Ako sa dostať z letiska do centra?

Hneď po prílete na letisko Gardenmoen (OSL), ktoré je vzdialené od centra Osla asi 50 km, nás prekvapilo intuitívne značenie. S nikým nemusíte prísť do kontaktu, nemusíte vedieť prakticky žiaden jazyk, nemusíte si zamieňať nórske koruny. Najlacnejšia cesta električkou (mestským vlakom) stojí 93 NOK, prakticky každých 10-15 minút obsluhujú spojenie letisko-centrum až 3 linky. V ponuke je aj drahšie spojenie, ktoré vynecháva pár zastávok, ale sú to zbytočne vyhodené peniaze, jedine že by ste potrebovali pár minút skutočne ušetriť.

Nórska koruna má pomerne stabiliný kurz. Za jedno euro dostanete približne 10 NOK, takže aj prepočet z NOK na eurá je veľmi jednoduchý – iba posuňte desatinnú čiarku o jedno miesto doľava. So zamienaňím hotovosti sa v Nórsku nemusíte vôbec trápiť, všade a všetko sa dá platiť kartou (debetnou alebo kreditnou). Doslova všetko – lístok na MHD, nápoj z automatu, verejná toaleta, všade akceptujú platobné karty. My sme za 72 hodín vlastne ani nezistili, ako vyzerajú Nórske bankovky.

Pri ceste z letiska vystúpte, ak smerujete do centra, na stanici Oslo S (skratka pre Sentralstasjon). Lístok si môžete kúpiť priamo na stanici, ak nestihnete vyhľadajte sprievodcu a kúpte si lístok priamo od neho. Cesta do centra mesta trvá približne 25 minút – kým sa rozpozeráte, už ste aj v centre.

Hneď ako vystúpite a nazriete do mapy Osla, zistíte tú najlepšiu vec na tomto meste – všetko dôležité je dostupné na pešo. Ak vám nevadí sa prejsť pár kilometrov, resp. pár desiatok minút pešo, nemusíte prísť do styku dokonca ani s MHD. Nás príjemne prekvapilo najmä ticho – v centre mesta totiž nejazdia takmer žiadne benzínové alebo dieselové autá. Iba občasne. Inak je centrum Osla prehliadkou elektrických áut, ktoré sú výrazne štátom dotované, majú povolený vstup do centra mesta (inak je mýto do centra v Osle drahé aj pre domácich), majú vyhradené parkovanie a bezplatné nabíjanie priamo pri najžiadanejších uličkách. Tesla model S, P, X, BMW i3, i8, Volkswagen e-Golf a e-Passat a množstvo ďalších. Ak ste fanúšikom elektrických áut, Oslo bude pre vás rajom.

Po príchode do nášho hotela od nás nechceli doklad totožnosti so slovami „We trust people“ – zatiaľ prvé miesto na svete, kde od nás pri ubytovaní nechceli ani ID (občiansky preukaz) ani pas. Keďže sme už vopred vedeli, že je Oslo riadne drahé mesto (patrí k najdrahším na svete), bookli sme si hotel bez raňajok a vedeli sme, že ani bloček z reštaurácie by sa nám veľmi nepáčil 🙂 Ak budete hľadať cenovo dostupné potraviny, hľadajte obchod REMA 1000 – kedysi boli tieto potraviny aj na Slovensku, nájdete ich aj v centre Osla a tu nájdete potraviny za asi najrozumnejšie ceny.

Roaming, telefonovanie a dáta

Roaming v Nórsku, napriek tomu, že nie je v Európskej únii, platí ako by ste v EÚ boli. V rámci aktuálnej regulácie EÚ tak môžete volať, „esemeskovať“ a byť pripojení na internete rovnako, ako by ste boli doma na Slovensku. V prípade návštevy Osla tak nemusíte riešiť offline navigáciu. Navyše, bezplatná Wi-Fi je na takmer na každom rohu, takže si budete môcť z navigácie stiahnuť online mapy priamo na mieste bez toho, aby ste sa dodatočne báli o dáta napriek vyššie spomenutej regulácii EÚ.

Pas môžete nechať doma

Nórsko umožňuje cestujúcim zo Slovenska v rámci schengenského priestoru návštevu na občiansky preukaz. Pas môžete spokojne nechať doma. Kombinácia občianskeho preukazu a debetnej karty je na návštevu Osla ideálnou kombináciou.

Oslo Pass vs Oslo City Card

Ak chcete zažiť Oslo na plno a máte radi najmä múzeá, určite siahnite po Oslo Passe, v rámci ktorého môžete navštíviť viac ako 30 múzeí bezplatne, zároveň je to váš bezplatný lístok na MHD, vstup na vonkajšie plavárne a získate s ním zľavy naprieč spektrom aktivít. Prakticky po celom meste vďaka Oslo Passu získate zľavu. Oslo Pass stojí 40 eur na 24 hodín alebo 60 eur na 48 hodín. Zoznam múzeí, ktoré môžete s Oslo Passom navštíviť, nájdete tu.

Alternatívne je k dispozícii Oslo City Card (prakticky konkurencia Oslo Passu) – podobná mutlivstupová karta vrátane hop-on-hop-off autobusu, ale je o niečo drahšia. 24-hodinová verzia pre dospelého vyjde na 60 eur, 48-hodinová dokonca na 90 eur. Zoznam všetkých aktivít a vstupov, ktoré v sebe zahŕňa, nájdete tu. Hop-on-hop-off autobus môže byť výbornou alternatívou v niektorých mestách, kde je pomerne zložitá mestská doprava, ako napr. Dubaj, avšak v Osle je všetko doslova na skok, presuny dopravnými prostriedkami až tak často potrebovať nebudete.

Bezplatné aktivity

V Osle nájdete taktiež mnoho aktivít a miest, ktoré sú bezplatné, ich zoznam nájdete na oficiálnej stránke visitoslo.com. Zároveň sa v tomto krásnom meste stále niečo koná (koncerty, umelecké stretnutia a pod.), opäť bezplatné. Ich aktualizovaný zoznam nájdete tu. Aby ste si ušetrili čas a energiu, pripravili sme pre vás mapku so všetkými bezplatnými miestami, takže si môžete rýchlejšie naplánovať, ktoré navštíviť a ktoré v závislosti od toho, kde sa budete nachádzať:

Kliknite na mapku pre zväčšenie v novom okne aj s popisom jednotlivých miest.

Čo nevynechať?

Prehliadku mesta začíname (pešo, bez MHD) v budove parlamentu. Stortinget, ako znie oficálny názov, je nechránená budova v centre mesta ponúkajúca bezplatné prehliadky, avšak iba v sobotu o 10:00 a 11:30. Na prehliadku sa nedá spraviť rezervácia a do vnútra pustia max. 30 ľudí. Odporúčame prísť o 30 minút skôr a do vnútra by ste sa mali bez problémov dostať.

Fotiť je povolené, nahrávať video zakázané. Výklad je v angličtine, prehliadka trvá okolo hodinky a dozviete sa všetko základné k fungovaniu nórskeho parlamentu, spôsobu voľby zástupcov či informáciu, ako často chodí kráľ do parlamentu (PS: asi raz do roka).

V nedeľu sú obchody v Osle pozatvárané, v pondelok zas múzeá.

