Udržanie ideálnej mikroklímy je najdôležitejšou vlastnosťou tohto 100% prírodného vlákna. Dokáže dýchať, reguluje vlhkosť a je vzdušné, čo sa nedá povedať o syntetických materiáloch. Väčšina rodičov však pozná merino vlnu ako ideálny materiál na zimnú lyžovačku. No vedeli ste, že detské oblečenie z Merino vlny je využiteľné celoročne? Že je to ideálny materiál na letnú turistiku, stanovačky či letnú dovolenku?

Viac o využití prírodného vlneného vlákna Merinoaj v teplom letnom počasí sa dočítate práve v tomto článku.

Nórska značka Devold – detská kolekcia letnej rady Breeze

Čo je vlastne Merino?  

Merino vlna pochádza zo špeciálne vyšľachtených oviec (okolo r. 1700), pôvodne žijúcich v horských oblastiach Španielska, odkiaľ sa postupne rozšírili do celého sveta. V súčasnosti najväčšia a najkvalitnejšia produkcia Merino vlny pochádza z Nového Zélandu a Austrálie, odhaduje sa až na 80% celkovej svetovej produkcie. Každá Merino ovca vyprodukuje za rok 3 až 18 kg vlny s výťažnosťou okolo 50 % čistého vlákna, z ktorého sa vyrába Merino oblečenie. V porovnaní s bežnou vlnou je Merino vlna hodvábne jemná – je to najjemnejší druh ovčej vlny. V našich končinách sa ovce Merino nechovali a preto nie sme zvyknutí, že vlna môže byť aj veľmi jemná a pri kontakte s pokožkou neškriabe. Vďaka svojej jemnosti je vhodná aj pre bábätká a ľudí s citlivou pokožkou. Za svoju hodvábnu jemnosť vďačí svojmu vláknu o priemere 16 – 22 mikrónov (0,016 – 0,022 milimetrov). Najjemnejší typ Merino vlny tzv. Superfine Merino má priemer vlákna dokonca len 16 mikrónov. (Pre porovnanie: ľudský vlas má priemer približne 100 mikrónov).

Nemusíte mať pred kúpou detského oblečenia z Merino vlny vôbec obavy, že deťom bude nepríjemné na holej pokožke a bude ich „hrýzť“. Práve naopak, je vhodná už pre tie najmenšie bábätká.

Ako každá ovčia vlna, aj vlna z merino oviec obsahuje lanolín (alebo vlnotuk). Ten odpudzuje vlhkosť, znižuje krehkosť a lámavosť vlasu vlny. Má antibakteriálnu funkciu, dramaticky znižuje množenie baktérií. Vďaka obsahu lanolínu vzniká samočistiaci efekt vlny. Oblečenie z merino vlny netreba často prať, stačí vyvetrať alebo vypláchať v studenej, prípadne vlažnej vode.

Ako správne vyberať merino oblečenie na leto?

Základnou úlohou funkčného termoprádla je odvádzať pot a prebytočnú vlhkosť priamo od pokožky a udržiavať tak telo suché. Jeho hlavnou funkciou je teda postarať sa o to, aby deti pri žiadnej aktivite nemali nepríjemný pocit spoteného tela a chladu, to platí v zime aj v lete. Aby našim ratolestiam bolo príjemne aj pri tých najnáročnejších výpravách za dobrodružstvom. Aby obľúbené vety našich babičiek “Nebež, lebo sa spotíš a prechladneš!” boli už len minulosťou. Zatiaľ čo v zime Merino vlna svojho užívateľa zahrieva, v lete ho chráni pred prehriatim, v prípade potreby chladí a bráni prenikaniu UV žiarenia. Merino oblečenie je ideálne na leto pre dospelých, ale najmä pre deti. Odvádza pot a prebytočnú vlhkosť a udržiava tak telo suché. Oblečenie z Merino vlny sa stane verným kamarátom vašich detí počas letnej turistiky, stanovčiek aj letných dovoleniek. Ako si však správne vybrať? Ktoré merino oblečenie je vhodné aj na teplé letné dni?

Odpoveď na túto otázku sa skrýva v tzv. hustote vlákna (gramáži), ktorá sa udáva v g/m2.

Na leto je vhodné zvoliť hladký jemný úplet s hustotou okolo 130 – 160 g/m2. Pre porovnanie napr. zimný dvojvrstvový úplet môže mať hustotu až 260 g/m2.

Nórska značka Devold – detská kolekcia letnej rady Breeze

10 dôvodov, prečo nosiť merino aj v lete:

1. 100% prírodný materiál, ktorý má vynikajúce termoizolačné vlastnosti – v zime hreje, v lete chladí.
2. Má vysokú absorbčnú schopnosť – vie nasať vlhkosť rovnajúcu sa až tretine svojej hmotnosti, a pritom nie je na dotyk mokré.
3. Má vysokú UV ochranu – prirodzený slnečný faktor (min. UPF 25).
4. Je hypoalergénne – eliminuje roztoče, baktérie a mikroorganmizmy, má samočistiaci efekt.
5. Je priedušné a rýchloschnúce.
6. Je jemné, neškriabe – vhodné aj pre najmenšie deti s jemnou pokožkou.
7. Je čiastočne voduodpudivé – vďaka lanolínu a štruktúre vlákna.
8. Je šetrné k životnému prostrediu – pochádza z obnoviteľných zdrojov a je biologicky rozložiteľné.
9. Je prirodzene elastické aj bez pridávania elastanu.
10. Je veľmi praktické – jednoduchá údržba, nezapácha ani pri dlhodobom nosení, zaberie málo miesta v batožine.

Napr. E-shop pre aktívne deti a rodičov ActiveKids.sk  ponúka produkty svetovej kvality od nórskej značky Devold, ktorá oblieka Nórov od roku 1853. A nás veľmi teší, že vaše deti do Merino vlny oblečie práve Active Kids 🙂

Na teplejšie počasie je v ponuke letná kolekcia Breeze 150 g/m2. Veľkou výhodou tejto letnej kolekcie je jej celoročné využitie, čo je vzhľadom na vyššiu cenu merino produktov veľmi ekonomické. Kolekcia Breeze je určená na teploty od 0°C/+40°C, takžev lete poslúži deťom ako jediná vrstva. No v chladnejšom počasí ju využijú ako prvú spodnú vrstvu, na ktorú oblečiete ešte druhú izolačnú vrstvu.

The post 10 dôvodov, prečo obliecť deťom Merino aj v lete appeared first on Cestovateľský blog.

Ako aktívne stráviť dva týždne v ich tesnej blízkosti? Ako si naplno vychunať tú jedinečnosť a krásu prírody aj s malým drobcom po vašom boku? Čo to všetko stojí? Čo všetko stihnete za dva týždne vidieť a presť? To a množstvo ďalšcíh tipov nájdete práve tu.

V mojom prvom článku o Nórsku som spomínala, že pri výbere našej trasy sme sa inšpirovali veľmi populárnym programom Norway in a Nutshell (NIN). Zvolili sme si verziu DIY, čiže celý servis okolo kúpy lístkov a ubytovania sme si spravili sami. Pre tých, pre ktorých plánovanie a organizovanie nie je práve najsilnejšia stránka, odporúčam verziu „zaplatím niečo navyše a mám to bez starostí“. NIN využíva individuálnu verejnú dopravu. Nie sú to organizované skupiny turistov so sprievodcami. Cestujete individuálne, no celý servis okolo plánovania a zabezpečenia potrebných lístkov a ubytovania za vás urobia v cestovnej kancelárii. Presne si zvolíte trasu, miesto odchodu, príchodu, počet dní, miesta na prenocovanie. Na dohodnutom mieste už v Nórsku si prevezmete celý podrobne vypracovaný itinerár s komplet cestovnými lístkami, ktoré budete na vašej trase potrebovať. Alebo si ho za príplatok dáte poslať poštou priamo k vám domov. Všetky spoje sú navzájom prepojené, netreba mať obavy, že niečo nestihnete alebo sa stratíte. Angličtina je v Nórsku samozrejmosť, čiže sa netreba obávať ani jazykovej bariéry. NIN je úžasná možnosť ako navštíviť Nórsko pre tých, ktorí nemajú potrebnú odvahu alebo skúsenosti cestovať na vlastnú päsť, no zároveň ich neláka predstava cestovať v 30-člennej skupine s cudzími ľuďmi. Počas nášho putovania sme stretli množstvo turistov rôznych vekových kategórií od študentov až po seniorov.

Zo širokej ponuky výletov sme sa nakoniec rozhodli pre kráľa nórskych fjordov – najdlhší a najhlbší Sognefjord a jeho známe ramená Aurlandsfjord a Nærøyfjord, ktorý je dokonca zapísaný na zozname pamiatok UNESCO. Tieto prírodné krásy sme obdivovali na trase Oslo – Flåm – Bergen. Našou druhou voľbou sa stal Hardangerfjord na trase Bergen – Rosendal – Eidfjord – Bergen.

OSLO – FLÅM – BERGEN

Oslo – Myrdal = vlak, odchod 06:25 – 11:48, cena 27,50€/os. Lístky sme kupovali pár mesiacov vopred tzv. Minipris. Štandard cena môže byť až o 60% vyššia. Miesta sme si rezervovali vo Family area. (www.nsb.no)
Myrdal – Flåm = vlak, odchod 12:13 – 13:10, cena 37,56€/os. Nie je možná rezervácia miesteniek. Lístky sme kupovali vopred.
Flåm – Gudvagen = trajekt, odchod 10:00 – 11:30, cena 60,76€/os. Lístky sme kupovali vopred. (www.visitflam.com)
Gudvagen – Voss = autobus, odchod 11:40 – 13:00, cena 12,30€/os. Lístky priamo u vodiča a je možné platiť kartou.
Voss – Bergen = vlak, odchod 13:46 – 14:57, cena 21,98€/os. Lístky sme kupovali až na stanici vo Vosse. Miesta sme si kúpili opät vo Family area.

Naša komplet cena za dopravu na trase Oslo – Flåm – Bergen bola 1450 NOK (160€/os). No pokiaľ nestihnete zľavnené lítky Minipris, cena môže byť o pár desiatok eur vyššia. Cena ponúkaná NIN za rovnakú trasu je 2070NOK (228€/os).

Túto trasu je možné prejsť za jeden deň, no takýto maratón neodporúčam. A pri cestovaní s malými deťmi už vôbec nie. My sme si na túto časť cesty vyčlenili 3 dni. Cesta vlakom skoro ráno z Osla nám zbehla pomerne rýchlo. Miestenky sme mali vo Family area a čakal na nás parádny krytý detský kútik, kde sa Alex vyhrala značnú časť tejto 5,5 hodinovej cesty. Od sprievodcu dostala papierovú taštičku plnú omaľovánok, farbičiek a ďalších drobností na cestu. Na jednu z najznámejších železníc sveta Flåmsbana sme prestúpili v stanici Myrdal. Počas prestupu si stihnete pozrieť aj Flåm railway museum s množstvom zaujímavých informácií o výstavbe tejto unikátnej železničnej trate. Vo vlaku Flåmsbana nie je možná kúpa miesteniek. Pokiaľ máte šťastie na výber sedadla, sadnite si na ľavú stranu a celú hodinu cesty sa budete kochať nádherným výhľadom na horské údolie rieky Flåmselva. Počas týchto 20 km zostúpite z 864 m.n.m. takmer na úroveň mora, prejdete 20 tunelov a vychutnáte si tanec víly pri známom Kjosfossen vodopáde. V mestečku Flåm sme sa rozhodli pre ubytovanie na farme, v neďalekom Brekke Gard Hostel, ku ktorému nám cesta pešo zo stanice trvala asi 25 minút.

