľa možností, ktoré vám poskytnú kasína, nočné kluby, bary, ale aj zábavné parky. Ak teda nie ste pár, ktorý má rád pokoj a oddych, ba naopak ste dvaja ľudia plní energie, ktorú chcete vybúriť zábavou v tom pravom slova zmysle, Las Vegas si pre vás pripraví nezabudnuteľný zážitok.

#6 Oahu, Havaj

Túžite po exotickej svadobnej ceste? Lákajú vás opustené pláže, nádherná príroda či sopečné vrchy? Oahu je potom pre vás tou dokonalou destináciou. Okrem turistických výletov na vulkanický kráter Diamond Head, z ktorého je výhľad na celé mesto, či nezabudnuteľná prechádzka, ktorú ponúkajú Haiku Stairs (takzvané Schody do neba), si môžete užiť skákanie z útesov na Severnom pobreží či potápanie sa so žralokmi. Havaj teda spája romantiku s adrenalínom, čo môže byť pre mnohé páry tou správnou kombináciou.

#7 Maldivy

Ak snívate o medových týždňoch strávených oddychovaním v raji zeme, tak Maldivy by nemali chýbať na vašom zozname potenciálnych destinácií. Maldivy sľubujú farebné západy slnka, belostné pláže, korálové útesy, jedinečnú prírodu a zaslúžený relax po náročných mesiacoch plánovania svadby. Dokopy sú tvorené 1200 malými ostrovčekmi, z ktorých je len 200 obývaných. Pre novomanželov sú populárne plážové vilky, ktoré sú väčšinou postavené nad hladinou lagúny. Počas svojho pobytu si budete môcť užiť rôzne výlety spojené s rybárčením, šnorchlovanie alebo aj lekcie jogy či relaxačné masáže.

#8 India

Keď sa povie India, väčšina z nás si hneď predstaví jednu z jej najznámejších pamiatok a zároveň jednu z najkrajších stavieb sveta – Tádž Mahál. V prípade, že sa rozhodnete pre Indiu ako miesto vašej svadobnej cesty, nezabudnite sa zastaviť pri tomto symbole nekonečnej lásky. Tento kráľovský palác bol postavený na príkaz indického cisára Šáhdžahána, ktorý ho venoval pamiatke svojej zosnulej žene ako prejav jeho nehynúcej lásky. Neexistuje teda viac symbolické miesto na začatie vášho spoločného života než India. Počas svojej návštevy taktiež okúsite inú kultúru, kuchyňu a spoločne sa niečo nové naučíte.

#9 Talianske Alpy

Pokiaľ s vašou láskou hľadáte dobrodružstvo a ste milovníkmi prírody, tak talianske hory budú pre vás tým ideálnym miestom. Možno to bude pre vašich blízkych prekvapenie, keď sa rozhodnete vymeniť čipkované svadobné šaty, elegantné manžetové gombíky a perfektné účesy za ruksaky a turistickú obuv, no ak sa vám žiada stráviť svadobnú cestu v príjemných vidieckych zariadeniach s intímnou atmosférou a vyskúšať horolezectvo či jazdecké výlety, určite choďte do toho. Jednou z najobľúbenejších oblastí sú Dolomity, ktoré ponúkajú svojim návštevníkom lezenie cez rôzne skalné trasy. Ak sa obávate, či by ste takéto trasy zvládli, máte na výber rôzne obtiažnosti a zároveň zaistenú bezpečnosť.

#10 Aruba

Aruba, rozprávkový ostrov v južnom Karibiku, vás očarí obrovskými bielymi plážami a bohatým podmorským životom. Tento ostrov je len 30 kilometrov dlhý a 9 kilometrov široký, a tak si so svojím milovaným či milovanou budete môcť vychutnať ničím nerušené súkromie. Určite si Arubu vyberte pre svoju svadobnú cestu, ak túžite po pokoji, ale aj odreagovaní sa pri aktivitách ako šnorchlovanie v priezračne modrej vode, jazda na koni či plavba člnom so skleným dnom. V prípade, že zatúžite po nákupoch, je tu množstvo nákupných centier, tak sa nemusíte obávať, že budete odchádzať z dovolenky s prázdnymi rukami.