Free Oslo Tour

Fenomén Free City Tours neobišiel ani Oslo, bezplatná prehliadka mesta začína každý deň o 10:00 pri soche tigra pred hlavnou stanicou, v piatok, sobotu a v nedeľu dokonca aj o 16:00. Rezervácia miest nie je potrebná, stačí prísť a pridať sa k skupine Free Walking Tour in Oslo. Prechádzka mesto trvá približne 1,5-2 hodiny a navštívite počas nej tieto miesta:

• Jernbanetorget (The Tiger)
• Kirsten Flagstads Plass 1 (The Oslo Opera House)
• Trondheimsveien Oslo Borsen
• Christiania Torv
• Aker Brygge
• Oslo City Hall
• National Theatre
• Karl Johans gate
• The Storting is the Norwegian Parliament

Miesto stretnutia na Free Oslo Tour – pri soche tigra, kúsok od hlavnej stanice.

Odporúčame touto tour začať a následne sa vydať na ďalšie miesta, ktoré tour neobsahuje. Tour je síce bezplatná, ale obecne platí, že na záver dostáva sprievodca odmenu vo výške, ktorú sami uznáte za vhodnú. V Osle odporúčame nechať 10 eur za osobu. Stojí to inak za to, sprievodcovia bývajú ochotní, radi poradia aj netradičné miesta a môžete sa spýtať priamo na veci, ktoré inde nenájdete 🙂 Často sú sprievodcami totiž domáci alebo zahraniční študenti, ktorí poznajú netradičné zákutia miest najlepšie.

Holmenkollen

Nad Oslom sa pýši skokanský mostík Holmenkollen, ktorý určite nevynechajte. Budete sa však k nemu musieť dostať metrom s číslom 1, vydajte sa smerom na Frognerseteren. Vstup na mostík (na výhliadkovú vežú na vrchu mostíka spolu s múzeum v jeho útrobách) stojí 130 NOK. Jeden z najmodernejších skokanských mostíkov postavený z viac ako 1000 ton ocele má dĺžku takmer 100 metrov a skokanský K bod mostíka je stanovený na 120 metrov. Na vrchole mostíka je vyhliadková veža, odkiaľ je v prípade počasia nádherný výhľad na celé Oslo – budete mať reálnu predstavu, aké je Oslo rozsiahle napriek tomu, že v ňom žije iba pol milióna obyvateľov (pre porovnanie má Bratislava približne podobný počet obyvateľov). Ak budete mať odvahu, môžete za 73 eur absolvovať zip line – spustiť sa z vrcholu skokanského mostíka na lane až na druhý (spodný) koniec mostíka.

Budova opery a baletu

Ikonickú budovu pri prístave na 100% nevynechajte. Odporúčame jej návštevu vo večerných hodinách, pretože po bočných stenách budovy sa môžete dostať až na jej vrchol a vychutnať si odtiaľ nie len výhľad na okolitú časť mesta, ale aj romantický západ slnka. V roku 2017 a 2018 bude ešte prebiehať výstavba okolitých budov (knižnica, vychádzkové zóny a pod), takže romantický výhľad bude mierne kaziť čulý stavebný ruch, napriek tomu je budova v kombinácii betón-sklo čímsi špecifická – mali sme z nej pocit, že do Osla vôbec nepatrí a zároveň je jej pevnou súčasťou. Hlavná sála opery pohltí 1364 ľudí, vo vnútri budovy sa nachádza 1100 (!) miestností na ploche 38 500 m2. Oslo Opera House bola postavená za štyri roky s nákladmi okolo 4,4 miliardy NOK!

Christiana Torv

Bronzová ruka s prstom, ktorý ukazuje na miesto, kde vtedajší dánsko-nórsky kráľ Christian IV rozhodol, že bude stáť nové Oslo po tom, čo predošlé mesto zachvátil obrovský požiar.

Polárna loď Fram

Polárnici vždy patrili k histórii Nórska a Nóri sú na toto obdobie ich histórie právom hrdí. Polárna loď Fram je obrovská drevená loď, ktorá doteraz drží rekord v najdlhšie preplávanej trase čo najbližšie k severnému a čo najbližšie k južnému pólu. Výstava je spojená s interkatívnymi hrami, výkladmi, krátkym filmovým predstavením – dokonca sa môžete pozrieť do útrob lode či si sami vyskúšať, aké je to ťahať 300-kilogramový náklad na saniach. Objavili sme tu aj simulátor polárnej výpravy, kde pocítite chlad, s akým sa museli vtedajší polárnici vyrovnávať – a je to poriadna zima…  🙂 V Osle nájdete aj ďalšie výstavy lodí, ako napr. Kon-Tiki, ale hovorí sa, že múzeum s Framom je najlepšie.

Najdrahšie vydražené umelecké dielo na svete

V národnej galérii (Nasjonalmuseet) je najväčšou nórskou zbierkou umenia, malieb a sôch. Medzi inými tu nájdete aj diela Edvarda Muncha – Madonnu či najdrahšie vydražené umelecké dielo na svete, obraz Výkrik. Vstup do múzea je 100 NOK (s Oslo Passom bezplatne) a napriek tomu, že my dvaja nie sme žiadni znalci umenia, toto miesto sme neobišli a boli sme radi. Nádherné obrazy a história vás prenasledujú na každom kroku. No a nespraviť si typizovanú fotku si obraze, kde sa pristavujú všetci, by bol hriech 🙂

Vigeland Sculpture Park

Volá sa aj Frogner Park, my sme si ho nazvali osloská mohyla. Park, v ktorom nájdete 212 bronzových a granitových sôch, pričom každá z nich je holá. Na „vrchole“ parku sa nachádza mohyla zo sôch, ktorou autor zložil poklonu ľudstvu a jeho komplexnosti. Krásne okolie a pokoj parku si každoročne užije viac ako milión turistov. Pre domácich je to miestom stretnutia, opaľovania, grilovania a leňošenia – niečo ako pre Medická záhrada v Bratislave, len väčšie a výraznejšie prepojené s umením.

Spoznajte osloský fjord vďaka Island hoppingu 

Vydajte sa vďaka ferries, ktoré sú súčasťou osloskej MHD, na tzv. island hopping. S bežným cestovným lístkom (alebo s Oslo Passom, ak sa rozhodnete pre jeho kúpu), si môžete pochodiť niektoré zo siedmych ostrovov priamo v osloskom fjorde – Aker brygge, Hovedøya, Lindøya, Nakholmen, Bleikøya, Gressholmen či Langøyene. Island hopping zaberie istý čas, takže ho odporúčame v prípade, že ste v Osle o jeden-dva dni navyše.

Aj toto je mestská hromadná doprava 🙂

Vychádzka po prístave

Štvrť v okolí prístavu sa posledné roky premenila na úžasné miesto stretnutia Nórov a prakticky všetkých ľudí, ktorí do Osla prichádzajú. Množstvo reštaurácií, miest na posedenie či leňošenie, vonkajší bazén, či len sa tak potulovať a nasávať atmosféru. Jeden večer určite venujte vychádzke po prístave a pozorujte nádherné západy slnka (v závislosti od ročného obdobia, počas ktorého cestujete).

Blízko prístavu je však aj hneď niekoľko ďalších zaujímavých miest, ktoré sa oplatí nevynechať:

• City Hall – mestská radnica, do ktorej sme sa bohužiaľ nedostali, lebo sme si zle pozreli otváracie hodiny 🙂
• Noble Piece Prize Muzem – permanentné aj dočasné výstavy venujúce sa tematike mieru, vojen a riešenia konfliktov. 
• Nationaltheatret – asi nebudete mať chuť sa ísť pozrieť na nórske divadelné predstavenie, každopádne je táto tradičná budova po ceste a určite stojí za jednu fotku. 
• Sneak Peak – moderná presklenná veža ponúka za 20 NOK výhľad na záliv a mesto z výšky 54 metrov

Ďalšie aktivity

Oslo toho ponúka omnoho viac, ako môžete za 72 hodín stihnúť vidieť. Stovky a stovky aktivít, miest a odporúčaní nájdte na oficiálnej stránke mesta Oslo v tejto časti. Ak máte chuť na iné, ako nami odporúčané aktivity, tu je napr. mapka s ďalším množstvom „vecí“ na videnie/ochutnanie/zažitie:

Kliknite na mapku pre zväčšenie v novom okne.