Flåm je malé turistické mestečko na brehu Aurlandsfjordu. Jeho centrum tvorí suvenírový obchod, informačná turistická kancelária, reštaurácia, potraviny a detské ihrisko. Všetko sa nachádza v prístave, kde počas sezóny kotví každý deň obrovská výletná loď so stovkami turistov, ktorých hlavným cieľom je železnica Flåmsbana. Týmto davom sa dá vyhnúť prechádzkou do neďalekého malého hotela Flåm Marina na skvelého lososa. Hlavná turistická sezóna tu trvá do polovice augusta, no ešte aj v septembri sme si vedeli vybrať z pomerne širokej ponuky výletov. Náš prvý deň sme sa rozhodli pre 1,5-hodinový výlet autobusom na vyhliadku Stegastein nad obcou Aurland. Táto 30 metrov dlhá vyhliadková plošina vo výške 650 m.n.m. privítala prvých turistov v roku 2006 a odvtedy je jedným z najnavštevovanejších miest tejto oblasti. Pohľad z nej na Aurlandsfjord bol naším prvým ozajstným stretnutím s nekonečnou krásou nórskych fjordov a hneď nám bolo úplne jasné, že výlet do Nórska bol skvelou voľbou a že si ho naplno vychutnáme.

Keďže sme túžili užiť si fjordy čo najviac, druhý deň sme sa rozhodli pre pomerne adrenalínovú jazdu na nafukovacom rýchločlne po vodách UNESCO Nærøyfjordu. A práve tento zážitok bol v Nórsku pre mňa osobne tým naj. Všetkých nás navliekli do teplých nepremokavých overalov a záchranných viest. Alex dostala celú výbavu vo svojej veľkosti. Bolo skvelé sledovať, ako sú Nóri pripravení aj na tých najmenších turistov. Jediné mínus od nej dostali za to, že ten overal nebol ružový 🙂

Celá plavba trvala dve a štvrť hodiny a za tento čas sme sa dozvedeli množstvo skvelých info o celej oblasti, sledovali tulene, pozorovali dravé vtáky a dokonca sme mali šťastie vidieť aj najmenšiu veľrybu na svete. Alex po 30 minútach húpania zaspala a neprebrala ju ani Anna a Elza, o ktorých nám John, sprievodca a kapitán v jednej osobe, rozprával pri jednej z malých dediniek pozdĺž fjordu. Dedinka Undredal sa stala slávnou nielen výrobou kozieho syra (na 80 obyvateľov tu žije 500 kôz), ale aj rozprávkou Frozen. Práve toto miesto inšpirovalo Disneyho tím, ktorý tu strávil pár mesiacov a jedinečnú okolitú scenériu preniesol do animovanej podoby ľadového kráľovstva.

Všetky tieto mini dedinky v okolí Nærøyfjordu ležia na pôvodnej kráľovskej poštovej ceste. Dokonca najstaršia a najmenšia z nich má stále svoje PSČ, hoci v nej žije už len 95-ročný starček so svojou 91-ročnou starenkou. Ďalšia dedinka má postavený kostol pre 100 ľudí, ktorý však nikdy nebol naplnený, keďže v nej žije len 14 obyvateľov. Všetky tieto miesta boli spojené asfaltovou cestou s okolitým svetom až v roku 2000. Dovtedy bol čln jediným dopravným prostriedkom v celej oblasti. Posledný večer vo Flåme sme strávili na detskom ihrisku s miskou skvelého rybacieho curry z neďalekého stánku Norge International Fisk.

Po dvoch dňoch v tejto krásnej oblasti sme sa vydali na cestu do Bergenu. O desiatej ráno sme nastúpili na super modernú ekologickú loď Vision, ktorou sme sa preplavili do mestečka Gudvagen. Lístky sme mali kúpené vopred, no mimo hlavnú sezónu to nie je nutné. Táto trasa sa dá absolvovať aj autobusom, no trajektom je to rozhodne krajší zážitok. V Gudvagene na nás už čakal diaľkový autobus, samozrejme aj s detskou bezpečnostnou sedačkou a terminálom na platbu kartou. Všetky spoje sú navzájom prepojené, netreba mať obavy, že niečo zmeškáte. Trasa do mesta Voss vedie cez dedinu Stalheim, veľmi obľúbenú maliarmi, práve kvôli nádhernému výhľadu na krajinu. Ja som si tento výhľad však vôbec neužívala. Sedieť v autobuse na strmej ceste so sklonom 20 stupňov a ostrými zákrutami po skúsenostiach z Peru a Bolívie, už naozaj nemusím. Alex aj Richard túto cestu zvládli skvele a rovnako aj naša vodička autobusu, ktorá si na jej konci vyslúžila potlesk. Odmenou mi bol pohľad na vodopády Stalheimsfossen.

Živí a zdraví sme dorazili do mesta Voss, odkiaľ sme po hodinovej pauze nastúpili na vlak do Bergenu. Lístky sme kupovali priamo na stanici a opäť do Family area, rezervácia vopred nie je nutná. Väčšinou upršaný Bergen nás privítal vzácnym slnečným počasím a práve v tomto najnórskejšom meste sme si spravili základňu pre ďalšie spoznávanie okolia. Po dvoch dňoch strávených v meste sme sa opäť vybrali do prírody, tentokrát bol naším cieľom Hardangerfjord a mestečko Eidfjord na jeho konci.

BERGEN – ROSENDAL – EIDFJORD – BERGEN

V Bergene odporúčam navštíviť skvelé informačné cetrum, hneď vedľa fish marketu. S veľmi milým chlapíkom som tu doladila náš dvojdňový výlet pozdĺž Hardangerfjordu. Zistili sme všetky potrebné info o doprave na našej trase a kúpili lístky na ranný trajekt prepravcom Norled. Táto spoločnosť vlastní 80 plavidiel a ponúka desať unikátnych trás po všetkých nórskych fjordoch. Pokiaľ plánujete stráviť na palube viac času ako my, oplatí sa kúpiť tzv. FjordCard za 111€/os, v rámci ktorej cestujete touto spoločnosťou neobmedzene celých päť dní.
Pôvodnú trasu NIN sme si mierne upravili. Keďže trasu vlakom Voss – Bergen sme si už prešli pri presune z Osla, rozhodli sme sa ju vynechať. Cestu z Eidfjordu späť do Bergenu sme absolvovali cez Norheimsund, kde sme prestúpili z trajektu na autobus.

Bergen – Rosendal = trajekt, odchod 08:50 – 10:45, cena 40,70€/os. Lístky sme kúpili deň pred odchodom priamo v informačnom centre v Bergene.
Rosendal – Odda = autobus #760, odchod každú hodinu, cena 9,80€/os. Lístky sme kupovali priamo v autobuse. Nie je možná platba kartou.
Odda – Eidfjord = autobus #990, odchod 17:00 – 18:55 (stihli sme posledný spoj), cena 17,80€/os. Lístky sme kupovali priamo v autobuse. Nie je možná platba kartou.
Eidfjord – Norheimsund = trajekt, odchod 14:40 – 17:30, cena 34,60€/os. Lístky sme kupovali ešte v Bergene. Tento spoj je jediným za deň a premáva od 1.5. do 30.9.
Norheimsund – Bergen = autobus #925, odchod 17:45 – 19:10, cena 18,90€/os. Lístky sme kupovali priamo v autobuse. Nie je možná platba kartou.

Prvá časť výletu nám zbehla pomerne rýchlo. Alex mala na trajekte detský kútik s legom. A keďže týmto smerom cestovalo dokopy asi tak 10 cestujúcich, mala aj pomerne veľký priesor na behanie. Počasie sme mali opäť skvelé, dobrú polhodinku sme strávili vonku na palube. Mestečko Rosendal sme sa rozhodli navštíviť pre jeho romantické okolie a jediné barónstvo v Nórsku zo 17. storočia. V jeho záhradách sme boli takto mimo sezónu jediní návštevníci a túto samotu sme si dokonale vychutnali. Práve v tomto milom mestečku sme takmer boli svedkom prvého zlyhania nórskeho, dokonale prepracovaného, systému verejnej dopravy.

Po polhodine čakania na autobus do Oddy sme sa škodoradostne uškŕňali, že predsa sme ich nachytali a spoj mešká. No o ďalších pätnásť minút sme zistili, že stojíme na opačnej strane cesty a náš autobus už dávno odišiel. Nakoniec sme sa dočkali ďalšieho, v ktorom sme však s hrôzou zistili, že sa nedá platiť kartou a my v peňaženke nezodpovedne ani cent. Šofér sa našťastie škodoradostne neuškŕňal a dovolil nám nastúpiť. Toto sú presne tie momenty, kedy cestovanie s deťmi je vašou veľkou výhodou. Veď, kto by mal to srdce vás vyhodiť s takým drobcom na rukách? ☺

Cestu nám nakoniec zaplatil mladý Američan, ktorý cestoval týmto smerom na jeden z najznámejších peších trekov v Nórsku – Trolltunga. Trollov jazyk je fotogenická úzka skalná plošina vystupujúca zo svahu približne 700 metrov nad jazerom Ringedalsvatnet v pohorí Skjeggedal. My sme túto náročnú dvanásťhodinovú túru z našich plánov vynechali. Terén je veľmi ťažký a celá 22 km dlhá trasa je sprístupnená len od polovice júna do polovice septembra, no aj to záleží na aktuálnych snehových podmienkach. Takéto výlety s malým dieťaťom sú pomerne veľký hazard a treba si ich vopred poriadne zvážiť. Pokiaľ máte v meste Odda čas, určite si pozrite neďaleké vodopády Latefossen. My sme síce zmeškali plánovaný spoj do Eidfjordu a na ďalší sme si museli takmer dve hodiny počkať, no prednosť pred vodopádmi zatiať dostala staničná reštaurácia a špagety s paradajkovou omáčkou. Toto jedlo by mohla Alex bez akýchkoľvek problémov jesť aj každý deň a v Nórsku jej chutili rovnako dobre ako v iných končinách sveta.

Pri dvoch zmeškaných autobusoch sa nám príchod do Eidfjordu posunul až na siedmu večer, čo bola veľká škoda. Napriek tomu sme si tento deň strávený presunmi pozdĺž fjordu a jablkových sadov užili. V tejto krásnej oblasti Hardangerfjordu sa určite oplatí ostať pár dní navyše. Rozhodne nevynechajte skvelé Hardangervidda Nature Centre s množstvom náučných aktivít pre deti aj dospelých, kde si možete napr. naživo chytiť kus ľadovca. Ich úvodný panoramatický krátky film bol dokonca ocenený na medzinárodnom festivale krátkych filmov. V jeho úvode sa zrazu ocitnete v kokpite helikoptéry, ktorá s vami preletí ponad kaňony s vodopádmi, uvidíte náhornú plošinu a jej ľadovce, preletíte ponad stáda sobov. Celú túto krásu doprevádza príjemná hudba. Súčasťou centra je aj reštaurácia, kde sme stretli slovenskú čašníčku. Na jej odporúčanie sme si dali tú najlepšiu rybaciu polievku (fiskesuppe), akú sme dovtedy v Nórsku jedli.

