The post 20 000 záberov v jednom krátkom videu – pozrite si Slovensko tak, ako ste ho ešte nevideli appeared first on Cestovateľský blog.

Aj keď pri pohľade na mapu rakúskych elektro-čerpacích staníc ešte máme čo doháňať, vyzerá to tak, že aj Slovensko by malo byť možné prejsť autom bez toho, aby ste spálili čo len jedinú kvapku benzínu alebo dieselu. Podarilo sa už niekomu z vás prejsť okolo Slovenska autom iba na elektrinu? Ak áno, dajte nám vedieť vaše zážitky a skúsenosti na info@cestujemespolu.com, sme zvedaví!

The post Prejsť celé Slovensko autom iba na elektrinu? appeared first on Cestovateľský blog.

V treťohorách sa v rámci sopečnej činnosti usadil sopečný prach a vytvoril skalné masívy. Do tých si neskôr chudobní obyvatelia vysekali príbytky. Priamo do skaly. Má to svoje výhody aj nevýhody – medzi výhody patrí celoročne konštantná teplota (15 ÷ 20°C), medzi nevýhody 90-percentná vlhkosť, ktorú treba vysušiť neustálym vykurovaním. Nemusíte sa báť, rodiny, ktoré tu žijú, tu majú plnohodnotné bývanie.

Skalné obydlia v Brhlovciach nájdete pri ceste z Levíc veľmi jednoducho – stačí z ktoréhokoľvek smeru vojsť do dedinky Brhlovce a sledovať tabule, ktoré vás dovedú priamo k pamiatke, ktorá sa nachádza v uličke Škurda, v centre pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry (dom č. 142). Táto rezervácia bola sprístupnená verejnosti v roku 1992.

Pozostáva z murovaného domčeka z 80. rokov 19. storočia, murovaného domu s datovaním na priečelí 1932 a priestorov vysekaných do skaly v dvoch podlažiach. Na prízemí je umiestnená letná kuchyňa, komora a ukážky kamenárskych výrobkov a náradia. Na poschodí je vyhliadková terasa a malá komôrka.

Obytné priestory (pitvor, kuchyňa, izba, letná kuchyňa) sú zariadené podľa funkcie jednotlivých miestností dobovým nábytkom a inventárom tak, aby hodnoverne priblížili atmosféru živej domácnosti a ukázali vývoj bytovej kultúry obyvateľov Brhloviec a širšieho regiónu Tekova a Hontu v priebehu 20. storočia. Vybavenie hospodárskych priestorov (komora, maštaľ) v náznakoch približuje tradičných spôsob obživy Brhlovčanov.

V roku 1994 Tekovské múzeum v Leviciach za úpravu usadlosti č. 142 a jej sprístupnenie verejnosti získalo Ocenenie EUROPA NOSTRA, ako prvá Organizácia na území Slovenska. Po návšteve domu č. 142 odporúčame zájsť aj obďaleč a prejsť sa po celej ulici, kde v pozadí zbadáte do skál vytesané obydlia, ktoré ešte aj dnes domáci využívajú.

Informácie pre turistov:

• Otváracie hodiny: apríl-október 9:00 – 16:00 (obedová prestávka 12:00 – 12:45), november-marec na požiadanie
• Vstupné: deti a dôchodcovia 0,33 eur, dospelí 0,66 eur

The post 3 rodiny, ktoré na Slovensku stále žijú v skalách appeared first on Cestovateľský blog.

V roku 1981 bola vyhlásená za chránený prírodný výtvor a prírodnou pamiatkou sa stala v roku 1994. Na slovenské pomery je prekvapivé, že sa ňou môžete voľne prejsť a nikto od vás nepýta vstupné. Dokonca aj parkovanie pri motoreste je bezplatné (ako poďakovanie sme si aspoň dali kofolu s horalkou).