Koľko stojí návšteva Osla?

72 hodín v Osle nás na lokálnej doprave, strave a vstupe do vybraných múzeí stálo 114 eur na osobu. Avšak k tomu treba pripočítať cenu ubytovania – ceny začínajú na úrovni 30 eur/os/noc a cenu letenky, v našom prípade to bolo na predĺžený víkend 125 eur na osobu. Návšteva Osla na 72 hodín tak vyjde so všetkým (vrátane letenky, dopravy a ubytovania) od 300 eur na osobu vyššie, aj to v rámci low-cost výletu. Horná hranica závisí samozrejme iba od vašich očakávaní a prianí 🙂 Vybrané ceny „komodít“ priamo v centre Osla:

• jednosmerný lístok letisko-centrum 9 eur
• zápalky 1 euro
• džús v potravinách 2,5 eur
• raňajky v bistre pre dvoch (croissant, káva, kakao) – 8 eur
• obed na ulici pre dvoch (hot dog, burger, cola) – 16-20 eur
• verejná toaleta – 2 eurá
• káva/smoothie do ruky – 3,5 eur

Návšteva každého mesta je spojená s prekvapeniami a zaujímavosťami. Prinášame aj my takú našu malú zbierku postrehov, ktoré nás pri návšteve Osla zaujali:

• O 17:00 ukončujú supermarkety pred piva a vína a po 20:00 ho nezoženiete nikde. Ak chcete kúpiť tvrdý alkohol, hľadajte Vinmonopolete, štátne obchody s alkoholom – pozor, alkoholické nápoje sú v Nórsku poriadne drahé.
• Lacné a rýchle jedlo? 7-Eleven, známa sieť s minipotraviny a drobným tovarom – tieto obchodíky nájdete v Osle často.
• Ak si chcete pri jedle aj oddýchnuť a posadiť sa, vyhnite sa centru mesta, kde sú ceny vyššie, ako v iných častiach. Na pešo (15-20 minút vychádzkovým tempom) nájdete v štvrtiach Torggata či Grønland zaujímavé chute východoázijských jedál. Ak dostanete chuť na nórske Fish&Chips, vyskúšajte Fiskeriet – neobjanujete. 
• V meste nájdete viac ako 100 staníc s mestskými bicyklami. A napriek tomu, že je v Nórsku všetko drahé, miestami až príšerne drahé, môžu Nóri využívať tieto mestské bicykle za symbolický poplatok 14 Eur za rok – zoberú si bicykel zo stojana, presunú sa kam potrebujú a tam ho zaparkujú do ďalšieho stojana. Samozrejme je aj prenájom bicykla, rovnako ako čokoľvek iné v Osle, možné platiť kartou.
• Ak hľadáte bezplatný koncert aj cez týždeň, skúste http://www.cafemono.no/
• Nudíte sa? Nudistická pláž je 15 minút od centra 🙂 Nájdete ju tu.
• Po anglicky vie v Nórsku takmer každý, ľudia sú ochotní a milí.

To najlepšie z Osla za 3 minúty:

Hlavné mesto Nórska má určite svoje čaro, ako každé miesto na svete. Napriek tomu, že sme sa kvoli cene dlhšie odhodlávali na jeho návštevu, neľutujeme. Áno, výlet do Osla na predĺžený víkend vyjde určite viac ako návšteva Prahy či Budapešti, ale tá severská pohoda a životný štýl stoja za to 🙂

The post 72 hodín v Osle – čo všetko vidieť a koľko to stojí? appeared first on Cestovateľský blog.

Krátko poobede si sadám do postele s cieľom trochu si oddýchnuť. Tma aká nie je nikde inde, vo mne vyvoláva množstvo otázok. Čo sa bude diať vonku? Možno sa tu poprechádza jeden z troch tisíc polárnych medveďov, možno ma zobudí nádherná aurora borealis a možno príde Santa Claus. To všetko vás tu skutočne prekvapiť môže. No, je toho ďaleko viac.

Súostrovie Svalbard sa nachádza približne tisíc tristo kilometrov za polárnym kruhom a taká istá vzdialenosť vás bude čakať, pokiaľ by ste sa rozhodli pokračovať na Severný pól. Dá sa povedať, že je to najsevernejší bod, kam sa viete dostať bez problémov komerčnou linkou napríklad z Osla.

Už samotné pristátie bolo unikátne, nakoľko som z okienka do poslednej chvíle nevidel absolútne nič. Počas cesty však môžete krásne sledovať, ako ďaleko na sever v skutočnosti letíte vo chvíli, keď už slnečné lúče prestanú osvetľovať čo i len horizont. Dokonalá tma.

Matej a mestečko Svalbard. Deň alebo noc, čo myslíte?

Polárna noc na Svalbarde začína koncom októbra a trvá približne štyri mesiace. Presnejšie prvý slnečný lúč dopadajúci na hlavné a v zásade jediné mesto na ostrovoch, Longyearbyen, oslavujú domáci počas sviatku slnka 8. marca. Už od februára sa však svetlo postupne začína ukazovať, pretože slnko osvetľuje horizont a vytvára tak na oblohe jedinečnú hru farieb.

V Longyearbyene by ste tých „naj“ severnejších vecí sveta našli hneď niekoľko. Najsevernejšia univerzita, najsevernejšie komerčné letisko, najsevernejší kostol či najsevernejšia pošta.

Poštová schránka Santa Clausa 🙂

Longyearbyen – mestečko s populáciu ľahko presahujúcou hranicu dve tisíc ľudí, bolo pôvodne banícka osada pomenovaná paradoxne po Američanovi, ktorého spoločnosť tu začala ťažiť v roku 1906. Za zmienku určite stojí aj vtipný fakt, že po prílete plnej komerčnej linky, populácia mesta stúpne takmer o 10%. Prvý kontakt s mestom vo mne vyvolal zmiešané pocity. Osada, ktorá sa rozprestierala v údolí strmých hôr, ktorých silueta trochu naháňala strach. A zároveň ten neutíchajúci pocit, že som na mieste, ktoré bude pravdepodobne to najsevernejšie miesto aké v živote navštívim. Mix myšlienok a očakávaní bol neopísateľný. Ubytovanie v tradičnom dome, ktoré mi zabezpečil známy, prebehlo bez problémov a tak som sa vydal na prvú prechádzku. Pokiaľ by ste náhodou stratili mobil a hodinky zároveň, pravdepodobne by ste sa na chvíľu absolútne stratili v čase. Tma a príjemných – 10°C asi pre domácich nie je dostatočné lákadlo na prechádzku, mne však aj tento nečas vyčaroval úsmev na perách. Ľudia, ktorí sem neprídu za turizmom, ale rozhodnú sa tu stráviť dlhšiu dobu, sa zvyčajne do troch rokov z mesta odsťahujú. Úprimne, nedá sa im to vyčítať. Klíma a celkové podmienky na život nie sú najjednoduchšie. Veď vrcholom kultúrneho života je premietanie filmov každú sobotu večer. Samozrejme pár krát do roka sa konajú akcie, ktoré na chvíľu spestria životy domácich, no nič dlhodobé. Po prechádzke si nedovolím odhadnúť koľko je hodín, no so zaspávaním nebudete mať problém ani poobede.