Celá oblasť ponúka veľké množstvo aktivít, ako už spomínanú turistiku, plavby na kajakoch, výstupy na ľadovce či cyklistiku. Najväčšia náhorná plošina v Európe Hardangervidda je aj napriek drsnej prírode veľmi obľúbeným cieľom outdoorových nadšencov, ktorí majú na výber z vyše dvadsiatich značených trás rôznej náročnosti. My sme v deň príchodu stihli už len krátku prechádzku v okolí nášho ubytovania Eidfjord Gjestgiveri, kde sme na večeru zjedli výborné palacinky. Sezóna v tejto oblasti trvá od 1. mája do 30. septembra a v tomto období je na výber množstvo výletov. My sme mali šťastie na pohostinnosť domáceho a jeho filipínskej manželky, ktorí nás na druhý deň zobrali na súkromný výlet do 7 km dlhej doliny Måbødalen, ktorá začína v dedinke Øvre Eidfjord a končí na západnej strane náhornej plošiny Hardangervidda. Klenotom celej oblasti je 182 metrov vysoký vodopád Vøringfossen. Najlepšie si ho vychutnáte zo strany od hotela Fossli, kde sa v súčasnosti budujú dve veľké turistické plošiny na bezpečné pozorovanie tejto fascinujúcej hučiacej masy vody.

Spiatočnú cestu do Bergenu sme sa rozhodli mierne zmeniť oproti trase NIN. Trajektom sme sa preplavili z Eidfjordu do Norheimsundu, kde sme prestúpili na diaľkový autobus už priamo do Bergenu. Aj túto cestu Alex zvládla bez problémov aj napriek tomu, že posledných desať minút hrdo stískala a prekladala nohy. Našťastie sme nemuseli vodičovi vysvetlovať, prečo je tá detská sedačka mokrá 🙂 Menším deťom rozhodne odporúčam pribaliť do batohu aj „pohotovostnú“ plienku, hoci sú už dávno bez.

ÅLESUND – GEIRANGER – TROLLSTIGEN – ÅLESUND

Posledné štyri dni cesty sme strávili s našou rodinou v Ålesunde, kde sme preleteli z Bergenu. Tento rybársky a trajektový prístav nás privítal klasicky upršaným počasím a hmlou. Je tu úplne bežné, že meteorologické podmienky na letisku nie sú vhodné na pristátie a nejakú chvíľu si polietate nad letiskom, kým vám riadiaca veža dá povolenie na pristátie. Nám to trvalo navyše takú polhodinku. Náš pôvodný plán bol požičať si auto a vyrážat z Ålesundu na jednodňové výlety do okolia. Nakoniec sme mali vďaka bratrancovi osobného sprievodcu a šoféra v jednej osobe. Tieto dni sme si všetci spolu naplno užili. A ešte sme mali aj skvelú príležitosť  vychutnať  si jazdu v najmodernejšom elektromobile na svete značky Tesla.

V súčasnosti každé štvrté nové auto v Nórsku čerpá energiu namiesto nádrže z akumulátorov a podľa plánov nórskej vlády by v roku 2025 mali byť v predaji len autá tohto typu, prípadne ešte ekologickejšie systémy. V podiele elektrických áut je Nórsko na čele európskeho rebríčka, a to hlavne vďaka výraznej finančnej podpore vlády. Pre mňa osobne bola veľmi prekvapivá informácia, že práve Slovensko má vybudovanú jednu z najlepších sietí nabíjacích staníc pre elektromobily v Európe. Majitelia takýchto áut u nás už pohodlne precestujú z Bratislavy až do Košíc. Na tejto trase je k dispozícii 11 vysokorýchlostných nabíjačiek, na ktorých plné dobitie trvá údajne len 20 minút.

Nórsko má tisíce fjordov, no len dva z nich sú pod ochranou UNESCO. Nærøyfjord pri mestečku Flåm sme obdivovali z paluby lode a ten druhý Geirangerfjord sme videli v rámci nášho prvého výletu autom z Ålesundu. Cesta nám trvala približne dve hodiny. Koncom septembra je dedinka Geiranger už takmer prázdna a pomaly sa pripravuje na zimnú sezónu, počas ktorej v nej ostane len pár desiatok obyvateľov. Počas leta však patrí k európskym top cestovateľským cieľom, no aj napriek tomu pôsobí veľmi pokojne a ticho. My sme sa vrátili do Ålesundu späť tou istou cestou, no priamo z dedinky Geiranger je možné pokračovať na horu Dalsnibba až do nadmorskej výšky 1500 metrov. Vyhliadková plošina Geiranger Skywalk je však otvorená v hlavnej sezóne len od 15. júna do 15. augusta.

Na cestu trollov tzv. Trollstigen sme vyrazili na ďalší deň. Cesta nám z Ålesundu trvala opäť necelé dve hodinky. Akurát tento deň nám počasie veľmi neprialo, no tento parádny zážitok sme si nedali pokaziť hmlou ani dažďom. Cesta so sklonom 9° začína v nulovej nadmorskej výške a tvorí ju 11 ostrých zákrut. Podľa domácich vás celý čas strážia trollovia a dokonale dbajú na vašu bezpečnosť. Po tejto vzrušujúcej jazde si môžete výhľad na celú dolinu naplno užiť    z dvoch vyhliadkových plošín, prístupných aj v hustom daždi a hmle, kým pod vami bude hučať vodopád Stigfossen. A podobne ako mnohé iné cesty v Nórsku, aj Cesta trollov sa uzatvára s napadnutím prvého snehu.

Týmto nádherným výhľadom sme sa rozlúčili s krajinou opradenou tisíckami povestí, poďakovali sme trollom, ktorí nad nami držali svoju ochrannú ruku a sľúbili sme si, že sa sem ešte niekedy určite vrátime.

The post Gabika Berdisová: Spoznávame Nórsko s trojročným drobcom (časť II.) appeared first on Cestovateľský blog.

Píše Gabika Berdisová.

V krajine s obrovským bohatstvom pod morskou hladinou. V krajine ekológov so zodpovedným prístupom k prírode a k životu. V krajine, kde aj cestovanie s malým dieťaťom je doslova zážitkom pre obidve strany. Nórsko každoročne privíta milióny návštevníkov a je na to dokonale pripravené do najmenších detailov. Je vyhľadávanou destináciou nadšených turistov, vyznávačov adrenalínových športov, lyžiarov či rybárov, no rovnako aj milovníkov múzeí a mestského života.  

Nórsko má skvele vybudovanú infraštruktúru a práve cestovanie autom, či už požičaným alebo vlastným, je veľmi obľúbeným spôsobom spoznávania tejto nádhernej krajiny. Pozdĺž západného pobrežia je vybudovaných 18 turistických trás, ktoré vás zavedú k fjordom, na pobrežie, do hôr a lesov a na unikátne vyhliadky. Všetky trasy sú označené rovnakým symbolom a znázornené na mapách a v turistických sprievodcoch. Najznámejšia, 106 kilometrov dlhá trasa tento rok oslavuje osemdesiate výročie a je spojnicou Geirangerfjordu a Trollstigen (Cesta trollov).

Mnohé úseky ciest pozdĺž fjordov sú veľmi úzke, často dokonca iba jednosmerné. Ostré zákruty a strmé zrázy vzbudzujú rešpekt, no aj napriek tomu sme sa na cestách cítili vždy bezpečne. Môj strach o “holý život”, ktorý bol na cestách v Peru a Bolívii veľmi častý a intenzívny, sa tentokrát našťastie nedostavil. Nórsko sa môže pýšiť aj najdlhším tunelom na svete, ktorý meria necelých 25 km. Keď sa rozhodnete cestovať autom, obrňte sa trpezlivosťou a tolerantnosťou. Takmer na všetkých cestách je maximálna povolená rýchlosť 60 km/h, na niektorých 70 km/h. Výnimkou sú diaľnice, kde je povolené zrýchliť „až“ na 90 km/h. Predbiehanie je manéver, ktorý Nóri skoro vôbec nevyužívajú. Chodci majú absolútnu prednosť vždy a všade a maximálny ohľad sa berie na cyklistov.

My sme sa však rozhodli cestovať verejnou dopravou a otestovať všetky nórske vychytávky pri cestovaní s malými deťmi a verte, že pri niektorých z nich sme doslova onemeli od úžasu. Veď kto by čakal detské sedačky a to dokonca v protismere jazdy, v bežných linkových autobusoch alebo kryté detské ihrisko v rýchliku? Do batohu sme opäť pribalili aj našu trojročnú Alex, ktorá všetko dôkladne preskúmala a otestovala.

Pri plánovaní našej cesty sme sa inšpirovali veľmi obľúbeným programom NORWAY IN A NUTSHELL (NIN), pričom sme zvolili verziu DIY (Do It Yourself), čiže celý servis okolo kúpy lístkov a ubytovania sme si spravili sami. Pre tých, pre ktorých plánovanie a organizovanie nie je práve tá najsilnejšia stránka, odporúčam verziu „zaplatím niečo navyše a mám to bez starostí“. NIN využíva individuálnu verejnú dopravu. Nie sú to organizované skupiny turistov so sprievodcami. Cestujete individuálne, no celý servis okolo plánovania a zabezpečenia potrebných lístkov a ubytovania za vás urobia v cestovnej kancelárii.

Presne si zvolíte trasu, miesto odchodu, príchodu, počet dní, miesta na prenocovanie. Na dohodnutom mieste už v Nórsku si prevezmete celý podrobne vypracovaný itinerár s komplet cestovnými lístkami, ktoré budete na vašej trase potrebovať. Alebo si ho za príplatok dáte poslať poštou priamo k vám domov. Všetky spoje sú navzájom prepojené, netreba mať obavy, že niečo nestihnete alebo sa stratíte. Angličtina je v Nórsku samozrejmosť, čiže sa netreba obávať ani jazykovej bariéry. NIN (www.norwaynutshell.com) je úžasná možnosť ako navštíviť Nórsko pre tých, ktorí nemajú potrebnú odvahu alebo skúsenosti cestovať na vlastnú päsť, no zároveň ich neláka predstava cestovať v 30-člennej skupine s cudzími ľuďmi. Počas nášho putovania sme stretli množstvo turistov rôznych vekových kategórií od študentov až po seniorov.

Cieľom našej dvojtýždňovej cesty boli unikátne fjordy, ľahšia turistika a mestá Oslo, Bergen a Ålesund a ich okolie. Najznámejšie turistické trasy ako Preikestolen a Trolltunga (Trollov jazyk), výstupy na ľadovce či stanovanie v divočine sme z pochopiteľných dôvodov vynechali. Limity, ktoré so sebou prináša cestovanie s malým dieťaťom, by sa mali rešpektovať, ináč sa z dovolenky môže ľahko stať hazard so zdravím. S kempovaním skúsenosti nemáme, a tak sme nocovali v hoteloch, v chatkách, na farme.

Keď prekonáte prvotný šok z cien potravín a doprajete si teplé jedlo, tak zistíte, že nórska kuchyňa je veľmi chutná a zdravá. Nóri sú aj v stravovaní moderní a všetko to bio, raw, eko, organic je v Nórsku bežné rovnako ako bezplatná pitná voda v kaviarňach. Nemusíte mať obavy o stravu ani pri rôznych alergiách a intoleranciách. No je nutné vopred počítať s tým, že Nórsko je super drahá krajina a pri cenách potravín to platí dvojnásobne, hoci si obed alebo večeru budete kupovať v supermarkete. Pre nás je ochutnávanie národných jedál v novej krajine rovnakým zážitkom ako spoznávanie jej okolia.