The post TOP 10 destinácií na svadobnú cestu appeared first on Cestovateľský blog.

Nezabudnuteľnú atmosféru pri sledovaní na neónové reklamy, ktoré sa menia takmer každých päť sekúnd, vám zaručene poskytne Times Square na Manhattane. Námestie, ktoré chodia každoročne navštevovať tisícky turistov z každého kúta sveta, vítajú vás rozprávkové postavičky, ktoré sa chcú s vami vyfotografovať a je to miesto, kde sa oslavuje Nový rok. Vtedy sa uzavrie celá táto križovatka a státisíce ľudí čaká na spúšťanie krištáľovej, 6-tonovej gule, ktorá sa pomaly spúšťa po špici jedného z mrakodrapov, aby najnižší bod dosiahla v okamihu príchodu Nového roka A akoby povedali Američania: „Times Square is a must see!“ Jednoducho tu zažijete mesto v pohybe.

Keďže som milovníčka mrakodrapov, po príchode do New Yorku, som sa najviac tešila na ne. Myslela som si, že už pri pristávaní na letisko JF Kennedyho ma budú vítať výškové budovy Manhattanu, ale nebolo to tak. Keďže letisko sa nachádza v časti Queens, 12 míľ juhovýchodne od dolného Manhattanu, mrakodrapy zblízka neuvidíte. Sklamanie však rýchlo pominulo, keď som sa z letiska dostala na Grand Central a 42ndStreet a pri vychádzaní z metra, ma privítal mrakodrap tak vysoký, že sa mi ho nepodarilo celý odfotiť. Ide o budovu Chrysler Building, ktorá bol počas jedného roka (1930-1931) najvyššou budovou na svete.

Nasledujúce dni v NY sa to len tak mrakodrapmi hemžilo. Krk som už mala tak vykrútený, ale to, čo videli moje oči, je na nezaplatenie. Avšak, dala by som vám jednu radu. Ulice New Yorku môžeme prirovnať k mravcom na mravenisku – ak sa teda  rozhodnete obdivovať mrakodrapy a odfotiť si ich, zastavte, nájdite si v pozadí nejaké miestečko, aby ste zbytočne nenarážali do chodiaceho davu. Najkrajšiu panorámu mrakodrapov, už spomínaného Manhattanu, je najlepšie obdivovať z Brooklynu, či ešte lepšie, z Brooklyn Bridge. Ide o pestrofarebnú scenériu rôzne vysokých budov a tvaru. Na Manhattane nie sú len mrakodrapy, ale prekvapili ma aj klasické paneláky, za ktorými sa v pozadí pýši slávna Empire State Building. Aj takýto výhľad ponúka Brooklynský most.

Už spomínaný Brooklyn Bridge – most, po ktorom sa pri návšteve New Yorku musíte prejsť. Prechádzka na tomto moste bude vašou nezabudnuteľnou. Treba však byť opatrný, keďže cyklisti sa po moste premávajú ako šialení. Je to jeden z najstarších visutých mostov v USA. Spája dve časti New Yorku – Brooklyn a Manhattan.

Z Brooklynského mostu sa môžete asi za vyše pol hodinky dostať pešo do Chinatown a Little Italy. Budete mať pocit, ako keby ste sa zrazu ocitli v Číne a v Taliansku. Chinatown som len tak preletela, ale keď ma privítal veľký nápis Welcome to Little Italy, srdce mi zajasalo a okamžite som sa preniesla do môjho milovaného Talianska. Neváhala som ani minútu, si dať pravé talianske cestoviny. A pizza? Number 1! A ešte k tomu Taliansku. Ak budete mať chuť, nielen sa dobre najesť, ale vychutnať aj výbornú kávu či si nakúpiť tie najkvalitnejšie produkty, neváhajte navštíviť EATALY na 5th Avenue a 23rd Street.