Svalbard je izolované súostrovie a geologický skvost. To, čo sem však láka ľudí najviac, sú aktivity ako psie záprahy, výlety na snežných skútroch, pozorovanie polárnej žiary, návšteva ľadovcovej jaskyne či sledovanie polárnych medveďov v ich kráľovstve. Áno, je to ich kráľovstvo, nakoľko sa ich tu nachádza viac než ľudí. Práve z tohto titulu, treba byť vždy pri opustení mesta veľmi obozretný a vyzbrojený. Mesto totižto nemôžete opustiť bez zbrane. Presvedčil ma o tom aj miestny známy Tommy. Žije tu so ženou už takmer deväť rokov a prišli sem stráviť spoločný život, aký vždy chceli. Spolu totižto chovajú viac než päťdesiat psov, ktoré sú cvičené na psie záprahy. Práve tie určite odporúčam absolvovať každému, kto sa sem rozhodne zavítať.

Tommy je pre mňa osobne najskúsenejší človek v tomto smere. Na psích záprahoch bol niekoľko krát na Severnom póle a dva krát sa zúčastnil svetovo najnáročnejšej súťaži psích záprahov na Aljaške. Počas popíjania čaju v jeho skromnej chalúpke mi vyrozprával množstvo príbehov, historiek a faktov o náročnosti, ale aj kráse života na Svalbarde. Ohľadne nebezpečenstva polárnych medveďov si dovolím citovať časť z príbehu, ktorý zažili jeho dvaja kamaráti.

„Vydali sa na niekoľko dňový trek. Sú to skúsení chlapi, ktorí to tu poznajú a vedia, ako sa v arktickej divočine chovať. Počas jednej noci ich stany však upútali pozornosť polárneho medveďa. Celý útok mal veľmi rýchly priebeh. Medveď doslova vytiahol kamaráta zo stanu za hlavu a ťahal ho približne štyridsať metrov smerom k vode. Na krik hneď reagoval druhý kamarát, ktorý okamžite vytiahol pušku, no strieľať nemohol, pretože sa obával, že zasiahne kamaráta. Po dlhých sekundách nakoniec medveď kamaráta pustil a pravdepodobne sa pripravoval to celé ukončiť. Vtedy sa naskytla chvíľka na výstrel. Ten bol presný a zranený kamarát mal obrovské šťastie, že ho medveď nezabil už počas prvého kontaktu. Utrpel síce škrabance a veľmi silný šok, no dopadlo to našťastie dobre.“ Aj toto sa môže stať na území, kde jednoducho nie ste na vrchole potravinového reťazca a bohužiaľ ani v prevahe. Odhliadnuc od všetkých nástrah, Svalbard je nedotknutým rajom, ktorý si nemožno nezamilovať.

Skoro ráno mi zvoní telefón, v ktorom mi hlas známeho Jensa: „Čau Matej. Počasie v noci sa dosť zhoršilo a nie je najideálnejšie pre ten dnešný trek. Každopádne zváž či chceš ísť, alebo nie a daj mi vedieť.“  Nie je veľmi nad čím rozmýšľať. Taká je Arktída a v podstate celý sever. Počasie si tu nevyberiete, no ako sa hovorí: „Neexistuje zlé počasie, iba zle oblečený turista.“

Po príchode Ørjana, ktorý so mnou šiel ako sprievodca, sme sa vydali autom na okraj mesta. V plnej zbroji sme po chvíľach prípravy vyrazili. Nepredstavujte si žiadny výstup na Mt. Everest. Tento trek nie je najdlhší ani najťažší a človek v lepšej kondícii s ním nebude mať žiadny problém. Našim jediným problémom bol však vietor, husté sneženie a pocitovo tak -20°C. Tieto podmienky nám nehrali do kariet, a možno aj práve preto nám trojkilometrový výstup popri hore Sarkofagen až na ľadovec trval približne dve a pol hodiny. Miestami brodenie cez sneh do výšky pásu, no unikátne tvary ľadovcovej jaskyne, ktorú každoročne formuje prúd rieky boli v skutku zaslúženou odmenou. Dostali sme sa do hĺbky až 65 metrov pod strop ľadovca, kde nás zahrial teplý čaj a škvrkot brucha dočasne utíšila čokoláda a sušienky. Cesta naspäť bola príjemnejšia, počasie sa ustálilo, a tak sme si vychutnávali čerstvú snehovú pokrývku. Podľa Ørjana, je ideálne ráno, keď cez noc nasneží, zoberie lyže na chrbát, vyšliape si to na horu a dá si jednu jazdu. Potom môže vraj začať parádny deň. Najskôr to má niečo do seba, no ja osobne dám často krát radšej prednosť prevaleniu sa na druhý bok a pokračovaním v spánku pokiaľ to je možné. Na cestách je však čas nedostatkovým tovarom a od luxusu vo forme vyspávania treba upustiť.

Svalbard je ešte stále jedno z miest, kde nájdete mnohí z vás niečo čo možno hľadáte. Krajina nepreplnená davmi ľudí ponúka dych berúce výhľady, možnosť sledovať polárne medvede plaviace sa na ľadovcových kryhách, či len tak sedieť a užívať si dokonale čistý vzduch uprostred magického ticha. Nikam sa nehnať a na nič nemyslieť. Miesto ako Svalbard, inde nenájdete.

The post V zajatí tmy, za polárnym kruhom appeared first on Cestovateľský blog.

Ako aktívne stráviť dva týždne v ich tesnej blízkosti? Ako si naplno vychunať tú jedinečnosť a krásu prírody aj s malým drobcom po vašom boku? Čo to všetko stojí? Čo všetko stihnete za dva týždne vidieť a presť? To a množstvo ďalšcíh tipov nájdete práve tu.

V mojom prvom článku o Nórsku som spomínala, že pri výbere našej trasy sme sa inšpirovali veľmi populárnym programom Norway in a Nutshell (NIN). Zvolili sme si verziu DIY, čiže celý servis okolo kúpy lístkov a ubytovania sme si spravili sami. Pre tých, pre ktorých plánovanie a organizovanie nie je práve najsilnejšia stránka, odporúčam verziu „zaplatím niečo navyše a mám to bez starostí“. NIN využíva individuálnu verejnú dopravu. Nie sú to organizované skupiny turistov so sprievodcami. Cestujete individuálne, no celý servis okolo plánovania a zabezpečenia potrebných lístkov a ubytovania za vás urobia v cestovnej kancelárii. Presne si zvolíte trasu, miesto odchodu, príchodu, počet dní, miesta na prenocovanie. Na dohodnutom mieste už v Nórsku si prevezmete celý podrobne vypracovaný itinerár s komplet cestovnými lístkami, ktoré budete na vašej trase potrebovať. Alebo si ho za príplatok dáte poslať poštou priamo k vám domov. Všetky spoje sú navzájom prepojené, netreba mať obavy, že niečo nestihnete alebo sa stratíte. Angličtina je v Nórsku samozrejmosť, čiže sa netreba obávať ani jazykovej bariéry. NIN je úžasná možnosť ako navštíviť Nórsko pre tých, ktorí nemajú potrebnú odvahu alebo skúsenosti cestovať na vlastnú päsť, no zároveň ich neláka predstava cestovať v 30-člennej skupine s cudzími ľuďmi. Počas nášho putovania sme stretli množstvo turistov rôznych vekových kategórií od študentov až po seniorov.

Zo širokej ponuky výletov sme sa nakoniec rozhodli pre kráľa nórskych fjordov – najdlhší a najhlbší Sognefjord a jeho známe ramená Aurlandsfjord a Nærøyfjord, ktorý je dokonca zapísaný na zozname pamiatok UNESCO. Tieto prírodné krásy sme obdivovali na trase Oslo – Flåm – Bergen. Našou druhou voľbou sa stal Hardangerfjord na trase Bergen – Rosendal – Eidfjord – Bergen.