Naším absolútnym víťazom sa v Nórsku stala rybacia polievka (fiskesuppe), ktorú servírujú vo veľkých hlbokých tanieroch ako hlavné jedlo. Platba kartou je úplná samozrejmosť, a to dokonca aj na verejných WC, napríklad na vlakovej stanici vo Vosse. Počasie sme si objednali perfektné. A vyšlo to! Ešte aj na miestach, kde prší v priemere 260 dní v roku, ako v mestách Bergen a Ålesund, sme mali krásne slnečno a nezvyčajne teplo. Hmla a vytrvalý dážď nás dobehli až posledné dni cesty na známej Trollstigen (Cesta trollov), no ani upršané počasie nám nepokazilo tento úžasný zážitok. S daždivým počasím musíte pred odchodom do Nórska rátať a je nevyhnutné zbaliť si nepremokavé oblečenie.

Pri rozhodovaní, ktorú z ponúkaných trás navštívime a ktorým fjordom dáme prednosť, sme sa aj v Nórsku riadili našimi tipmi, ako si cestovanie s malými deťmi užiť. Na všetky navštívené miesta sme si pridali najmenej jeden deň. A keďže sme mali na túto krajinu len dva týždne, rozhodli sme sa pre nasledovný program. Z hlavného mesta Oslo, kam sme prileteli z Viedne a strávili tri dni, sme sa vybrali obľúbenou trasou do mestečka Flåm. Cestou sme sa viezli jednou z najznámejších železníc sveta Flåmsbana. Z mestečka Flåm sme si vychutnali plavbu po najdlhšom a najhlbšom fjorde Sognefjord a jeho známych ramenách Aurlandsfjord a Nærøyfjord, ktorý je dokonca zapísaný na zozname UNESCO pamiatok.

A práve na brehu tohto majestátneho fjordu leží malinká dedinka Undredal, ktorá sa stala slávnou nielen výrobou kozieho syra, no aj vďaka rozprávke Frozen o princeznách Anne a Elze. Práve toto miesto inšpirovalo Disneyho tím, ktorý tu strávil pár mesiacov a jedinečnú okolitú scenériu preniesol do animovanej podoby ľadového kráľovstva. Po dvoch dňoch strávených v tejto nádhernej prírode sme sa presunuli do najnórskejšieho mesta Bergen. V Bergene sme si urobili základňu na spoznávanie okolia Hardangerfjordu, pozdĺž ktorého sme sa dostali až do mestečka Eidfjord. Tu sme stihli navštíviť údajne najkrajší vodopád v Nórsku Vøringfossen a aspoň z parkoviska si vychutnať pohľad na najväčšiu náhornú plošinu v Európe Hardangervidda. Po štyroch dňoch strávených v okolí mesta Bergen sme preleteli k našej rodine do rybárskeho a trajektového prístavu Ålesund, z ktorého sme podnikli jednodňové výlety na Trollstigen a Geirangerfjord. Po štyroch skvelých dňoch v kruhu rodiny sa skončila naša vysnívaná dvojtýždňová cesta, ktorá však rozhodne nebola v tejto prenádhernej krajine tou poslednou.

A na záver opäť moje zhrnutie z pohľadu rodiča. Nórsko je pripravené dokonale aj na tých najmenších turistov. Prebaľovacie pulty, detská strava, hracie kútiky v reštauráciách a vlakoch, či dokonca detské autosedačky v bežných linkových autobusoch, sú v tejto krajine samozrejmosťou. Deti do štyroch rokov majú dopravu zdarma. Nosič či detská turistická sedačka by mala byť povinná výbava, s kočíkom sa na mnoho miest nedostanete.

Hračiek si veľa nosiť nemusíte, odvšadiaľ odídete s nejakou drobnosťou. Náš dovolenkový pesničkový hit ešte z Kambodže, Pokapala na salaši slanina, vystriedal ďalší šláger Stojí vojak na varte. Miestami sme mali naozaj veselo. Hlavne, keď Alex nevedela presne, čo chce, ale mala dokonale jasno v tom, čo nechce ☺. Presuny zvládala dobre ako vždy, ostala zdravá počas celej cesty.

Myslím, že tentokrát – vo veku 3 rokov, boli pre ňu dva týždne mimo domu tak akurát. Už pár dní pred odletom domov sa vypytovala na všetky svoje bábiky, šaty a sukne. Do našej rodiny imaginárnych priateľov si priniesla novú kamošku Margarétku a tá s nami verne ostala až do dnešného dňa. Verím, že rovnako verní nám ostanete aj vy a vydáme sa spolu spoznávať ďalšie krásne miesta našej planéty aj v roku 2017.

The post Gabika Berdisová: Spoznávame Nórsko s trojročným drobcom (časť I.) appeared first on Cestovateľský blog.

A ako ináč, kedže sme v rubrike Cestujeme s deťmi, tak som sa na Pohodu vybrala rovno aj s trojročným dieťaťom. Pri každom rodinnom cestovaní zaujímajú rodičov približne rovnaké otázky. Ako sa tam dostaneme, koľko budeme čakať, ako to zvládnu moje malé deti, kde budeme spať, čo budeme jesť a piť, a hlavne, čo tam budeme robiť? V mojom článku sa vám pokúsim na všetko odpovedať a preniesť na vás kúsok skvelej a neopakovateľnej atmosféry, ktorú sme si potajomky ukradli a v spacákoch priniesli domov.

Zdroj: www.pohodafestival.sk

Príchod

Na trenčianske letisko sme s kamarátkou dorazili v prvý deň festivalu pred štvrtou poobede a hneď sme pochopili, že bolo veľmi naivné myslieť si, že vo štvrtok ešte nebude taký nával. Bol. A riadny. Dopravu už pri zjazde z diaľnice riadili policajti, všade smerové tabule a množstvo organizátorov. Ani s mínusovým orientačným zmyslom by nebolo možné zablúdiť. Po vstupe do areálu sa nám obidve deti zobudili, no takmer hodinku a pol čakania na parkovacie miesto sme strávili relatívne pokojne. Predbehnúť sme sa nemohli, teleportovať na iné miesto tiež nie, takže nám nezostávalo nič iné, ako sa pozitívne naladiť a vymyslieť si program v aute. Rýchlo som si spomenula na moje tipy z článku, z ktorých sa veľa dalo využiť aj v tento Pohodový víkend. Heslo týchto dní nám bolo jasné i v dopravnej zápche – poďme si to užiť! Veľmi milo nás prekvapila informácia, že v rámci zakúpeného obyčajného parkovania máme nárok na VIP parkovaciu zónu, kedže cestujeme s deťmi do 6 rokov.

Stačilo “dokázať” deti v aute a dostali sme ružovú VIP nálepku na čelné sklo, s ktorou sme sa dostali takmer až pred vstupnú bránu. Ďalším príjemným prekvapením, hneď na úvod, bola registrácia detí a vstup bočným vchodom mimo nekonečných radov a prehliadok osobných vecí. Každé dieťa dostalo na ruku náramok so svojím menom a mobilným číslom rodiča, ktorého môžu v prípadne straty dieťaťa kontaktovať usporiadatelia. K dispozícii bola aj núdzová infolinka. Veľmi dôsledne som vysvetlila Alex, na čo náramok slúži. To, že počúvala pozorne, mi dokázala hneď na druhý deň, keď sme boli vybaviť nový náramok, kedže jej ten pôvodný vydržal na ruke asi tak 4 hodiny. Niežeby bol nekvalitný, no Alex mala veľmi silnú potrebu preskúmať jeho životnosť a venovala mu takmer celú svoju pozornosť. Veľmi hrdá, že má nový náramok na ruke, vyhlásila: “Teraz sa už možem stratiť, maminka.” Nakoniec si to predsa rozmyslela, takže report, ako funguje hľadanie malého dieťaťa v 30-tisícovom dave písať tentokrát nemusím.

Family park

Po vstupnej registrácii sme sa vybrali zložiť do hlavnej časti nášho trojdňového pobytu, tzv. Family Parku. Stačilo nasledovať najviac obložených ľudí, ktorým pod množstvom vecí bolo vidieť jedine oči. Viacerým na ramenách sedelo dieťa, ktoré už nevládalo v tom teple dokončiť zhruba kilometer chôdze po dráhe smerom k riadiacej veži. Na preplnený prepravný vláčik sme sa nedostali, takže nám tento úsek po vlastných a s nákladom, živým aj neživým, trval pomerne dlho. Mnohí to vyriešili cyklovozíkmi, všelijakými káričkami alebo kočíkmi. Bol to výborný nápad, no nič z toho sa nám však do auta už nezmestilo. Za celé tri dni sa nám nepodarilo zistiť, kde sa dali požičať tie skvelé drevené vozíky Daylong.

Family park je ohradený areál s veľkým šapitó, ktorý má vlastné stanové mestečko. Je zámerne postavený v blízkosti riadiacej veže. V prípade nepriaznivého počasia sú priestory riadiacej veže údajne využité ako bezpečný úkryt práve pre rodiny s deťmi. V celom areáli Family parku platí absolútny zákaz konzumácie alkoholu a fajčenia. Cítili sme sa tu maximálne bezpečne aj v noci, keďže bol vstup organizátormi kontrolovaný 24 hodín. Rodinný park každoročne poskytuje aj profesionálne stráženie detí na 3 hodiny denne. Túto službu sme my tento rok ešte nevyužili.

V rámci servisu pre najmenšie deti je v areáli postavený oddychový stan s detskými postieľkami, nočníkmi, prebaľovacími pultmi, zdarma sú plienky a plná chladnička tvarohových dezertov. V tejto časti Family parku je aj menší stan plný pohodlných mäkkých vankúšov, vyhradený ako tichá dojčiaca a spacia zóna. Tento stan sme si vyskúšali, no jediná z nás dvoch, kto mal chuť si v ňom zdriemnuť, som bola samozrejme ja. Alex fascinovaná každým malým bábätkom v stane, šepotom komentovala dianie a bolo mi jasné, že si tam nezdriemne.

Ja som sa však predstavy hodiny voľného času samej pre seba tvrdohlavo nechcela vzdať, a tak začal rodičom dôverne známy nezmyselný mocenský boj – “Spi! Nebudem! Spi! Nebudem!…” Samozrejme, že platila priama úmernosť. Čím viac som tlačila, tým viac rástol odpor. Nakoniec, po vyčerpávajúcom boji, Alex súhlasila s nosičom, v ktorom nebola pekných pár mesiacov. Hoci z neho už pretŕčala na všetky strany a moja chrbtica tých štrnásť kíl cítila, bolo nakoniec veľmi príjemné si ju opäť ponosiť a ešte príjemnejšie, že to bolo tentokrát s vychladeným radlerom v ruke.

Stanujeme

Vstup do stanového mestečka Family parku bol len so špeciálnym zeleným náramkom, ktorý sme spolu so štupľami do uší a detským opaľovacím krémom dostali hneď pri úvodnej registrácii stanov a počtu osôb. Mestečko bolo postavené mimo hlavných stageov, v relatívne tichej časti letiska. Slovo relatívne tichá časť letiska je vzhľadom na hudobný festival veľmi výstižné. Nečakajte ticho ani v noci, je to nereálna túžba. My sme dobrí spáči, takže zaspať sme nemali problém ani jednu noc. Alex bola po celom dni taká unavená, že „odkväcla“ bez problémov do 15 min. Čo však bolo prvú noc veľmi nepríjemné, bola zima, údajne len 8 stupňov. Mnohých to odradilo natoľko, že sa na ďalšiu noc presunuli zo stanov do chatiek Chill Village, za ktoré si ale poriadne priplatili. Počasie sa nesmie podceniť a zbaliť je nutné aj teplé veci. Nám stan vyhovoval, bolo to dobrodružstvo, na ktoré si hocikedy s úsmevom spomenieme.

