Branko Marisavljevič: 6-hodinová makačka vo Vysokých Tatrách

V piatok po práci sme sa vybrali do dedinky Batizovce, ktoré sú asi len 5 minút autom od začiatku turistickej trasy zo Starého Smokovca. Trasu sme si naplánovali “modernou technológiou”. Existuje veľa aplikácií, ktoré vám zobrazia všetky turistické trasy nielen na Slovensku.

Tento článok pripravil Branko Marisavljevič v rámci súťaže “Máte radi Slovensko?”. Ak sa chcete aj vy zapojiť do súťaže a vyhrať špičkové hodinky CAT v hodnote 150 Eur, kliknite sem.

20160730_070720My sme použili aplikáciu Trails Tatras – je zadarmo, no nemá veľa funkcii, ale to najdôležitejšie má. Viete si označiť všetky farebne rozlíšenia trás medzi rázcestiami a hneď po kliknutí na každý úsek vám ukáže základné údaje, ako sú celková dĺžka trasy, prevýšenie, čas k rázcestiu smerom k nemu, ale aj naspäť a samozrejme názov rázcestia. Takto si môžete pooznačovať všetky úseky, kde vám vo finále vypíše celkové údaje o zvolenej trase. Táto aplikácia vám určite pomôže pri plánovaní trasy v Tatrách.

Auto sme zaparkovali v Starom Smokovci, odkiaľ sme sa vybrali po zelenej trase na Hrebienok. Vyrazili sme skoro ráno o 7:00, pretože sme chceli na pekných miestach stráviť čas o niečo dlhšie, keďže naplánovaná túra mala trvať až 6 hodín. Vyšliapali sme ako rozcvičku teda na Hrebienok, kde sme si dali raňajky. Z Hrebienka je len kúsok na Bílikovú chatu a krásne Studenovodské vodopády.

Okolie aj napriek víchrici, ktoré zdevastovala Tatry v roku 2004, je stále fotogenické. Ďalej sme pokračovali na Rainerovú chatu (útulňu), kde sme si odpočinuli a dali obedík.

20160730_102027Potom sme sa vybrali po červenej magistrále, kde začal mierny šľapák okolo Zámkovskeho chaty. Neskôr počas šliapania, ako sme prešli nad les a začala kosodrevina, sa nám odkryla celá dolina s nádherným výhľadom na mesto Poprad, na okolité dedinky a panorámu nízkych Tatier.

20160730_143416Vyšliap sme zatiaľ ukončili na Skalnatom plese, ktoré je ako každé naše vysoko položené pleso kryštálovo priezračné a čisté. Okolo plesa je pekný náučný chodník kde sa dočítate zaujímavosti o Tatranskej faune a flóre. Skalnaté pleso bolo síce dosť preľudnené, ale úžasné ticho ktoré sme zažili aj na Lomnickom sedle bolo oslobodzujúce!

A ten výhľad – proste “wau”. Vo výške 2190 m.n.m. sa nám poskytol pohľad aj na vedľajšiu panorámu Tatier, konkrétne na päť spišských plies, Prostredný hrot a jeho nižších kamarátov. Ale aj Slavkovský štít a samozrejme kúsok od nás nádherný Lomnický štít. Tam sme bohužiaľ nemali zakúpené lístky na lanovku a veru ani by sa nám to moc neoplatilo, keďže bol po celý čas zahalený v oblakoch.

20160730_151238Až pri zostupe z plesa dole do Tatranskej Lomnice sa krásne vyjasnilo aj na štíte. Celú túru považujeme za viac než úspešne zdolanú a krásnu. Ak sa nebojíte trošku sa zapotiť a samozrejme aj svalovice na druhý deň, tak určite ju treba absolvovať. Rozhodne si treba, tak ako na všetky výlety, riadne vybrať čo zabaliť do ruksaku. Ťažko napísať čo v prvom rade. Keďže všetko čo napíšem je veľmi dôležité. Hlavne treba myslieť na jedlo a pitný režim, veľa vody, ktorý  je základ.