OSLO – FLÅM – BERGEN

Oslo – Myrdal = vlak, odchod 06:25 – 11:48, cena 27,50€/os. Lístky sme kupovali pár mesiacov vopred tzv. Minipris. Štandard cena môže byť až o 60% vyššia. Miesta sme si rezervovali vo Family area. (www.nsb.no)
Myrdal – Flåm = vlak, odchod 12:13 – 13:10, cena 37,56€/os. Nie je možná rezervácia miesteniek. Lístky sme kupovali vopred.
Flåm – Gudvagen = trajekt, odchod 10:00 – 11:30, cena 60,76€/os. Lístky sme kupovali vopred. (www.visitflam.com)
Gudvagen – Voss = autobus, odchod 11:40 – 13:00, cena 12,30€/os. Lístky priamo u vodiča a je možné platiť kartou.
Voss – Bergen = vlak, odchod 13:46 – 14:57, cena 21,98€/os. Lístky sme kupovali až na stanici vo Vosse. Miesta sme si kúpili opät vo Family area.

Naša komplet cena za dopravu na trase Oslo – Flåm – Bergen bola 1450 NOK (160€/os). No pokiaľ nestihnete zľavnené lítky Minipris, cena môže byť o pár desiatok eur vyššia. Cena ponúkaná NIN za rovnakú trasu je 2070NOK (228€/os).

Túto trasu je možné prejsť za jeden deň, no takýto maratón neodporúčam. A pri cestovaní s malými deťmi už vôbec nie. My sme si na túto časť cesty vyčlenili 3 dni. Cesta vlakom skoro ráno z Osla nám zbehla pomerne rýchlo. Miestenky sme mali vo Family area a čakal na nás parádny krytý detský kútik, kde sa Alex vyhrala značnú časť tejto 5,5 hodinovej cesty. Od sprievodcu dostala papierovú taštičku plnú omaľovánok, farbičiek a ďalších drobností na cestu. Na jednu z najznámejších železníc sveta Flåmsbana sme prestúpili v stanici Myrdal. Počas prestupu si stihnete pozrieť aj Flåm railway museum s množstvom zaujímavých informácií o výstavbe tejto unikátnej železničnej trate. Vo vlaku Flåmsbana nie je možná kúpa miesteniek. Pokiaľ máte šťastie na výber sedadla, sadnite si na ľavú stranu a celú hodinu cesty sa budete kochať nádherným výhľadom na horské údolie rieky Flåmselva. Počas týchto 20 km zostúpite z 864 m.n.m. takmer na úroveň mora, prejdete 20 tunelov a vychutnáte si tanec víly pri známom Kjosfossen vodopáde. V mestečku Flåm sme sa rozhodli pre ubytovanie na farme, v neďalekom Brekke Gard Hostel, ku ktorému nám cesta pešo zo stanice trvala asi 25 minút.

Flåm je malé turistické mestečko na brehu Aurlandsfjordu. Jeho centrum tvorí suvenírový obchod, informačná turistická kancelária, reštaurácia, potraviny a detské ihrisko. Všetko sa nachádza v prístave, kde počas sezóny kotví každý deň obrovská výletná loď so stovkami turistov, ktorých hlavným cieľom je železnica Flåmsbana. Týmto davom sa dá vyhnúť prechádzkou do neďalekého malého hotela Flåm Marina na skvelého lososa. Hlavná turistická sezóna tu trvá do polovice augusta, no ešte aj v septembri sme si vedeli vybrať z pomerne širokej ponuky výletov. Náš prvý deň sme sa rozhodli pre 1,5-hodinový výlet autobusom na vyhliadku Stegastein nad obcou Aurland. Táto 30 metrov dlhá vyhliadková plošina vo výške 650 m.n.m. privítala prvých turistov v roku 2006 a odvtedy je jedným z najnavštevovanejších miest tejto oblasti. Pohľad z nej na Aurlandsfjord bol naším prvým ozajstným stretnutím s nekonečnou krásou nórskych fjordov a hneď nám bolo úplne jasné, že výlet do Nórska bol skvelou voľbou a že si ho naplno vychutnáme.

Keďže sme túžili užiť si fjordy čo najviac, druhý deň sme sa rozhodli pre pomerne adrenalínovú jazdu na nafukovacom rýchločlne po vodách UNESCO Nærøyfjordu. A práve tento zážitok bol v Nórsku pre mňa osobne tým naj. Všetkých nás navliekli do teplých nepremokavých overalov a záchranných viest. Alex dostala celú výbavu vo svojej veľkosti. Bolo skvelé sledovať, ako sú Nóri pripravení aj na tých najmenších turistov. Jediné mínus od nej dostali za to, že ten overal nebol ružový 🙂

Celá plavba trvala dve a štvrť hodiny a za tento čas sme sa dozvedeli množstvo skvelých info o celej oblasti, sledovali tulene, pozorovali dravé vtáky a dokonca sme mali šťastie vidieť aj najmenšiu veľrybu na svete. Alex po 30 minútach húpania zaspala a neprebrala ju ani Anna a Elza, o ktorých nám John, sprievodca a kapitán v jednej osobe, rozprával pri jednej z malých dediniek pozdĺž fjordu. Dedinka Undredal sa stala slávnou nielen výrobou kozieho syra (na 80 obyvateľov tu žije 500 kôz), ale aj rozprávkou Frozen. Práve toto miesto inšpirovalo Disneyho tím, ktorý tu strávil pár mesiacov a jedinečnú okolitú scenériu preniesol do animovanej podoby ľadového kráľovstva.

Všetky tieto mini dedinky v okolí Nærøyfjordu ležia na pôvodnej kráľovskej poštovej ceste. Dokonca najstaršia a najmenšia z nich má stále svoje PSČ, hoci v nej žije už len 95-ročný starček so svojou 91-ročnou starenkou. Ďalšia dedinka má postavený kostol pre 100 ľudí, ktorý však nikdy nebol naplnený, keďže v nej žije len 14 obyvateľov. Všetky tieto miesta boli spojené asfaltovou cestou s okolitým svetom až v roku 2000. Dovtedy bol čln jediným dopravným prostriedkom v celej oblasti. Posledný večer vo Flåme sme strávili na detskom ihrisku s miskou skvelého rybacieho curry z neďalekého stánku Norge International Fisk.

Po dvoch dňoch v tejto krásnej oblasti sme sa vydali na cestu do Bergenu. O desiatej ráno sme nastúpili na super modernú ekologickú loď Vision, ktorou sme sa preplavili do mestečka Gudvagen. Lístky sme mali kúpené vopred, no mimo hlavnú sezónu to nie je nutné. Táto trasa sa dá absolvovať aj autobusom, no trajektom je to rozhodne krajší zážitok. V Gudvagene na nás už čakal diaľkový autobus, samozrejme aj s detskou bezpečnostnou sedačkou a terminálom na platbu kartou. Všetky spoje sú navzájom prepojené, netreba mať obavy, že niečo zmeškáte. Trasa do mesta Voss vedie cez dedinu Stalheim, veľmi obľúbenú maliarmi, práve kvôli nádhernému výhľadu na krajinu. Ja som si tento výhľad však vôbec neužívala. Sedieť v autobuse na strmej ceste so sklonom 20 stupňov a ostrými zákrutami po skúsenostiach z Peru a Bolívie, už naozaj nemusím. Alex aj Richard túto cestu zvládli skvele a rovnako aj naša vodička autobusu, ktorá si na jej konci vyslúžila potlesk. Odmenou mi bol pohľad na vodopády Stalheimsfossen.