Jaskyňu obýval človek neandertálskeho typu a ide o najstaršie jaskynné osídelenie u nás. 12-metrové bralo ponúka portál so šírkou 4,5 metra a výškou 5,3 metra a vojdete ním do 27 metrov dlhej jaskyne s maximálnou výškou 4,6 metra. Na severnej strane sa nachádza otvor, ktorý mohol slúžiť ako menšie okno 🙂

Popisná tabuľa hovorí: „Jaskyňa predstavuje starú riečne modelovanú podzemnú dutinu s dĺžkou 27 m. Na povrch vyúštuje dvoma vchodmi. Pochádzajú z nej početné paleontologické, antropologické a archeologické nálezy z paleolitu, neolitu, z doby halštatskej a zo stredoveku. V sedimentoch sa našli aj zvyšky jaskynného medveďa, jaskynnej hyeny a ďalších 37 druhov zvierat.“

The post Najstaršie známky jaskynného osídlenia boli nájdené v… appeared first on Cestovateľský blog.

The post Infografika: Parížske močiare, ktoré sa napriek svojmu názvu nachádzajú na Slovensku appeared first on Cestovateľský blog.

Stratení v raji – Gemer

Milujem miesta, ktoré majú dušu. Kde cítiť pozitívnu energiu na každom kroku. Miesta, kde sa od prvého okamihu cítite dobre, ani netušíte prečo a nechce sa vám odtiaľ odísť. Kde máte chuť stratiť sa a nechcete, aby vás začali hľadať. Takto “stratene” som sa cítila v Stratenej (okr. Rožňava) v malej romantickej dedinke na juhu Slovenského raja, kde si dvaja mladí šikovní ľudia nádherne prerobili starý 160-ročný hostinec s názvom Stará krčma.

Pôvodne sme sa s Alex vybrali autobusom z Popradu za kamarátom na jednodňový výlet, no nakoniec sme ostali aj na noc. (Manuela, Roman, Rado ešte raz ďakujeme, bolo nám u vás veľmi príjemne 🙂 Ubytovacia časť má 12 lôžok, samé drevo, kameň a sklo. Nádhera.

Cenový tip: skúste rodinný vstup do galérie trick-artu a optických ilúzií už od 16 Eur.

Nezabudnuteľný bol pohľad cez strešné okno našej podkrovnej izby. V noci obloha plná hviezd a ráno krásne modrá. Budí vás spev vtáčikov. Prespať sa dá aj v stane na lúke, či o niečo originálnejšie v karavane priamo pri potoku. Večer si môžete opekať alebo grilovať čerstvo chytené rybky. Alex si tento deň užila rovnako intenzívne ako ja. Vyskákala sa na trampolíne, vyhrala sa s deťmi domácich a vybláznila so psami na dvore. Top celého dňa bola pre ňu jazda na koňoch na neďalekej Farme na Samelovej lúke, priamo vedľa Dobšinskej ľadovej jaskyne. Aj táto krásna farma je dôkazom toho, že keď človek robí svoju každodennú prácu s láskou, cítiť ju všade vôkol. A práve na takýchto miestach sa turisti cítia príjemne od prvej chvíle. Na farme bolo množstvo hospodárských zvierat, pre mestské deti skvelá názorná ukážka všetkých tých múúúúú, bééééé a méééé. Ešte počkáme pár rokov, kým Alex podrastie a jej prvý letný tábor bez rodičov bude určite v tomto krásnom prostredí Slovenského raja.

Na Stratenú a okolie sme tentokrát nemali veľa času a okrem prechádzky ku Stratenskej píle a jazdy na koňoch sme za jeden deň nič viac nestihli. Rozhodne je to však miesto s mnohými možnosťami na turistické aktivity v zime aj v lete a nudiť sa v tejto časti Slovenska rozhodne nebudete. Dobšinská ľadová jaskyňa, Havrania skala, Stratenský kaňon, obce Dedinky a Mlynky a mnoho ďalších miest v tejto menej známej, no krásnej južnej strane Slovenského raja, rozhodne stoja za váš čas a energiu.