Teplý spacák a čelovka na čítanie rozprávky nám zaistili pohodu aj v noci. V stanovom mestečku boli splachovacie WC a dve sprchy. Myslím, že Family park bol jediné miesto, kde bola fronta na sprchu už o siedmej ráno a kde v tomto čase začínal bežný deň. My sme vyše polhodinové čakanie na teplú vodu vždy vzdali a s heslom, “čo nás nezabije, to nás posilní” sme našli veľmi dobré využitie plastového pivového pohára, ktorý nám poslúžil ako krhlička. Každodennú hygienu zvládla Alex v umývadlách so studenou vodou a jej smiech pritom bolo určite počuť aj za brány Family parku. Ešteže sa festival koná v lete a dieťa mi pri umývaní nezamrzlo.

Program

Vo Family parku nechýbali ani tento rok skákacie hrady, rôzne hudobné, tanečné, cirkusové či náučné aktivity a workshopy pre deti aj rodičov. Svoje stany mali napr. aj Montessori klub Trenčín a Katedra hudobnej výchovy UK. Priaznivcov si určite získala aj prvá slovenská škola moderného cirkusu CirKus-Kus a majster mikromágie a zábavy Talosan. Každé ráno si mohli zatancovať maminy s bábätkami v šatke a tehuľky zacvičiť jógu. V piatok a sobotu bol program v hlavnom stane naozaj pestrý. Takmer každú hodinu bolo predstavenie. Striedali sa bábkové divadlá, detské folklórne a tanečné súbory, vystúpenia detí zo ZUŠ, dramatizované čítanie a to všetko v príjemnom chládku.

Množstvo aktivít a zábavy pre deti bolo aj mimo areálu Family parku. Orange Roller Disco neďaleko Orange stage mal každý deň vyhradený čas pre deti. Požičať sa dali dokonca aj najmenšie kolieskové korčule. Alex bola presvedčená, že práve korčuľovanie bude pre ňu nesmierne zábavné a vydržala trpezlivo čakať na korčule pol hodiny. Pre trojročné dieťa priam nadľudský výkon. No jej nadšenie z tohto nového pohybu trvalo dokopy asi tak päť minút. Keď zistila, že inštruktor je od slova inštrukcie, na ktoré v tomto svojom životnom období zásadne reaguje slovom NIE, tak sa radšej s plačom vyzula a presunula sa o stánok vedľa ku svojmu najobľúbenejšiemu maskotovi celej Pohody – mega veľkej Treske, ktorá bola v tom teple naložená minimálne vo vlastnej šťave.

Ten spotený chudák v sobotu pooobede už pred Alex takmer utekal ako medveď Míša pred Mášou. (A kto pozná našu Alex, tuší, že istá podoba s Mášou tam je. A nie len tá fyzická.) Treska mala veľmi strategickú polohu, pohybovala sa hneď vedľa stánku Algida s nanukmi, kde sme za 3 dni minuli viac peňazí ako na vodu. Ako ináč, aj oni boli pripravení na tých najmenších zákazníkov a detské stoličky, stolíky, omaľovánky a farbičky boli samozrejmosťou. V sobotu večer sme sa povozili na kolotoči v Budiš zóne a cez deň strávili veľa času na pieskovisku a ležadlách. Každý deň nám zbehol pomerne rýchlo, a to sme určite nestihli všetky ponúkané aktivity pre deti. Vychutnali sme si však aj leňošenie a tak vzácne ničnerobenie.

Kuchyňa

Domáca, tradičná, moderná, bezlepková, bezlaktózová, vegetariánska, vegánska, makrobiotická, raw, dojčenská, paleo, francúzska, talianska, izraelská, ázijská, americká, indická, turecká, klasická, tučná aj diétna. Čerstvé ovocie, nanuky, zmrzlinové shaky, ľadové kávy, frappé, presso, kapučíno, ovocné a zeleninové šťavy, miešané kokteily, čaje, radlery a samozrejme vychladené pivo. Palacinky, bratislavské rožky, pečené kuratá, steaky, varené kukurice, kebaby, kapustnica, guláš, cigánske pečienky, pizze, gyros, hamburgery, cestoviny, ryža, kuskus, bryndzové halušky a pirohy, grilované oštiepky, podpecníky, domáce štúdle, zemiakové placky, vegan burgre, fish&chips, treska v bagete, falafel, obložené bagety, langoše, opekané rezance, husacina, lokše, pannini, klobásy, belgické wafle, dojčenské výživy, špaldové a krupicové kaše, tvarohové detské dezerty. To všetko ponúkalo 116 stánkov a 5 mobilných prevádzok. Neviem si predstaviť, že by sa v tomto 30-tisícovom dave našiel jeden jediný človek (vrátane detí od šiestich mesiacov), ktorý by mohol s čistým svedomím vyhlásiť, že si nemal čo kúpiť jesť a piť v súlade so svojimi stravovacími návykmi, náboženským či akýmkoľvek iným presvedčením.

Osobne som mala skôr opačný problém. Ako človek s takmer nulovou schopnosťou rozhodnúť sa, čo chce jesť, kedže mám chuť vždy na všetko, som zmätene pobehovala medzi stánkami a nevedela sa rozhodnúť, čo ochutnať. Alex v tom mala úplne jasno. Keď jej na raňajky zachutil podpecník, jedla ho pravidelne v ten deň až do večera. V tomto duchu sa niesol jej stravovací režim počas celého festivalu. Niektoré stánky boli vyťažené takmer non-stop, v iných sa nečakalo dlhšie ako 5 minút. Boli tu pochúťky, ktoré vzbudzovali nechápavé pohľady, a to hlavne cudzincov, ako napr. obľúbená čapovaná treska v čerstvej bagete. Organizátori mysleli aj na tie najmenšie deti. Priamo vo Family parku sa dali na raňajky kúpiť rôzne obilninové kaše, čerstvé ovocné šťavy, zadarmo boli už spomínané tvarohové dezerty.  Z výberu a kvality jedál som bola veľmi milo prekvapená. Batohy plné jedla nechajte pokojne doma. Vyberie si tu určite aj ten najnáročnejší detský návštevník, vrátane tých, ktorí práve prežívajú svoje „obdobie bieleho jedla“ a nič iné ako suchú ryžu či cestoviny do úst nevložia.

A rada na záver…

Už pri rozhodnutí vyraziť na Pohodu vytesnite z mysle neprimerané očakávania. O to viac si tieto dni užijete. Ticho ani úplný pokoj nebudete mať celé tri dni, určite nestihnete všetky vami v programe zakrúžkované predstavenia, teplá voda sa s vysokou pravdepodobnosťou minie skôr, ako sa po pár dňoch dostanete do sprchy. Nebudete môcť hýriť do tretej v noci a ráno do desiatej dospávať, lebo vás určite zobudí nejaké dieťa, hoci aj cudzie z vedľajšieho stanu. Všetky tieto predstavy nechajte radšej doma a prijmite fakt, že vo Family parku strávite okrem spania pomerne veľa času. Keď ste sa už rozhodli ísť na festival s deťmi, nezabudnite, že aj ony si to chcú užiť rovnako ako vy. Dohodnite sa s priteľmi a stanujte pokope.

O nepretržitú zábavu máte takto určite postarané 🙂 Tak čo priatelia, vidíme sa ďalší rok opäť na Pohode?

The post Gabika Berdisová: Na Pohodu s deťmi? V pohode! appeared first on Cestovateľský blog.

Stratení v raji – Gemer

Milujem miesta, ktoré majú dušu. Kde cítiť pozitívnu energiu na každom kroku. Miesta, kde sa od prvého okamihu cítite dobre, ani netušíte prečo a nechce sa vám odtiaľ odísť. Kde máte chuť stratiť sa a nechcete, aby vás začali hľadať. Takto “stratene” som sa cítila v Stratenej (okr. Rožňava) v malej romantickej dedinke na juhu Slovenského raja, kde si dvaja mladí šikovní ľudia nádherne prerobili starý 160-ročný hostinec s názvom Stará krčma.

Pôvodne sme sa s Alex vybrali autobusom z Popradu za kamarátom na jednodňový výlet, no nakoniec sme ostali aj na noc. (Manuela, Roman, Rado ešte raz ďakujeme, bolo nám u vás veľmi príjemne 🙂 Ubytovacia časť má 12 lôžok, samé drevo, kameň a sklo. Nádhera.

Cenový tip: skúste rodinný vstup do galérie trick-artu a optických ilúzií už od 16 Eur.

Nezabudnuteľný bol pohľad cez strešné okno našej podkrovnej izby. V noci obloha plná hviezd a ráno krásne modrá. Budí vás spev vtáčikov. Prespať sa dá aj v stane na lúke, či o niečo originálnejšie v karavane priamo pri potoku. Večer si môžete opekať alebo grilovať čerstvo chytené rybky. Alex si tento deň užila rovnako intenzívne ako ja. Vyskákala sa na trampolíne, vyhrala sa s deťmi domácich a vybláznila so psami na dvore. Top celého dňa bola pre ňu jazda na koňoch na neďalekej Farme na Samelovej lúke, priamo vedľa Dobšinskej ľadovej jaskyne. Aj táto krásna farma je dôkazom toho, že keď človek robí svoju každodennú prácu s láskou, cítiť ju všade vôkol. A práve na takýchto miestach sa turisti cítia príjemne od prvej chvíle. Na farme bolo množstvo hospodárských zvierat, pre mestské deti skvelá názorná ukážka všetkých tých múúúúú, bééééé a méééé. Ešte počkáme pár rokov, kým Alex podrastie a jej prvý letný tábor bez rodičov bude určite v tomto krásnom prostredí Slovenského raja.

Na Stratenú a okolie sme tentokrát nemali veľa času a okrem prechádzky ku Stratenskej píle a jazdy na koňoch sme za jeden deň nič viac nestihli. Rozhodne je to však miesto s mnohými možnosťami na turistické aktivity v zime aj v lete a nudiť sa v tejto časti Slovenska rozhodne nebudete. Dobšinská ľadová jaskyňa, Havrania skala, Stratenský kaňon, obce Dedinky a Mlynky a mnoho ďalších miest v tejto menej známej, no krásnej južnej strane Slovenského raja, rozhodne stoja za váš čas a energiu.

Gurmánsky zážitok – Západné Tatry, Liptov

Penzión Sileo v Račkovej doline (okr. Liptovský Mikuláš) je moja liptovská srdcovka. Objavili sme ho pred pár rokmi a hneď to bola láska na prvý pohľad (dokonca sme tu oslavovali s kamarátmi aj našu svadbu). Odvtedy sa k Milanovi stále radi vraciame a vychutnávame si jeho pohostinnosť, krásne prostredie, skvelé sypané čaje a miešané drinky. Richard sa nevie dojesť ich divinového gulášu s domácim žemľovým knedlíkom a Alex s chuťou zje celú porciu bryndzových halušiek. Ešte aj obyčajný hovädzí vývar nám tu chutí priam neobyčajne. Minulý rok sme si vychutnali wellness v neďalekom hoteli Permon a tohto roku sme vyskúšali Tatralandiu v Liptovskom Mikuláši. Múzeum liptovskej dediny priamo v Pribyline bolo pre mňa čarovné, romantické, naozaj krásne miesto na nenáročnú prechádzku s deťmi. Turistika, lyžovanie, wellness, aquaparky alebo len obyčajný, no vzácny, ničím nerušený oddych, to všetko sa spája s týmto krásnym krajom. Pre mňa je Sileo naozaj vzorom harmónie človeka s prírodou, miestom, kde slovo oddych nie je len frázou, miestom, kde zažijete tie pravé gurmánske zážitky a predovšetkým miestom, kde vás vždy privítajú vždy s úsmevom na tvári.