Živí a zdraví sme dorazili do mesta Voss, odkiaľ sme po hodinovej pauze nastúpili na vlak do Bergenu. Lístky sme kupovali priamo na stanici a opäť do Family area, rezervácia vopred nie je nutná. Väčšinou upršaný Bergen nás privítal vzácnym slnečným počasím a práve v tomto najnórskejšom meste sme si spravili základňu pre ďalšie spoznávanie okolia. Po dvoch dňoch strávených v meste sme sa opäť vybrali do prírody, tentokrát bol naším cieľom Hardangerfjord a mestečko Eidfjord na jeho konci.

BERGEN – ROSENDAL – EIDFJORD – BERGEN

V Bergene odporúčam navštíviť skvelé informačné cetrum, hneď vedľa fish marketu. S veľmi milým chlapíkom som tu doladila náš dvojdňový výlet pozdĺž Hardangerfjordu. Zistili sme všetky potrebné info o doprave na našej trase a kúpili lístky na ranný trajekt prepravcom Norled. Táto spoločnosť vlastní 80 plavidiel a ponúka desať unikátnych trás po všetkých nórskych fjordoch. Pokiaľ plánujete stráviť na palube viac času ako my, oplatí sa kúpiť tzv. FjordCard za 111€/os, v rámci ktorej cestujete touto spoločnosťou neobmedzene celých päť dní.
Pôvodnú trasu NIN sme si mierne upravili. Keďže trasu vlakom Voss – Bergen sme si už prešli pri presune z Osla, rozhodli sme sa ju vynechať. Cestu z Eidfjordu späť do Bergenu sme absolvovali cez Norheimsund, kde sme prestúpili z trajektu na autobus.

Bergen – Rosendal = trajekt, odchod 08:50 – 10:45, cena 40,70€/os. Lístky sme kúpili deň pred odchodom priamo v informačnom centre v Bergene.
Rosendal – Odda = autobus #760, odchod každú hodinu, cena 9,80€/os. Lístky sme kupovali priamo v autobuse. Nie je možná platba kartou.
Odda – Eidfjord = autobus #990, odchod 17:00 – 18:55 (stihli sme posledný spoj), cena 17,80€/os. Lístky sme kupovali priamo v autobuse. Nie je možná platba kartou.
Eidfjord – Norheimsund = trajekt, odchod 14:40 – 17:30, cena 34,60€/os. Lístky sme kupovali ešte v Bergene. Tento spoj je jediným za deň a premáva od 1.5. do 30.9.
Norheimsund – Bergen = autobus #925, odchod 17:45 – 19:10, cena 18,90€/os. Lístky sme kupovali priamo v autobuse. Nie je možná platba kartou.

Prvá časť výletu nám zbehla pomerne rýchlo. Alex mala na trajekte detský kútik s legom. A keďže týmto smerom cestovalo dokopy asi tak 10 cestujúcich, mala aj pomerne veľký priesor na behanie. Počasie sme mali opäť skvelé, dobrú polhodinku sme strávili vonku na palube. Mestečko Rosendal sme sa rozhodli navštíviť pre jeho romantické okolie a jediné barónstvo v Nórsku zo 17. storočia. V jeho záhradách sme boli takto mimo sezónu jediní návštevníci a túto samotu sme si dokonale vychutnali. Práve v tomto milom mestečku sme takmer boli svedkom prvého zlyhania nórskeho, dokonale prepracovaného, systému verejnej dopravy.

Po polhodine čakania na autobus do Oddy sme sa škodoradostne uškŕňali, že predsa sme ich nachytali a spoj mešká. No o ďalších pätnásť minút sme zistili, že stojíme na opačnej strane cesty a náš autobus už dávno odišiel. Nakoniec sme sa dočkali ďalšieho, v ktorom sme však s hrôzou zistili, že sa nedá platiť kartou a my v peňaženke nezodpovedne ani cent. Šofér sa našťastie škodoradostne neuškŕňal a dovolil nám nastúpiť. Toto sú presne tie momenty, kedy cestovanie s deťmi je vašou veľkou výhodou. Veď, kto by mal to srdce vás vyhodiť s takým drobcom na rukách? ☺

Cestu nám nakoniec zaplatil mladý Američan, ktorý cestoval týmto smerom na jeden z najznámejších peších trekov v Nórsku – Trolltunga. Trollov jazyk je fotogenická úzka skalná plošina vystupujúca zo svahu približne 700 metrov nad jazerom Ringedalsvatnet v pohorí Skjeggedal. My sme túto náročnú dvanásťhodinovú túru z našich plánov vynechali. Terén je veľmi ťažký a celá 22 km dlhá trasa je sprístupnená len od polovice júna do polovice septembra, no aj to záleží na aktuálnych snehových podmienkach. Takéto výlety s malým dieťaťom sú pomerne veľký hazard a treba si ich vopred poriadne zvážiť. Pokiaľ máte v meste Odda čas, určite si pozrite neďaleké vodopády Latefossen. My sme síce zmeškali plánovaný spoj do Eidfjordu a na ďalší sme si museli takmer dve hodiny počkať, no prednosť pred vodopádmi zatiať dostala staničná reštaurácia a špagety s paradajkovou omáčkou. Toto jedlo by mohla Alex bez akýchkoľvek problémov jesť aj každý deň a v Nórsku jej chutili rovnako dobre ako v iných končinách sveta.

Pri dvoch zmeškaných autobusoch sa nám príchod do Eidfjordu posunul až na siedmu večer, čo bola veľká škoda. Napriek tomu sme si tento deň strávený presunmi pozdĺž fjordu a jablkových sadov užili. V tejto krásnej oblasti Hardangerfjordu sa určite oplatí ostať pár dní navyše. Rozhodne nevynechajte skvelé Hardangervidda Nature Centre s množstvom náučných aktivít pre deti aj dospelých, kde si možete napr. naživo chytiť kus ľadovca. Ich úvodný panoramatický krátky film bol dokonca ocenený na medzinárodnom festivale krátkych filmov. V jeho úvode sa zrazu ocitnete v kokpite helikoptéry, ktorá s vami preletí ponad kaňony s vodopádmi, uvidíte náhornú plošinu a jej ľadovce, preletíte ponad stáda sobov. Celú túto krásu doprevádza príjemná hudba. Súčasťou centra je aj reštaurácia, kde sme stretli slovenskú čašníčku. Na jej odporúčanie sme si dali tú najlepšiu rybaciu polievku (fiskesuppe), akú sme dovtedy v Nórsku jedli.

Celá oblasť ponúka veľké množstvo aktivít, ako už spomínanú turistiku, plavby na kajakoch, výstupy na ľadovce či cyklistiku. Najväčšia náhorná plošina v Európe Hardangervidda je aj napriek drsnej prírode veľmi obľúbeným cieľom outdoorových nadšencov, ktorí majú na výber z vyše dvadsiatich značených trás rôznej náročnosti. My sme v deň príchodu stihli už len krátku prechádzku v okolí nášho ubytovania Eidfjord Gjestgiveri, kde sme na večeru zjedli výborné palacinky. Sezóna v tejto oblasti trvá od 1. mája do 30. septembra a v tomto období je na výber množstvo výletov. My sme mali šťastie na pohostinnosť domáceho a jeho filipínskej manželky, ktorí nás na druhý deň zobrali na súkromný výlet do 7 km dlhej doliny Måbødalen, ktorá začína v dedinke Øvre Eidfjord a končí na západnej strane náhornej plošiny Hardangervidda. Klenotom celej oblasti je 182 metrov vysoký vodopád Vøringfossen. Najlepšie si ho vychutnáte zo strany od hotela Fossli, kde sa v súčasnosti budujú dve veľké turistické plošiny na bezpečné pozorovanie tejto fascinujúcej hučiacej masy vody.

