Hovorí sa, že posledné kilometre pred cieľom sú tie najťažšie. Platí to aj v našom prípade. Posledných približne 600 km sme sa odklonili od Kolymskej na takzvanú Tenkovskú cestu. Ta vedie cez krásne sopečné pohoria. Cesta je nádherná. Obrovské kopce, krásne výhľady, divoká príroda.
Píše Partik Cvengroš.
Zastavujeme na mnohých miestach, robíme fotografie, točíme veľa záberov. Podvečer sa dostávame do mestečka Usť-Omčag. Počasie sa zhoršilo, prší. Miestny penzión je obsadený, takže nám neostáva nič iné, ako rozkladať stany v miestnom parčíku. Dážď bubnuje celú noc na strechu. Notebook som nechal v taške na motorke. Všetko je totálne premočené, vrátane nás. Ráno žiadna zmena, vyrážame v daždi na posledných cca 250 km smer Magadan. O notebook nemám žiaden strach, tašky by tiež mali vydržať.
Cesta v sopečnom pohorí je tvrdá, kamenistá. Ak by som mal notebook s klasickým hardiskom, tak trochu by som sa aj bál, či tie dáta „nevytrasiem“ 🙂 No posledný 40 km úsek „offroad“ cesty je opäť blato. Ako keby poslednýkrát nám táto divočina chcela ukázať, že nám nič nedaruje. Opäť sa staviame na motorkách do nôh a do jazdy dávame posledný zbytok našich síl. Konečne vchádzame do mesta Palatka. Palatka už leží na Kolymskej ceste. Tu je už asfalt. Asfaltovú cestu akú poznáme aj u nás. Neskutočné. Po dvoch týždňoch vidíme asfalt!
Cieľ je ešte 80 km. No už po normálnej ceste. Vchádzame do mesta Magadan a so slzami v očiach sa fotíme pri tabuli MAGADAN. Dokázali sme to. Bohužiaľ nie bezbolestne. Jedna motorka sa nám pokazila pred mestom Palatka. A tak pokazenú motorku sme na lane dotiahli až do cieľa. Veď sme tím. V penzióne konečne dobíjam baterky a hlavne nahrávam všetky záznamy z kamier a fotoaparátov. Robím opäť veľmi dôležité zálohy na externý disk. Konečne je aj pripojenie na internet seriózne. Môžem vybaviť aj firemné emaily, pracovné záležitosti, byť v kontakte s najbližšími.
Pred nástupom do lietadla nezabúdam nabiť baterky, pretože let je veľmi dlhý a notebook si striedame medzi chalanmi, aby si každý vybavil, čo treba. Umelé osvetlenie v lietadle nie je nič moc, osobne oceňujem matný displej nášho Lenova ThinkPad X270.
Vždy som preferoval matný displej a Lenovo je jedna z mála značiek, ktorá ho vo svojich pracovných nástrojoch naozaj ponúka. Okrem drobnosti, že nie je toľko vidieť špina a prach na notebooku, nie sú práve vaše oči zaťažené toľkými svetelnými odrazmi a odleskami. Výborne sa taktiež s matným displejom pracuje v outdoore, čo bol náš každodenný chlebíček. A hlavne nevidím v „zrkadle“ svoju cestovateľskú bradu 🙂 S X270-kou sme spravili viac ako dobrý výber! Inááák, najnovší model X280 už má matný dotykový displej s technológiou On-Cell Touch. Takže na prvý pohľad nepoznáte, či máte dotykový alebo nedotykový displej. A tento displej má dokonca rovnakú hrúbku ako nedotykový. Takže, ďalší trip s X280-kou? 🙂
Prečítajte si aj…
- Motovýprava Magadan z IT pohľadu (časť 1.): Aký notebook si vybrať na moto výpravu?
- Motovýprava Magadan z IT pohľadu (časť 2.): Nie je vždy ideálne – blato, dážď a bez elektriny
- Motovýprava Magadan z IT pohľadu (časť 3.): Konečne som si prečistil hlavu od všetkých problémov a postavil som sa na notebook
- Motovýprava Magadan z IT pohľadu (časť 4.): Sme za Sibírom a pred Cestou kostí treba spraviť poriadky…
- Motovýprava Magadan z IT pohľadu (časť 5.): Niekedy musíme spať aj na zemi. Obľúbili sme si však už aj ruskú hudbu
- Motovýprava Magadan z IT pohľadu (časť 6.): Cesta sopečným pohorím preverila naplno naše motorky