Gurmánsky zážitok – Západné Tatry, Liptov

Penzión Sileo v Račkovej doline (okr. Liptovský Mikuláš) je moja liptovská srdcovka. Objavili sme ho pred pár rokmi a hneď to bola láska na prvý pohľad (dokonca sme tu oslavovali s kamarátmi aj našu svadbu). Odvtedy sa k Milanovi stále radi vraciame a vychutnávame si jeho pohostinnosť, krásne prostredie, skvelé sypané čaje a miešané drinky. Richard sa nevie dojesť ich divinového gulášu s domácim žemľovým knedlíkom a Alex s chuťou zje celú porciu bryndzových halušiek. Ešte aj obyčajný hovädzí vývar nám tu chutí priam neobyčajne. Minulý rok sme si vychutnali wellness v neďalekom hoteli Permon a tohto roku sme vyskúšali Tatralandiu v Liptovskom Mikuláši. Múzeum liptovskej dediny priamo v Pribyline bolo pre mňa čarovné, romantické, naozaj krásne miesto na nenáročnú prechádzku s deťmi. Turistika, lyžovanie, wellness, aquaparky alebo len obyčajný, no vzácny, ničím nerušený oddych, to všetko sa spája s týmto krásnym krajom. Pre mňa je Sileo naozaj vzorom harmónie človeka s prírodou, miestom, kde slovo oddych nie je len frázou, miestom, kde zažijete tie pravé gurmánske zážitky a predovšetkým miestom, kde vás vždy privítajú vždy s úsmevom na tvári.

Cenový tip: pre akčnejších rodičov – vyskúšajte si napr. motorový paragliding v tandeme okolo Liptovskej mari v cene už od 59 Eur.

Gazdujeme na farme – Horné Požitavie

A do tretice miesto, na ktoré sa tak ľahko nezabúda, Mašekov mlyn – rodinná farma. V tomto regióne severovýchodnej časti Nitrianskeho kraja som nikdy predtým nebola a veľmi ma potešil výber miesta na náš druhý ročník “expedície na idixe” v ženskom prevedení.

Tentokrát 5 detí na 4 maminy. Ako mestské dieťa som nikdy nemala možnosť spávať na dedine, kúpať sa v dedinskom potoku, kŕmiť hospodárske zvieratá, či umývať riady v lavóre. Mašekov mlyn mi to teraz všetko umožnil a bol to pre mňa, rovnako ako pre deti, skvelý zážitok. Z areálu farmy sme nevytiahli päty tri dni a stále sme mali čo robiť. Deti sa nestihli nudiť ani minútu a zvládli to bez klasického ihriska s hojdačkami a preliezkami, ani si na ne nespomenuli. Behali krížom-krážom nahé, bosé, vymýšľali si rôzne hry, naháňali mačiatka, kŕmili somárika a husi, neúnavne hádzali kamene do rieky a stavali zátoky pre loďky. Množstvo stromov na farme nám poskytlo vítaný tieň a 30-stupňové teploty neboli vôbec nepríjemné, chladiť sme sa chodili priamo do riečky Žitava. S varením problém nebol, čo malo jedno dieťa na tanieri, to chceli aj ostatné a viackrát to boli iba cestoviny so syrom a červený melón, klasické detské stálice bez dlhého vystávania v kuchyni. Večerné uspávanie bola výzva hlavne pre maminy. Štyri prechodné izby vedľa seba a v každej 3-ročné dieťa so svojimi uspávacími rituálmi. Nakoniec sme to zvládli pomerne rýchlo a bezbolestne. Veď pomyslenie na posedenie s vychladeným vínkom na terase bola veľmi príjemná motivácia.
Mašekov mlyn je krásne historické miesto s množstvom malých romantických zákutí. Tú atmosféru jednoducho treba zažiť.

Niektoré miesta na svete navštívite prvýkrát v živote a hneď cítite, že to rozhodne nie je naposledy. Počúvnete svoj vnútorný hlas a čoskoro sa vrátite tam, kde ste sa cítili ako doma. Stará krčma v Stratenej, penzión Sileo v Pribyline a Mašekov mlyn vo Vrábloch majú jednu obrovskú výhodu. Nie je nutné kupovať letenku, cestovať desiatky hodín, či míňať stovky eur. Postačí vám auto, vlak alebo autobus a k tomu pár dní voľného času. Starosti každodenného života nechajte za dverami vášho bytu a vyberte sa spoznávať krásy nášho Slovenska. Užívajte si prírodu, milých a pozitívnych ľudí, tešte sa z maličkostí. Prajem vám krásne cestovateľské leto po našom nádhernom Slovensku.

The post Gabika Berdisová: Spoznávame Slovensko s trojročným drobcom appeared first on Cestovateľský blog.