Cenový tip: pre akčnejších rodičov – vyskúšajte si napr. motorový paragliding v tandeme okolo Liptovskej mari v cene už od 59 Eur.

Gazdujeme na farme – Horné Požitavie

A do tretice miesto, na ktoré sa tak ľahko nezabúda, Mašekov mlyn – rodinná farma. V tomto regióne severovýchodnej časti Nitrianskeho kraja som nikdy predtým nebola a veľmi ma potešil výber miesta na náš druhý ročník “expedície na idixe” v ženskom prevedení.

Tentokrát 5 detí na 4 maminy. Ako mestské dieťa som nikdy nemala možnosť spávať na dedine, kúpať sa v dedinskom potoku, kŕmiť hospodárske zvieratá, či umývať riady v lavóre. Mašekov mlyn mi to teraz všetko umožnil a bol to pre mňa, rovnako ako pre deti, skvelý zážitok. Z areálu farmy sme nevytiahli päty tri dni a stále sme mali čo robiť. Deti sa nestihli nudiť ani minútu a zvládli to bez klasického ihriska s hojdačkami a preliezkami, ani si na ne nespomenuli. Behali krížom-krážom nahé, bosé, vymýšľali si rôzne hry, naháňali mačiatka, kŕmili somárika a husi, neúnavne hádzali kamene do rieky a stavali zátoky pre loďky. Množstvo stromov na farme nám poskytlo vítaný tieň a 30-stupňové teploty neboli vôbec nepríjemné, chladiť sme sa chodili priamo do riečky Žitava. S varením problém nebol, čo malo jedno dieťa na tanieri, to chceli aj ostatné a viackrát to boli iba cestoviny so syrom a červený melón, klasické detské stálice bez dlhého vystávania v kuchyni. Večerné uspávanie bola výzva hlavne pre maminy. Štyri prechodné izby vedľa seba a v každej 3-ročné dieťa so svojimi uspávacími rituálmi. Nakoniec sme to zvládli pomerne rýchlo a bezbolestne. Veď pomyslenie na posedenie s vychladeným vínkom na terase bola veľmi príjemná motivácia.
Mašekov mlyn je krásne historické miesto s množstvom malých romantických zákutí. Tú atmosféru jednoducho treba zažiť.

Niektoré miesta na svete navštívite prvýkrát v živote a hneď cítite, že to rozhodne nie je naposledy. Počúvnete svoj vnútorný hlas a čoskoro sa vrátite tam, kde ste sa cítili ako doma. Stará krčma v Stratenej, penzión Sileo v Pribyline a Mašekov mlyn vo Vrábloch majú jednu obrovskú výhodu. Nie je nutné kupovať letenku, cestovať desiatky hodín, či míňať stovky eur. Postačí vám auto, vlak alebo autobus a k tomu pár dní voľného času. Starosti každodenného života nechajte za dverami vášho bytu a vyberte sa spoznávať krásy nášho Slovenska. Užívajte si prírodu, milých a pozitívnych ľudí, tešte sa z maličkostí. Prajem vám krásne cestovateľské leto po našom nádhernom Slovensku.

The post Gabika Berdisová: Spoznávame Slovensko s trojročným drobcom appeared first on Cestovateľský blog.

Pohľad z chrámu sv. Izáka

Priznám sa, že Moskvu sme pred cestou vnímali s miernymi predsudkami aj obavami. Mali sme pred ňou zmiešané pocity a rešpekt. Richard stihol doma rýchlokurz ruštiny a ako sa neskôr ukázalo, bol to výborný nápad. Bez znalosti azbuky by sme sa nepohli. Angličtina, nemčina či španielčina nám bola často nanič a viac nám pomohla naša rodná slovenčina s ruským prízvukom a slovník v ruke. Dokonca sme mali často pocit, že po našej slovenčine boli k nám ľudia milší a ochotnejší, ako keď sme to na nich skúšali po anglicky. Takmer všetky orientačné tabule, nápisy v metre, či dokonca informačné letáky pre turistov boli v azbuke. Tie hlavné turistické miesta mali aj anglické popisy, no to bola skôr výnimka. Takmer všade pri okienkach na lístky sedeli babky dôchodkyne – v nám dobre známych tesilových či dederónových zásterách. Tie vedeli po anglicky tak jedine „right“ a „left“. Ja som sa azbuku nestihla dokonale naučiť, takže Richard bol permanentne vyťažený čítaním – prečítaj toto a prečítaj tamto 🙂 No moja slovenčina, pár ruských slov a znaky rukami-nohami mali často aj porozumenie, takže dohovoriť som sa dokázala aj ja.

Pre Alex bola ruština od začiatku asi blízka, za krátky čas si zvládla sama objednať „adin boršč“, pozdraviť sa „dasvidanja“ a poďakovať „spasiba“. A to bez toho, aby sme ju to cielene učili. Bolo zábavné sledovať, ako mixuje všetky jazyky dokopy. Počas jej odpočinku, keď sme ju nosili v nosiči (ergonomický nosič manduca je náš  nenahraditeľný spoločník na každej ceste, už od prvých mesiacov) sa so smiechom zdravila okoloidúcim „Aufwiedersehen“, „Bye-Bye“ a „Dasvidanja“ a bolo vidno, že pri tejto úprimnej detskej radosti mäknú aj tvrdé ruské rysy. Práve akási tvrdosť vo výraze tváre a zamračenosť boli ďalšie ruské črty, čo som stihla vypozorovať za tie dva týždne, miestami mi to pripomínalo práve naše ulice. Samozrejme, že som nečakala ázijskú otvorenosť a ústretovosť, no často som mala pocit, že jediní, ktorí sa usmievajú na ulici, sú práve japonskí turisti, ovešaní foťákmi a kamerami. Veľakrát sa nám však potvrdilo, že to bol len prvý dojem a ľudia po chvíli ukázali aj svoju milú tvár a cítili sme sa v ich prítomnosti príjemne. Takýto zážitok sme mali hneď po prílete do Moskvy, keď sme sa dlho nevedeli nájsť s vopred objednaným taxikárom a tak sme hľadali nového, ale za rozumnú cenu. Tí chlapi postávajúci pri autách doslova naháňali strach ako čečenskí separatisti (netuším, ako tí vyzerajú, no strach určite naháňajú tiež), no nakoniec cesta bola naozaj príjemná a vodič milý. Ináč, taxíky v Moskve fungujú perfektne a rýchlo, majú rôzne mobilné aplikácie a ceny na tie nekonečné vzdialenosti sú relatívne nízke.

Ako asi tušíte, našou srdcovkou sa stal Petrohrad. Mesto s úžasnou históriou a architektúrou. Mesto ospevované v každom turistickom sprievodcovi ako perla na Neve a tou perlou pre nás skutočne bol. Strávili sme tam týždeň a s pokojným svedomím by sme ešte ostali, keby to šlo. Mali sme tam stále čo robiť, kde sa túlať, hrať sa na ihriskách v zelených parkoch, nasávali sme tú úžasnú atmosféru a kávičkovali v malých útulných kaviarničkách. Úplne nás očarilo to množstvo palácov, námestí, múzeí, kostolov a zelených parkov.

Okrem už spomínaných názvov v azbuke som pri potulkách Petrohradom často nemala pocit, že sme práve v Rusku. Ja osobne som sa cítila ako v mnohých európskych mestách súčasne. Prechádzka popri kanáloch mi pripomínala Benátky aj Amsterdam, Kazanská katedrála zase Vatikán, pohľad z brehu cez rieku Nevadi v istom okamihu pripomínal Prahu, nádherný Chrám sv. Izáka zase Rím či Paríž. Moskvu pripomínal pravoslávny chrám s hrôzostrašným názvom Chrám Kristovho vzkriesenia – Spasiteľ na krvi, v ktorom sa prehliadka nedala dokončiť so zatvorenými ústami a neboľavou krčnou chrbticou. Spolu s Katedrálou sv. Izáka bol tento chrám pre mňa naj a stále vstrebávam úžas nad tou mozaikovou nádherou, čo sa skrývala vo vnútri.

Každá časť mesta má svoje čaro a atmosféru cárskeho Ruska aj vďaka dobovo oblečeným Petrom a Katarínam, ktorí boli na každom kroku. Bolo jasné, že na kastingoch si dali skutočne záležať, každý jeden Peter bol naozaj veľký dvojmetrový chlapík.

Kazanská katedrála s Petrom Veľkým a Katarínou

Chrám sv. Izáka

Pohľad z chrámu sv. Izáka

Palácové námestie so Zimným palácom je považované za srdce a dušu Petrohradu a pre nás s dieťaťom bolo aj skvelým ihriskom, kde sme mohli hodiny kŕmiť a pozorovať holuby. Vynechať toto miesto by bolo rovnakým hriechom ako nenavštíviť v Paríži Louvre alebo Sixtínsku kaplnku vo Vatikáne. Hoci nám bolo jasné, že prehliadka svetového múzea Ermitáž s dvojročným drobcom nebude mať dlhé trvanie, určite sme chceli vidieť aspoň slávne Jordánske schodisko a všetko ďalšie sme už považovali za úspech.

Keďže deti v tomto veku sú nadšené z akéhokoľvek, aj toho obyčajného panelákového, tak sme nakoniec na krásnom Jordánskom strávili dosť času a našu prehliadku sme ukončili onedlho v ďalšej miestnosti, kde sme narazili na sochy nahých anjelov. Alex ostala stáť najprv v nemom úžase, obzerala si ich mlčky s otvorenými ústami a aj napriek mojim snahám presunúť sa ďalej, stále sa dožadovala k nim vracať. Keď ich dostatočne preskúmala a našla tie správne slová, zrazu sa začala tak nahlas smiať, až sa prehýnala dopredu a dozadu, ukazovala svojím malým prštekom a kričala: „Pipík, on ma pipík!“… Proste, scéna ako z filmu. Samozrejme, že vzbudila veľký záujem, možno u niekoho aj pohoršenie, ázijskí turisti ju nestíhali fotiť, takže sme museli uznať, že nastal najvyšší čas znova ísť kŕmiť holuby von na námestie. Pre mňa táto scéna ostala najvtipnejším zážitkom našej celej cesty v Rusku.

Palácové námestie so Zimným palácom, v ktorom sídli svetoznáme múzeum Ermitáž

Zábava na Palácovom námestí

Mojim najmilším petrohradským múzeom bolo nakoniec maličké Puškinovo múzeum s neuveriteľnou atmosférou, v ktorom mal človek pocit, že sa ocitol v 19. storočí. Múzeum sídli v byte, v ktorom Alexander Puškin žil na sklonku svojho života a v ktorom nakoniec aj po prehratom súboji zomrel. Bolo zrekonštruované podľa dobových nákresov a sú v ňom vystavené predmety z jeho osobného života, cez množstvo kníh v súkromnej knižnici až po hračky jeho detí v detskej izbe. Alex spala vonku v kočíku, tatino strážil, tak som si toto milé múzeum vychutnala na maximum. Alex v tomto veku spávala počas dňa už len jedenkrát, tak sme to vždy pekne „napasovali“ na prechádzku v tichých uličkách, aby mala svoj pokoj na spánok. Keď potrebovala, tak sme ju nosili v manduce, no 12 kg už predsa dá zabrať, tak sme ju väčšinou uspávali v kočiari. Jeden celý deň sme si vyhradili na Petrogradskú stranu mesta, ktorá sa pýši Petropavlovskou pevnosťou s veľkolepým Chrámom sv. Petra a Pavla, ktorý dodnes slúži ako miesto večného odpočinku všetkých ruských cárov vládnucich po Petrovi Veľkom.