Na to, aby ste v New Yorku videli tie najzaujímavejšie miesta, zažili rôzne atrakcie alebo jednoducho len si tak oddýchli, potrebujete aspoň niekoľko dní. Mohla by som tu písať o všetkom možnom, čo sa dá v New Yorku vidieť a zažiť. Od Wall Street, výlet loďou, Broadway až po Sochu slobody a rôzne iné miesta či atrakcie. Avšak, podrobný itinerár nepíšem, všetko si môžete pohľadať v knihách a na webových stránkach. Skôr sa chcem podeliť o prvé dojmy a osobné skúsenosti z miest, ktoré som v NY navštívila a ktoré možno trošku zužitkujete pri vašej ceste do NY.

Keď som odchádzala do New Yorku, jedna známa mi povedala, že v New Yorku ešte nebola, ale ak tam raz pôjde, určite to bude predovšetkým kvôli Central parku. Priznám sa, že na ten zelený prales som bola zvedavá aj ja. Ako prvé sa mi v pamäti vynorí malý Kevin, utekajúc z hotela Plaza, do tejto čarovnej ríše. Hotel Plaza sa nachádza v tesnej blízkosti parku, čo by človek kameňom dohodil. Central Park je ako východiskový únik, od rušných, hektických ulíc, betónovej newyorskej džungle, aj keď celkom rušno je aj v parku, ale tichšie miesto na oddych si tam nájdete a určite sa nedá porovnať s rušnými ulicami Manhattanu.

Je tak veľký, že pri vstupe si môžete zakúpiť mapu parku, aby ste sa lepšie zorientovali. Ja som ho pomenovala malým mestom alebo predmestím New Yorku. Taxíky, koče, svetelné semafory, cyklisti, bežci, chodci, zvieratá… Najviac ma očarili veveričky, ktoré vám ochotne zapózujú ako modelky, keď si ich chcete vyfotografovať. Sú tak krotké, alebo možno aj hladné, že si k vám sadnú na lavičku, samozrejme iba v tom prípade, ak máte pre nich ich obľúbené oriešky.

Okrem veveričiek, holubov tu nájdete aj rôzne ďalšie zvieratká, konkrétne v ZOO, ktorá sa nachádza priamo v parku. Má samostatný vstup a musíte si navyše zaplatiť. Aj takúto romantickú atmosféru môžete zažiť v Central parku. Člnkovať sa, v jarnom a letnom období, vám určite spríjemní deň. Keďže sa o New Yorku hovorí, teda aspoň my s kamarátkou sme ho tak nazvali, že je druhým Anglickom, aspoň čo sa týka sychravého počasia, preto slnečné počasie na člnkovanie musíte vystihnúť.

Ak by ste mali chodenia vyše hlavy, môžete v parku využiť jednu z najobľúbenejších atrakcíí pre turistov – jazdu na koči. Príjemne si oddýchnete a vychutnáte si atmosféru trošku z iného pohľadu. Koče bývajú pristavené pred parkom, takže kočišov môžete osloviť už pred vstupom do parku. Jazda sa dá aj vopred zarezervovať. Čas jazdy si môžete určiť vy, môžete sa voziť 20 alebo 40 minút alebo aj hodinu. Samozrejme, od toho sa odvíja aj cena. Central Park je obľúbeným miestom aj pre korčuliarov, ponúka rôzne športové ihriská, uskutočňujú sa tu rôzne kultúrne, spoločenské podujatia. Ak budete mať taktiež chuť si vyraziť s priateľmi na piknik, lepšie miesto ako Central Park nenájdete.