Spiatočnú cestu do Bergenu sme sa rozhodli mierne zmeniť oproti trase NIN. Trajektom sme sa preplavili z Eidfjordu do Norheimsundu, kde sme prestúpili na diaľkový autobus už priamo do Bergenu. Aj túto cestu Alex zvládla bez problémov aj napriek tomu, že posledných desať minút hrdo stískala a prekladala nohy. Našťastie sme nemuseli vodičovi vysvetlovať, prečo je tá detská sedačka mokrá 🙂 Menším deťom rozhodne odporúčam pribaliť do batohu aj „pohotovostnú“ plienku, hoci sú už dávno bez.

ÅLESUND – GEIRANGER – TROLLSTIGEN – ÅLESUND

Posledné štyri dni cesty sme strávili s našou rodinou v Ålesunde, kde sme preleteli z Bergenu. Tento rybársky a trajektový prístav nás privítal klasicky upršaným počasím a hmlou. Je tu úplne bežné, že meteorologické podmienky na letisku nie sú vhodné na pristátie a nejakú chvíľu si polietate nad letiskom, kým vám riadiaca veža dá povolenie na pristátie. Nám to trvalo navyše takú polhodinku. Náš pôvodný plán bol požičať si auto a vyrážat z Ålesundu na jednodňové výlety do okolia. Nakoniec sme mali vďaka bratrancovi osobného sprievodcu a šoféra v jednej osobe. Tieto dni sme si všetci spolu naplno užili. A ešte sme mali aj skvelú príležitosť  vychutnať  si jazdu v najmodernejšom elektromobile na svete značky Tesla.

V súčasnosti každé štvrté nové auto v Nórsku čerpá energiu namiesto nádrže z akumulátorov a podľa plánov nórskej vlády by v roku 2025 mali byť v predaji len autá tohto typu, prípadne ešte ekologickejšie systémy. V podiele elektrických áut je Nórsko na čele európskeho rebríčka, a to hlavne vďaka výraznej finančnej podpore vlády. Pre mňa osobne bola veľmi prekvapivá informácia, že práve Slovensko má vybudovanú jednu z najlepších sietí nabíjacích staníc pre elektromobily v Európe. Majitelia takýchto áut u nás už pohodlne precestujú z Bratislavy až do Košíc. Na tejto trase je k dispozícii 11 vysokorýchlostných nabíjačiek, na ktorých plné dobitie trvá údajne len 20 minút.

Nórsko má tisíce fjordov, no len dva z nich sú pod ochranou UNESCO. Nærøyfjord pri mestečku Flåm sme obdivovali z paluby lode a ten druhý Geirangerfjord sme videli v rámci nášho prvého výletu autom z Ålesundu. Cesta nám trvala približne dve hodiny. Koncom septembra je dedinka Geiranger už takmer prázdna a pomaly sa pripravuje na zimnú sezónu, počas ktorej v nej ostane len pár desiatok obyvateľov. Počas leta však patrí k európskym top cestovateľským cieľom, no aj napriek tomu pôsobí veľmi pokojne a ticho. My sme sa vrátili do Ålesundu späť tou istou cestou, no priamo z dedinky Geiranger je možné pokračovať na horu Dalsnibba až do nadmorskej výšky 1500 metrov. Vyhliadková plošina Geiranger Skywalk je však otvorená v hlavnej sezóne len od 15. júna do 15. augusta.

Na cestu trollov tzv. Trollstigen sme vyrazili na ďalší deň. Cesta nám z Ålesundu trvala opäť necelé dve hodinky. Akurát tento deň nám počasie veľmi neprialo, no tento parádny zážitok sme si nedali pokaziť hmlou ani dažďom. Cesta so sklonom 9° začína v nulovej nadmorskej výške a tvorí ju 11 ostrých zákrut. Podľa domácich vás celý čas strážia trollovia a dokonale dbajú na vašu bezpečnosť. Po tejto vzrušujúcej jazde si môžete výhľad na celú dolinu naplno užiť    z dvoch vyhliadkových plošín, prístupných aj v hustom daždi a hmle, kým pod vami bude hučať vodopád Stigfossen. A podobne ako mnohé iné cesty v Nórsku, aj Cesta trollov sa uzatvára s napadnutím prvého snehu.

Týmto nádherným výhľadom sme sa rozlúčili s krajinou opradenou tisíckami povestí, poďakovali sme trollom, ktorí nad nami držali svoju ochrannú ruku a sľúbili sme si, že sa sem ešte niekedy určite vrátime.

The post Gabika Berdisová: Spoznávame Nórsko s trojročným drobcom (časť II.) appeared first on Cestovateľský blog.

Píše Gabika Berdisová.

V krajine s obrovským bohatstvom pod morskou hladinou. V krajine ekológov so zodpovedným prístupom k prírode a k životu. V krajine, kde aj cestovanie s malým dieťaťom je doslova zážitkom pre obidve strany. Nórsko každoročne privíta milióny návštevníkov a je na to dokonale pripravené do najmenších detailov. Je vyhľadávanou destináciou nadšených turistov, vyznávačov adrenalínových športov, lyžiarov či rybárov, no rovnako aj milovníkov múzeí a mestského života.  

Nórsko má skvele vybudovanú infraštruktúru a práve cestovanie autom, či už požičaným alebo vlastným, je veľmi obľúbeným spôsobom spoznávania tejto nádhernej krajiny. Pozdĺž západného pobrežia je vybudovaných 18 turistických trás, ktoré vás zavedú k fjordom, na pobrežie, do hôr a lesov a na unikátne vyhliadky. Všetky trasy sú označené rovnakým symbolom a znázornené na mapách a v turistických sprievodcoch. Najznámejšia, 106 kilometrov dlhá trasa tento rok oslavuje osemdesiate výročie a je spojnicou Geirangerfjordu a Trollstigen (Cesta trollov).

Mnohé úseky ciest pozdĺž fjordov sú veľmi úzke, často dokonca iba jednosmerné. Ostré zákruty a strmé zrázy vzbudzujú rešpekt, no aj napriek tomu sme sa na cestách cítili vždy bezpečne. Môj strach o “holý život”, ktorý bol na cestách v Peru a Bolívii veľmi častý a intenzívny, sa tentokrát našťastie nedostavil. Nórsko sa môže pýšiť aj najdlhším tunelom na svete, ktorý meria necelých 25 km. Keď sa rozhodnete cestovať autom, obrňte sa trpezlivosťou a tolerantnosťou. Takmer na všetkých cestách je maximálna povolená rýchlosť 60 km/h, na niektorých 70 km/h. Výnimkou sú diaľnice, kde je povolené zrýchliť „až“ na 90 km/h. Predbiehanie je manéver, ktorý Nóri skoro vôbec nevyužívajú. Chodci majú absolútnu prednosť vždy a všade a maximálny ohľad sa berie na cyklistov.

My sme sa však rozhodli cestovať verejnou dopravou a otestovať všetky nórske vychytávky pri cestovaní s malými deťmi a verte, že pri niektorých z nich sme doslova onemeli od úžasu. Veď kto by čakal detské sedačky a to dokonca v protismere jazdy, v bežných linkových autobusoch alebo kryté detské ihrisko v rýchliku? Do batohu sme opäť pribalili aj našu trojročnú Alex, ktorá všetko dôkladne preskúmala a otestovala.