Pravoslávny Chrám Kristovho vzkriesenia – Spasiteľ na krvi

Petropavlovská pevnosť na Zajačom ostrove, v pozadí s Chrámom sv. Petra a Pavla

Alex a zajačiky 🙂

Na tejto strane mesta je zakotvená aj slávna Aurora, o ktorej veľkosti sme nemali pochýb, no napriek tomu sme ju hľadali ako ihlu v kope sena. Podľa mapy a informačných tabúľ sme sa mali už dávno na ňu pozerať, no namiesto toho sme sa nakláňali ponad múrik pri brehu Nevy a Aurora nikde. Až miestny rybár nám povedal, že je „reconstruction“, a tak nám odľahlo, ze sme nestratili zrak, zdravý rozum ani orientačný zmysel. Po tejto našej pátracej akcii sme zakotvili v neďalekej reštaurácii a pochutnali si na vynikajúcom boršči a pelmeňoch s rôznymi plnkami (podobné ako naše pirohy).

Pre nás je ochutnávanie domácich jedál v navštívenej krajine rovnako zaujímavé ako návštevy pamiatok, čiže jedlo si naozaj vychutnávame a rôznym fastfoodom sa snažíme vyhýbať, pokiaľ je to možné. Počnúc raňajkami v hoteli, kde sme mali možnosť vyskúšať takmer všetky slané i sladké bliny (podobné našim palacinkám) sme si jedlo v Petrohrade naozaj užívali. Priznám sa, že boršč bol pre mňa výzva – znechutený vďaka školskej jedálni u mňa nemal veľkú šancu. No stačilo ho prvýkrát ochutnať v „petrohradskom prevedení“ a hneď sme boli kamaráti. Jedli sme ho neskôr aj v pravej ukrajinskej reštaurácii a chutil mi rovnako, čiže ja osobne som rozdiel medzi tým ukrajinským a ruským borščom necítila, i keď vraj nejaký rozdiel tam je. Ruská kuchyňa je typická aj kyslou smotanou, ktorú ako prílohu dávajú takmer ku všetkému. Čerstvý nasekaný kôpor bol pomaly v každom jedle a chutil prekvapujúco dobre ešte aj v kuracom vývare. Naším top favoritom v Petrohrade sa však stal hovädzí Stroganov so zemiakovou kašou, ktorého chuť si radšej nechcem ani pripomínať, aby som sa zbytočne netýrala. Celé menu bolo fantastické, začínalo vodkou (ako inak?) a predjedlo bol hubový julienne. Olizovala sa aj Alex. S jedlom nemala žiadny problém, chutilo jej takmer všetko a úplne najviac ruská zmrzlina 🙂

Rovnako očarení sme boli z vybavenia reštaurácií pre malé deti. Vo viacerých sme našli detské izby, nie len malé kútiky s jednou stoličkou a stolíkom, no celé miestnosti vybavené hračkami a v jednej dokonca bol program s animátorkou. Kým sme my ochkali nad jedlom, Alex s nadšením kŕmila živé zajačiky a pamätá si tento zážitok ešte aj dnes. V reštauráciách bola široká ponuka, nebol problém si objednať ani deťmi obľúbené špagety so syrom. V meste boli bežné stánky s ovocím, zeleninou a obchody s potravinami, takže bolo jednoduché nakúpiť aj veci pre dieťa. V obchode sme natrafili aj na náš Zlatý Bažant a iné európske značky piva za pomerne nízku cenu, čo nás prekvapilo. Neskôr sme sa dozvedeli, že všetky sú vyrábané v Rusku, síce podľa pôvodnej receptúry, no z ich surovín a vody, a preto chutia trochu inak, ako sme zvyknutí. Keď Richard dopíjal to svoje pivko, tak mu skoro zabehlo, keď Alex zrazu zahlásila: „Dopijem pivo a pôjdeme“. Kde len tie deti na to chodia. 🙂

Bežný detský kútik v reštauráciách

Pravá ruská zmrzlina nášho detstva

Ako sme si už zvykli v iných mestách, vždy sa v prvý deň pobytu prihlásime na Free walking tour, počas ktorej si v skupine prejdeme so sprievodcom mesto, dozvieme sa kopec zaujímavostí, čo sa v knižkách nedočítame, strávime príjemných pár hodín s milými ľuďmi. Zároveň tak získame predstavu, kde sa potom vybrať, čo všetko si podrobnejšie v danom meste prejsť. Veľmi sa nám to osvedčilo a radi tak podporujeme miestnych ľudí, platí sa totiž na konci každej prehliadky formou „tips“ (poplatku podľa vlastného uváženia) podľa toho, ako sa vám prehliadka páčila.

Samsonova fontána a Veľký kanál

Hlavný palác so slávnou veľkou kaskádou

Naša skupina na free walking tour, v ktorej nemal nikto problém, že sme sa pripojili s malým dieťaťom

Mimo mesta sme sa dostali do Peterhofu (Petrodvorec, Petergof), ktorý sa nazýva aj ruským Versailles a ostali sme očarení jeho nádherou. Petrohrad si zaslúži pomalé prechádzky a čas. Stojí naozaj za to neponáhľať sa, nebyť v časovom strese. Vzdialenosti medzi pamiatkami sa dajú prejsť aj pešo, no to sa človek na konci dňa cíti vyčerpaný a uchodený, čiže je veľmi rozumné využívať aj metro. Práve Petrohrad má najhlbšie postavené metro, údajne až 80 m pod zemou, a jeho prehliadka stojí skutočne za to. Čistý čas na eskalátoroch v jednej stanici bol „šialených“ 5 minút! Človek, keď sa postavil za začiatok, tak nemal šancu dovidieť na koniec schodov. Alex mala zo schodov našťastie zábavu, takže udržať ju tam nebol problém. Vybavenie metra pre vozíčkarov, kočíky alebo starých ľudí nebolo absolútne žiadne, čo nás dosť nemilo prekvapilo. Za tie dva týždne sme posilňovali bicepsy pri všetkých schodoch.

Hokejoví fanúškovia si v Petrohrade tiež prídu na svoje

Ani jeden deň sme si nedali v hoteli obednú pauzu, takže sme spoznávali mesto, hrali sa v parkoch a túlali sa každý deň od rána do večera. Cítili sme sa aj po zotmení bezpečne, nikto nás neobťažoval, žobrákov sme nevideli vôbec. Počasie nám prialo, bol krásny slnečný september, pršalo iba raz. Alex sa vyhrala v parkoch na ihriskách, ktoré boli takmer pri každej pamiatke. Často sme sa na prehliadke pamiatok striedali, jeden obzeral a druhý robil dozor. Na ihriskách sa Alex často hrávala s ostatnými deťmi, každý si rozprával po svojom, a predsa si rozumeli. Takmer každý deň sme si pochutnali na ruskej zmrzline a poctivých tvarohových buchtách. Všetko to bolo dostať kúpiť v pojazdných stánkoch za rozumné ceny, spolu s varenou kukuricou a čiernou kávou. A pre mňa veeeeľmi dôležitá súčasť cestovania – verejné WC – bolo na mnohých miestach, samozrejme všade spoplatnené, no pomerne čisté a znesiteľné.

Deti si rozumejú aj bez spoločného jazyka

Petrohrad nás naozaj očaril svojou atmosférou, architektúrou, skvelým jedlom, množstvom zelených parkov s detkými ihriskami. Z nášho pohľadu je táto krásna ruská metropola babyfriendly a rozhodne si jej návštevu nemusíte odkladať na neskôr, kým vaše malé deti podrastú.

Minimálne bez matriošky sa Rusko proste opustiť nedá. Boli všade. A boli naozaj nádherné, tie ručne maľované aj poriadne drahé.

The post Gabika Berdisová: Metropoly Ruska s dvojročným drobcom (I. časť) appeared first on Cestovateľský blog.

Cieľom mojich článkov je povzbudiť nerozhodných rodičov, ktorí túžia cestovať a spoznávať svet, no majú obavy, či je to možné aj s deťmi. Chcela by som im ukázať, že narodením bábätka ich cestovateľské sny nemusia ostať len snami a môžu sa stále krásne napĺňať. Ukázať im, že pri vzájomnom rešpektovaní sa si môžu cestovanie aj naďalej užívať a mať z neho radosť obidve strany. Rovnako chcem povzbudiť zatiaľ bezdetných cestovateľov a pripomenúť im, že narodením dieťatka ich cestovateľský život nemusí skončiť.

Som úprimne presvedčená, že cestovať s deťmi je zážitok pre veľkých i malých a obohacuje celú rodinu. Podľa mňa je to prínosné už aj pre malé deti, o ktorých sa tvrdí, že si ešte nemôžu nič pamätať, že nie sú schopné vnímať nové prostredie, nových ľudí, inú farbu pleti, či odlišné jedlo, aké majú doma. Verím, že spoločné chvíle mimo domu tiež upevňujú partnerský vzťah. Že všetky nástrahy, ktoré na nás na ceste čakajú, majú zmysel. Často je to hlavne o nastavení nás rodičov, o našich obavách a predsudkoch, že „sa to nedá“. Dieťa väčšinou zvládne omnoho viac, ako si dokážeme predstaviť, len mu musíme dať tú možnosť objavovať nové a nepoznané. A je mu pritom úplne jedno, aké cieľové miesto zvolíme, či susednú dedinku alebo „koniec sveta“. Pre dieťa je podstatné, že sme všetci spolu.

Cestovanie je drahé hobby, to úplne chápem. No ak máte šancu si z výplaty odložiť aspoň pár eur, investujte ich práve do cestovania, do spoločných zážitkov celej rodiny, do spoločného času. Hoci vám z cesty zostane len pár hmotných suvenírov, vaše skúsenosti a spomienky vám nikto nikdy nevezme a budete ich mať v sebe už navždy. A je jedno, či budú z exotiky alebo z Hornej Dolnej.

Nám sa cestovanie stalo blízke už počas vysokej školy. Už vtedy sme obidvaja cítili, že raz precestujeme celý svet. Postupne sme prekročili brehy Európy, videli krásy Južnej Ameriky, dokonca svoje ÁNO sme si povedali v súkromí na Hawaii. Takmer všetky našetrené peniaze sme si užívali na cestách. V roku 2013 sme sa stali šťastnými rodičmi a svoju lásku k cestovaniu prenášame aj na našu dcérku. Svoju prvú cestu absolvovala už v 6 mesiacoch. Posnažím sa tu postupne doplniť všetky naše spoločné destinácie.