Návštevou NY, by ste si nemali nechať ujsť aj vyhliadku z Empire State Building, ktorá vám vyrazí dych. Známa budova vám ponúkne výhľad NY, na ktorý len tak nezabudnete. Predtým, než budete mať „hlavu v oblakoch“, si budete musieť odstáť niekoľko minút, no niekedy aj hodiny, kým sa dostanete na strechu. Pred budovou je niekedy taký rad, že moja kamarátka počas vianočných sviatkov odstála niekoľko hodín vonku v zime. Bohužiaľ, nedá sa presne naplánovať, kedy je najlepší čas navštíviť Empire State. Musíte mať jednoducho šťastie. Ak sa však už dostanete dovnútra, ešte celkom si nevydýchnete, pretože si budete musieť prejsť bezpečnostnými kontrolami, pri ktorých som mala chvíľami pocit, že som na letisku. Potom vás postupne výťahmi budú vyvážať na 86. poschodie k vytúženému cieľu alebo sa môžete vyviezť až na 102. poschodie. Panorámu môžete obdivovať koľko len uznáte za vhodné. Na terase sa nachádza security guide, ktorého som poprosila, aby mi urobil fotku, ale bohužiaľ fotenie návštevníkov má zakázané, takže mi nič iné neostávalo, ako si urobiť selfie alebo poprosiť niekoho z turistov. V Empire State si môžete zakúpiť na pamiatku aj rôzne suveníry, ktoré vám budú pripomínať vašu návštevu budovy. Tiež môžete na obrázkoch sledovať historickú dokumentáciu/výstavu ako vznikala budova.

„Ground Zero“ – miesto, ktoré vám určite úsmev na tvári nevyčarí. Ide totiž o miesto, kde sa kedysi hrdo týčili americké twins, dvojičky. Keď som sa blížila k tomuto miestu, aby som si aj ja, na vlastné oči pozrela, kde stáli dvojičky a kde sa udiala tá neuveriteľná katastrofa, mala som pocit, že sa približujem k niečomu zvláštnemu. Srdce mi zvieralo. Na mieste bývalých dvojičiek sú dnes dve veľké diery, ktoré slúžia ako fontány a na okraji sú vyryté mená obetí teroristického útoku. Blízko sa nachádza aj múzeum, kde si môžete pozrieť dokumentáciu, čo všetko sa odohralo 11. septembra 2001 a kde nájdete rôzne zvyšky predmetov po teroristickom útoku. Vedľa múzea sa nachádzajú rôzne stánky s knihami, v ktorých tí, ktorí prežili a boli svedkami terorizmu opisujú tento čierny deň.

Film Sám doma 2: Stratený v New Yorku pozná asi každý, keďže pravidelne cez vianočné sviatky sa vysiela v našich televíziach. Miesto pri vianočnom stromčeku, kde Kevin prosí, aby našiel svoju matku, sa nachádza na Rockefellerovom námestí, kde každý rok počas Vianoc stojí vianočný stromček v New Yorku. Mne sa podarilo odfotiť presne ten bod, kde stromček stojí. Aj dámy si prídu na svoje… Ak si potrpíte na kvalitné spodné prádielko, nezabudnite navštíviť slávnu Victoria’s Secret. Ceny sú prijateľné a výber je obrovský. Pri nakupovaní tejto sexy farebnej bielizne,môžete na veľkej obrazovke sledovať aj módnu prehliadku týchto „anjelikov,“ ktorá vám možno poradia pri výbere, čo na seba.

A ešte jedna rada na záver: Ak sa niekedy rozhodnete žiť v New Yorku, tak nech je to čo najbližšie pri hasičoch, nemocnici a možno aj polícii. Prečo? V New Yorských uliciach býva taká dopravná zápcha, že kým by k vám prišla sanitka alebo hasiči, mohlo by byť neskoro. Aj na vlastné oči som videla, že sanitka aj hasiči si museli  počkať chvíľu v rade, kým sa im uvoľnila cesta…

Autor: Ivana Mirilovičová

The post New York – prechádzka ikonickými miestami appeared first on Cestovateľský blog.