Pri plánovaní našej cesty sme sa inšpirovali veľmi obľúbeným programom NORWAY IN A NUTSHELL (NIN), pričom sme zvolili verziu DIY (Do It Yourself), čiže celý servis okolo kúpy lístkov a ubytovania sme si spravili sami. Pre tých, pre ktorých plánovanie a organizovanie nie je práve tá najsilnejšia stránka, odporúčam verziu „zaplatím niečo navyše a mám to bez starostí“. NIN využíva individuálnu verejnú dopravu. Nie sú to organizované skupiny turistov so sprievodcami. Cestujete individuálne, no celý servis okolo plánovania a zabezpečenia potrebných lístkov a ubytovania za vás urobia v cestovnej kancelárii.

Presne si zvolíte trasu, miesto odchodu, príchodu, počet dní, miesta na prenocovanie. Na dohodnutom mieste už v Nórsku si prevezmete celý podrobne vypracovaný itinerár s komplet cestovnými lístkami, ktoré budete na vašej trase potrebovať. Alebo si ho za príplatok dáte poslať poštou priamo k vám domov. Všetky spoje sú navzájom prepojené, netreba mať obavy, že niečo nestihnete alebo sa stratíte. Angličtina je v Nórsku samozrejmosť, čiže sa netreba obávať ani jazykovej bariéry. NIN (www.norwaynutshell.com) je úžasná možnosť ako navštíviť Nórsko pre tých, ktorí nemajú potrebnú odvahu alebo skúsenosti cestovať na vlastnú päsť, no zároveň ich neláka predstava cestovať v 30-člennej skupine s cudzími ľuďmi. Počas nášho putovania sme stretli množstvo turistov rôznych vekových kategórií od študentov až po seniorov.

Cieľom našej dvojtýždňovej cesty boli unikátne fjordy, ľahšia turistika a mestá Oslo, Bergen a Ålesund a ich okolie. Najznámejšie turistické trasy ako Preikestolen a Trolltunga (Trollov jazyk), výstupy na ľadovce či stanovanie v divočine sme z pochopiteľných dôvodov vynechali. Limity, ktoré so sebou prináša cestovanie s malým dieťaťom, by sa mali rešpektovať, ináč sa z dovolenky môže ľahko stať hazard so zdravím. S kempovaním skúsenosti nemáme, a tak sme nocovali v hoteloch, v chatkách, na farme.

Keď prekonáte prvotný šok z cien potravín a doprajete si teplé jedlo, tak zistíte, že nórska kuchyňa je veľmi chutná a zdravá. Nóri sú aj v stravovaní moderní a všetko to bio, raw, eko, organic je v Nórsku bežné rovnako ako bezplatná pitná voda v kaviarňach. Nemusíte mať obavy o stravu ani pri rôznych alergiách a intoleranciách. No je nutné vopred počítať s tým, že Nórsko je super drahá krajina a pri cenách potravín to platí dvojnásobne, hoci si obed alebo večeru budete kupovať v supermarkete. Pre nás je ochutnávanie národných jedál v novej krajine rovnakým zážitkom ako spoznávanie jej okolia.

Naším absolútnym víťazom sa v Nórsku stala rybacia polievka (fiskesuppe), ktorú servírujú vo veľkých hlbokých tanieroch ako hlavné jedlo. Platba kartou je úplná samozrejmosť, a to dokonca aj na verejných WC, napríklad na vlakovej stanici vo Vosse. Počasie sme si objednali perfektné. A vyšlo to! Ešte aj na miestach, kde prší v priemere 260 dní v roku, ako v mestách Bergen a Ålesund, sme mali krásne slnečno a nezvyčajne teplo. Hmla a vytrvalý dážď nás dobehli až posledné dni cesty na známej Trollstigen (Cesta trollov), no ani upršané počasie nám nepokazilo tento úžasný zážitok. S daždivým počasím musíte pred odchodom do Nórska rátať a je nevyhnutné zbaliť si nepremokavé oblečenie.

Pri rozhodovaní, ktorú z ponúkaných trás navštívime a ktorým fjordom dáme prednosť, sme sa aj v Nórsku riadili našimi tipmi, ako si cestovanie s malými deťmi užiť. Na všetky navštívené miesta sme si pridali najmenej jeden deň. A keďže sme mali na túto krajinu len dva týždne, rozhodli sme sa pre nasledovný program. Z hlavného mesta Oslo, kam sme prileteli z Viedne a strávili tri dni, sme sa vybrali obľúbenou trasou do mestečka Flåm. Cestou sme sa viezli jednou z najznámejších železníc sveta Flåmsbana. Z mestečka Flåm sme si vychutnali plavbu po najdlhšom a najhlbšom fjorde Sognefjord a jeho známych ramenách Aurlandsfjord a Nærøyfjord, ktorý je dokonca zapísaný na zozname UNESCO pamiatok.

A práve na brehu tohto majestátneho fjordu leží malinká dedinka Undredal, ktorá sa stala slávnou nielen výrobou kozieho syra, no aj vďaka rozprávke Frozen o princeznách Anne a Elze. Práve toto miesto inšpirovalo Disneyho tím, ktorý tu strávil pár mesiacov a jedinečnú okolitú scenériu preniesol do animovanej podoby ľadového kráľovstva. Po dvoch dňoch strávených v tejto nádhernej prírode sme sa presunuli do najnórskejšieho mesta Bergen. V Bergene sme si urobili základňu na spoznávanie okolia Hardangerfjordu, pozdĺž ktorého sme sa dostali až do mestečka Eidfjord. Tu sme stihli navštíviť údajne najkrajší vodopád v Nórsku Vøringfossen a aspoň z parkoviska si vychutnať pohľad na najväčšiu náhornú plošinu v Európe Hardangervidda. Po štyroch dňoch strávených v okolí mesta Bergen sme preleteli k našej rodine do rybárskeho a trajektového prístavu Ålesund, z ktorého sme podnikli jednodňové výlety na Trollstigen a Geirangerfjord. Po štyroch skvelých dňoch v kruhu rodiny sa skončila naša vysnívaná dvojtýždňová cesta, ktorá však rozhodne nebola v tejto prenádhernej krajine tou poslednou.

A na záver opäť moje zhrnutie z pohľadu rodiča. Nórsko je pripravené dokonale aj na tých najmenších turistov. Prebaľovacie pulty, detská strava, hracie kútiky v reštauráciách a vlakoch, či dokonca detské autosedačky v bežných linkových autobusoch, sú v tejto krajine samozrejmosťou. Deti do štyroch rokov majú dopravu zdarma. Nosič či detská turistická sedačka by mala byť povinná výbava, s kočíkom sa na mnoho miest nedostanete.

Hračiek si veľa nosiť nemusíte, odvšadiaľ odídete s nejakou drobnosťou. Náš dovolenkový pesničkový hit ešte z Kambodže, Pokapala na salaši slanina, vystriedal ďalší šláger Stojí vojak na varte. Miestami sme mali naozaj veselo. Hlavne, keď Alex nevedela presne, čo chce, ale mala dokonale jasno v tom, čo nechce ☺. Presuny zvládala dobre ako vždy, ostala zdravá počas celej cesty.

Myslím, že tentokrát – vo veku 3 rokov, boli pre ňu dva týždne mimo domu tak akurát. Už pár dní pred odletom domov sa vypytovala na všetky svoje bábiky, šaty a sukne. Do našej rodiny imaginárnych priateľov si priniesla novú kamošku Margarétku a tá s nami verne ostala až do dnešného dňa. Verím, že rovnako verní nám ostanete aj vy a vydáme sa spolu spoznávať ďalšie krásne miesta našej planéty aj v roku 2017.

The post Gabika Berdisová: Spoznávame Nórsko s trojročným drobcom (časť I.) appeared first on Cestovateľský blog.