Moje tipy, ako si cestovanie s malými deťmi užívať a zachovať si pri tom svoje duševné zdravie 🙂

1. Zahoďte predsudky a nepočúvajte komentáre tipu: „Tak už ste docestovali, už sa budete len starať o deti. Také malé dieťa nesmie nikde cestovať, veď čo všetko sa môže stať. Aj tak tie deti z toho nič mať nebudú. S deťmi sa cestovať nedá. Deti nezvládajú dlhé presuny, nevydržia v lietadle. Pri cestovaní sa im naruší režim a už nikdy sa k nemu nevrátite. Budete obťažovať všetkých okolo. Budete z toho vyčerpaní a neužijete si vy ani deti. Deti majú zostať doma pri babke a rodičia nech cestujú bez nich. Nemôžu jesť stravu mimo domu, pokazia si žalúdok. Deti sú nezvládateľné. Bude ich to nudiť. Musíte celú cestu stráviť v zábavných parkoch. Niekto ich ukradne, stratia sa … “

2. Myslite pozitívne a nepripúšťajte si rôzne katastrofické scenáre. Ak robíme niečo s vedomím, že to nezvládneme, že je to nad naše sily a nikdy nemôžeme uspieť, pravdepodobne to tak aj dopadne a potom si s povzdychom povieme: „Ja som to vedel.“ Pri cestovaní s deťmi to platí dvojnásobne. Neprenášajte na deti svoj strach a obavy. Nezabúdajte, že deti zrkadlia naše správanie. Nemôžeme teda očakávať od dieťaťa, že bude úplne v pohode, keď my sami sa tak nebudeme cítiť. Takže nezabúdajte a opakujte si: Pozitívna myseľ dokáže skutočné zázraky.

3. Snažte sa nebyť nervózni kvôli niečomu, čo aj tak nemôžete ovplyvniť. Napr. dlhšie meškanie lietadla je nepríjemné, to áno, no naše rozčuľovanie a znervózňovanie to meškanie určite neskráti. Zmení sa len naša nálada, budeme nepríjemní na svoje okolie, podráždení pri každom pohybe dieťaťa a slove partnera – a to určite za to nestojí. Ste predsa na výlete, nervy nechajte doma. Kúpte si kávu „to go“ a vyberte sa spolu spoznávať zákutia letiska. Pre dieťa to bude dobrodružstvo.

4. Nemajte prehnané očakávania, že vaše cestovanie bude rovnaké, ako bolo bez detí. Nebude. V mnohých veciach sa budete musieť obmedziť, niektoré destinácie a aktivity zatiaľ úplne vynechať. Často pôjdete s pozornosťou a trpezlivosťou na 100%, čo psychicky vyčerpáva. Môže sa vám stať, že sa po ceste vrátite fyzicky unavení a budete potrebovať ešte pár dní voľna na zotavenie. No sami rýchlo zistíte, že cestovanie dostane úplne iný rozmer a obohatí váš rodinný život. Strávite spolu ako rodina denne oveľa viac hodín ako doma pri bežných pracovných a domácich povinnostiach. Spoznáte samých seba vo vypätých a stresových situáciách. Odhalíte hranice svojho partnera i svoje vlastné, a to všetko vám môže pomôcť oveľa ľahšie riešiť prípadné konflikty doma v každodennom živote. A hlavne, budete s obdivom sledovať, čo všetko zvládne vaše dieťa, ak mu dáte priestor, čas a hlavne dôveru. Ako sa dokáže prispôsobiť, ako skvele zvládne rôzne zmeny, či už časové, kultúrne alebo stravovacie.

5. Nechcite prekračovať svoje limity a rešpektujte samých seba. Keď ste si istí, že nikdy nebudete šťastní, ak vystrčíte päty z all inclusiv hotela, ak z toho máte priam nočnú moru a žalúdočnú nervozitu, tak to nasilu jednoducho nerobte. Netrpte len pre pocit, že to robíte pre svoje dieťa. Dieťa vašu pretvárku skôr či neskôr odhalí. Ak však máte len strach to urobiť a radi by ste spoznali aj niečo iné, než len hotelovú izbu, bazén a pláž, tak potom dočítajte tieto riadky a články a verím, že v nich nájdete motiváciu. Ak vás práve naopak predstava all inclusiv dovolenky priam desí, nenúťte sa sedieť pri detskom bazéne s pocitom, že to pre svoje dieťa musíte urobiť, lebo inak nebude šťastné. Myslím si, že rodič by sa nemal svojim deťom úplne obetovať, mal by poznať svoje hranice, vedieť vyjadriť, čo potrebuje a ako si to predstavuje, čím to zároveň učí aj svoje dieťa. Verte, že s deťmi sa dá dohodnúť takmer na všetkom. Deti sa dokážu zabávať v luxusnom rezorte rovnako ako aj v bambusovej chatrči. Podstatné je len nastavenie nás rodičov. Skúste sa držať hesla: „Rodič v pohode – dieťa v pohode.“

6. Rešpektujte hranice svojho dieťaťa a cestu plánujte s ohľadom na jeho vek, zdravie, povahu aj temperament. Vy svoje dieťa poznáte najlepšie. Trpí žalúdočnými problémami počas cesty autom ? Tak neplánujte road trip krížom cez Európu, no radšej zvoľte lietadlo. Je vaše dieťa príliš plaché pri kontakte s cudzími ľuďmi a potrebuje neustále vašu náruč ? Tak sa radšej vyhnite Ázii, kde je biele dieťa stredobodom pozornosti a každý sa s ním chce odfotiť. Rovnako napr. neplánujte presuny moskovským metrom v čase špičky, čo môže aj na skúseného cestovateľa pôsobiť naozaj klaustrofobicky. Začína vaše dieťa práve štvornožkovať a chodiť, potrebuje byť neustále v pohybe a všetko objavovať, všade nazrieť, všetko preskúmať a neobsedí ani minútu bez pohybu ? Potom radšej zvážte 10-hodinové lety za oceán. Je váš sen vidieť Machu Picchu a La Paz? Berte do úvahy vysoké nadmorské výšky vzhľadom k veku dieťaťa. Zmierte sa s tým, že niektoré vaše sny ostanú zatiaľ nenaplnené, budete musieť ešte počkať, kým deti podrastú. Na svete je však toľko nádhery, že si určite máte z čoho vyberať. Pokojne stačí začať vo svojom okolí.

7. Cestu plánujte s ohľadom na denný režim dieťaťa. Myslite na to napr. už pri kúpe leteniek. Nočné lety majú svoje výhody, sú o niečo lacnejšie a máte šancu, že vaše dieťa istú časť cesty prespí. Presuny a výlety sa tiež snažte naplánovať podľa denného spánku dieťaťa. Napr. ak vaše bábätko spí ešte dopoludnia a potrebujete sa presúvať z A do B, dohodnite si cestu v tomto čase. My sme si takto „napasovali“ napr. všetky presuny na Cube, keď mala Alex 6 mesiacov a ešte potrebovala dva denné spánky. V dňoch, keď sme sa presúvali, si spokojne spinkala svoj doobedňajší spánok v aute. Snažte sa minimalizovať aktivity v čase zaspávania, nájdite si tiché prostredie, doprajte dieťatku pokoj a vyhnite sa prestimulovaniu. Ak je to možné, robte všetko, na čo je dieťa zvyknuté z domu, napr. kojenie alebo nosenie sa. Ak budete dôslední, nemusíte mať obavy, že sa cestovaním naruší jeho denný režim. Malé deti zvládajú zmeny oveľa jednoduchšie ako dospelí, no musíme brať ohľad na ich základné potreby a jednou z nich je práve spánok.

8. Na všetko plánujte 2-krát viac času. S deťmi ste pomalší, to neoklamete, radšej sa s tým vopred zmierte a akceptujte to. Ak si robíte predbežný časový plán, vždy plánujte s pár nocami navyše. Zvykli ste spoznávať nové mestá od rána do večera bez poriadnej pauzy, nevyčerpal vás ani 3 dňový maratón parížskymi múzeami? Zvládli ste 7 hodinové túry v horách pár dní po sebe? To je skvelé, no s deťmi to radšej neskúšajte. Počítajte s časom navyše stráveným pri hre detí, s časom navyše pri každom jedle, s časom navyše, keď sa vaše dieťa jednoducho rozhodne, že tým a tým smerom určite nepôjde, hoci je to jediná cesta k vášmu ďalšiemu bodu denného programu. No myslite hlavne na to, že cestovanie má byť zábavné pre obidve strany a buďte flexibilní. Majte v hlave vždy záložný plán a minimálne jednu noc navyše.

9. Obmedzte batožinu a nesnažte sa presvedčiť samého seba, že máte viac ako dve ruky. Príliš veľa batožiny je otrava. Svoju pozornosť na letisku potrebujete venovať dieťaťu a nie kufrom. U nás platí pravidlo – jeden dospelý jedna príručná batožina (zásadne batoh a nie príručný kufrík) a všetci traja jeden spoločný veľký kufor. Plus kočík a dieťa a hneď máte plné ruky. Už 2,5 ročný drobec zvládne mať svoj vlastný malý kufrík alebo batoh, kde si može nosiť hračky alebo aspoň fľašku s vodou. Vám sa trošku odľahčí a zároveň ukážete dieťatu vašu dôveru, že to už zvláda samo a verte, že bude na to patrične hrdé. Na cestu si nebaľte príliš veľa vecí, takmer všade je možnosť prania. Dieťa nepotrebuje mať každý deň nové oblečenie, pokojne ho nechajte niekedy aj špinavé, určite z toho nebude mať v dospelosti žiadnu traumu. Skvelá pomôcka pri cestovaní s malými deťmi je ergonomický nosič. Nosíte dieťatko, no ruky máte voľné. My sme našu Manducu používali takmer do 2,5 roka dcérky a užívali sme si tie chvíle nosenia všetci traja.

10. Vopred si rezervujte v hoteli minimálne prvú noc. Bez ohľadu na to, či ste plánovací typ alebo najradšej cestujete bez akýchkoľvek plánov, vopred si rezervujte minimálne prvú noc. Nemôže byť nič horšie, ako sa v noci túlať ulicami ovešaní batožinou, spiacim dieťaťom na ramene a hľadať voľnú izbu. Takýto adrenalín si radšej odložte na inú príležitosť.

11. Rátajte s vyššími nákladmi. Cestovanie s dieťaťom bude drahšie, s tým počítajte už vopred, hoci do dvoch rokov ešte nemusíte kupovať samostatnú letenku. No pravdepodobne už vymeníte hostely za hotely, radi si priplatíte za súkromie. Zvýšia sa vám nároky na polohu ubytovania, uprednostníte bezpečnejšie štvrte na úkor ceny. Rovnako začnete viac využívať taxíky. Verejná doprava je síce na mnohých miestach rýchla a bezpečná, no hlavne príchody a odchody z letiska sú oveľa pohodlnejšie taxíkom ako preplneným metrom či autobusom, kde neviete, čo skôr chytať, či kufor alebo dieťa. Ak ste doteraz nevyužívali autopožičovne, začnite o požičaní auta aspoň premýšľať. Vlastné auto vám dá slobodu a voľnosť, môže vám ušetriť veľa času, hoci zvýši celkové náklady. Sú však destinácie, kde to radšej ani neskúšajte, pokiaľ nie ste profesionálny vodič alebo kaskadér. Nie všade na svete existujú „naše“ predpisy, funkčné semafóry alebo prechody pre chodcov. Napr. taká Ázia či Južná Amerika majú svoje vlastné pravidlá, ktoré našinec zrejme nikdy nepochopí a ostáva z tej premávky v nemom úžase aj po návrate domov.

12. Doprajte si čas sami pre seba. Aj v tom najharmonickejšom vzťahu nastanú chvíle, keď chce byť človek chvíľu sám. Nebráňte sa tomu a doprajte si súkromie. Dohodnite sa s partnerom a vybehnite si sami do mesta, na trhy, do prírody alebo si zacvičte. Každého dobíja niečo iné. Urobte pre seba to, čo máte radi a buďte bez výčitiek, zaslúžite si to. Myslite na to, že psychohygiena je predsa rovnako dôležitá pre vašu dušu ako sprcha pre vaše telo.

13. UŽÍVAJTE SI TO !

The post Gabika Berdisová: Cestujeme s deťmi – ako na to? appeared first on Cestovateľský blog.