20160730_151448Trošku som to podcenil a mal som menší úpal večer, ktorý som ale do rána vyležal. Spolu sme vypili na celej túre cca 3,5l vody, ale hodilo by sa aj viac. Na jedenie sme si vzali hlavne dosť ovocia, mali sme mix orieškov a sušených hrozienok. Dôležité pri každej túre je jesť menšie množstvá, ale častejšie dodať telu rýchlu, zdravú energiu a prísun vody. Určite by som neodporúčal hneď po zobudení natlačiť chleba alebo praženicu do seba 🙂 My sme dodali telu energiu asi po hodine šlapania ovocie. Ťažko sa šliape s plným bruchom.

20160730_151457Ďalej by sa v ruksaku na celodennú túru mali nachádzať aj pršiplášte. Tatry sú veľmi zradné čo sa týka počasia a aj z krásneho bezoblačného dňa sa vie v priebehu pol hodinky stať nepríjemná búrka, pri ktorej určite nechcete byť premočený do nitky, keďže dole to nie je 5 minút chôdze 🙂

V letnom období úplne stačí ak ste oblečený so šortkami a tričkom, len ak idete do vyšších polôh, ako je Skalnaté pleso a vyššie Lomnické sedlo, je dobré mať pribalenú mikinu či tenšiu bundu. My sme na Lomnickom sedle mali 14°C a samozrejme dobra trekingová obuv je na dlhšie túry základ! V ruksaku by ste nemali postrádať ani tzv. KPZ (krabička poslednej záchrany), ktorá by mala obsahovať základne veci ako nejakú gázu, lieky na bolesť a proste veci, ktoré by mala obsahovať aj autolekárnička.

Taktiež je dobré sa pripoistiť, nakoľko ste Horskej záchrannej službe potom povinný uhradiť služby spojené s výkonom záchrannej činnosti alebo pátraní. Na výlety chodíme za zábavou a poznaním, ale nedaj Bože sa môže stať aj nepríjemná udalosť či už nám alebo aj turistom, ktorých stretávame. Tých zranení je kopec, ktoré sa môžu stať, a treba byť pripravený pomôcť aj ľudom okolo nás ak je to potrebné.

A už sa blížime k záveru a úprimne, najťažšia časť celej túry a to je cesta dole, pri ktorej budete preklínať každý kameň, na ktorý stúpite. Cesta hore býva ťažšia na vytrvalosť, ale cesta dole rozhodne je namáhavejšia pre nohy, ktoré nám to s priateľkou vracali ešte dva dni po zaradení sa do pracovného kolobehu 🙂

Zo skalnatého plesa máte možnosť ísť aj lanovkami ale… to už nie je túra 🙂 Keď sme sa dostavili k lanovkovej stanici Štart, zbadali sme kolobežky a malé káry, ktoré sa dajú za 10 Eur prenajať a zísť do Tatranskej Lomnice na nich. Bohužiaľ sme pri sebe nemali hotovosť a karty tam neberú. Tak sme ďalej pokračovali pešibusom.

Pri príchode do Tatranskej Lomnice sme si to rovno nasmerovali na stanicu zakúpiť si lístky na Tatranskú električku, ktorá nás odviezla naspäť do Starého Smokovca po naše auto. Po ceste na ubytovanie sme sa ešte zastavili na výborný slepačí vývar, ktorý začne človeka pekne uspávať. Mimochodom, v Tatranskej Lomnici blízko stanice je hotel (ktorého názov si ale bohužiaľ nepamätám), ku ktorému každý večer zavíta mladý krásny srnec a kŕmi sa aj chlebíkom, ktorý ostal turistom priamo z ruky. Telefón som mal vybitý už, čiže tento krásny jav som nemohol odfotiť. Možno nabudúce.

V nedeľu, keď sme vyrazili domov, sme sa zastavili na obed ako inak jedine na salaši Krajinka medzi Žilinou a Ružomberkom. Výborná slovenská kuchyňa, kde si môžete kúpiť aj tunajšie výrobky z ovčieho mlieka alebo v malej pekárničke výborne domáce sladké alebo slané pečivo. Veríme, že pomôžeme týmto článkom inšpirovať aj ďalších slovenských turistov.

Tento článok pripravil Branko Marisavljevič v rámci súťaže “Máte radi Slovensko?”. Ak sa chcete aj vy zapojiť do súťaže a vyhrať špičkové hodinky CAT v hodnote 150 Eur, kliknite sem.