Je piatok ráno, budíček 4:00, aby sme stihli vlak z bratislavkej hlavnej stanice s odchodom o 5:43. Za menej ako 5 hodín sme na druhom konci krajiny – Košice. Prečo? Lebo sme sa tak trocha už aj hanbili, že sme si za celý život nedali poriadne námahu preskúmať metropolu východu. A sme veľmi radi, že sme tak spravili. Košice nás dostali – sú útulné, romantické, pohodové a plné prijemných prekvapení. Čo všetko stihnete za 48 hodín aktívneho spoznávania? Poriadne veľa! Ak patríte aj do kategórie úplných lenivcov a nechce sa vám rozmýšľať nad žiadnym plánom, nevadí, pripravili sme pre vás itinerár do posledného detailu! 🙂
Pohľad na košickú Hlavnú ulici s dominantou mesta, Dómom Sv. Alžbety.
48 hodín? Na prvý pohľad málo, ale Košice sú extrémne kompaktné
Má zmysel ráno nasadnúť na vlak, prespať 1-2 dni a vydať sa hneď naspäť? Rozhodne má. Čo sa mi na Košicoch najviač páčilo je ich kompaktnosť a útulnosť. Všetko dôležité (od pamiatok až po nočný život) sa točí okolo jednej ulice, MHD-čku prakticky nepotrebujete, presuny v rámci celého mesta taxíkmi sú extrémne lacné (3 eurá paušálne) a takú koncentrovanú gastronómiu v rámci hlavných miest často nevidieť 🙂 Poďte sa spolu s nami prejsť mestom, ktorému na východze hutoria aj Vranáre – kedysi v ňom bolo príliš veľa vrán, dnes sú to paradoxne havrany…
Mestský parčík pri Štátnom divadle je obľúbeným miestom, kde sme často videli ľudí len tak oddychovať a užívať si pekné chvíle.
10:37 príchod do Košíc
Vystupujeme na peróne číslo 2 a hovoríme si, že košická stanica vyzerá rovnako spustnuto ako tá bratislavská. Keď sa však z perónu dostávame k hlavnému vstupu, zisťujeme, že opak je pravdou. Dvojposchodová moderná budova plná obchodíkov, ktoré vyzerajú k svetu, nechýba pekáreň s ponukou kávy. Bratislava – ber si príklad, lebo tie štyri predajne bagiet, ktoré na stanici ponúkaš, sú fakt hanba. Vychádzame zo stanice, máme dve možnosti – MHD alebo taxi. Otvárame Google mapy a hľa, veď centrum mesta je od nás vzdialené iba 750 m. Rozhodnutie je jasné, dáme si na úvod prechádzku. Za 12 minút sme z hlavnej stanice pred dómom Sv. Alžbety. Paráda.
Všetko sa „točí“ okolo tejto katedrály – história či mestský život – všetko je na dosah za pár minút chôdze.
11:05 skorší check-in v hoteli The Invisible
Keď sme hľadali ubytko v Košiciach, sústredili sme sa na niečo netradičné. The Invisible Hotel spĺňa túto predstavu úplne perfektne. 5 izieb, každá na inom mieste v Košiciach. Žiadne označenie zvonku, izby sú naozaj „invisible“. Naša izba pomenovaná Košický zlatý poklad je ukrytá v hoteli Zlatý dukát na hlavnej ulici.
Vchádzame do vnútra, kde nás už čaká Vanda, ktorá nám porozpráva o myšlienke a histórii tohto hotela. Všetkých 5 izieb kade-tade po Košiciach bolo dizajnovaných lokálnymi dizajnérmi a architektmi, každá je iná a každá má svoj príbeh. Za myšlienkou hotela stojí neziskovka Creative Industry Košice, ktorá okrem iného realizuje aj akcie pre začínajúcich podnikateľov. The Invisible Hotel funguje v hlavnom meste východu 2 roky a ponúka prepojenie kultúry s turizmom. Keď boli v roku 2013 Košice mestom kultúry, výrazne to pomohlo rozvoju mesta. A tipnite si, kedy sa do hotela začínali masovo ozývať ľudia zo zahraničia – jasné, keď sa svet dozvedel, že sa v Košiciach bude hrať základná skupina MS v hokeji 🙂 „Neviditeľný“ hotel ponúka 5 izieb, vybrať si môžete podľa vkusu:
- Košický zlatý poklad – izba inšpirovaná najznámejším košickým pokladom, ku ktorému sa ešte dostaneme
- Košická moderna – obsahuje kópie známych avantgardných obrazov Pavla Wohlfarta a Rastislava Jurčíka
- Black & White – izba je venovaná česko-slovenskej filmovej tradícii a dôležitosti tunajších, kedysi početných kín
- Urban Flashbacks – farebná a odvážna izba odráža rozmanitosť košického streetartu
- Media Art – otvoria ju čoskoro a bude pokrývať tému mediálneho umenia či holografie
PS: v izbách sú perfektné postele 🙂 Keď radi cestujete, určite viete, aké dobré je sa dobre vyspať… Personalizovaný welcome pack so ciderom domáceho výrobcu je iba skvelým bonusom 🙂
11:28 nezameniteľné centrum mesta
Dominanta, okolo ktorej je vystavané centrum mesta – Dóm Sv. Alžbety. Okolo katedrály sa rovnako vynie Hlavná ulica, na ktorej nájdete nespočetné množstvo kaviarničiek a reštaurácii, ale zároveň aj histórie – samotný dóm, kaplnku Sv. Michala, Urbanovu vežu, spievajúcu fontánu, Štátne divadlo, Immaculatu či Dolnú bránu (Archeologické centrum). Kým vstúpite do vnútra katedrály, odporúčame si v drevenej búdke zakúpiť lístok (2 eurá) na výstup na vežu – 42 m prudkých, točitých schodov vás najskôr vyvedie k vežovým zvonom, potom však až na vrchol, odkiaľ máte 360-stupňovú vyhliadku na mesto.
Z tejto výšky máte všetko ako na dlani a ak sem nepôjdete, pripravíte sa o unikátny pohľad na celé mesto. Ak sa vám po ceste dole nezatočí hlava, pokračujte priamo do katedrály.
Vstup do katedrály a vstup na vežu sa nachádzajú kúsok od seba, v ľavej časti dómu z tohto pohľadu.
Osobne mám rád všetky kostoly, chrámy a katedrály, pretože je v nich ukrytá história, ktorá sa už nikdy nebude opakovať. A Dóm Sv. Alžbety vo mne zanechal veľmi príjemný pocit – krásne obnovená pamiatka, na ktorú môžu byť Slováci právom hrdí. Škoda len, že na chór sa nedá dostať ani počas sv. omše, predsalen, je to iný pohľad. Ak si budete chcieť spraviť foto z vnútra, treba zaplatiť poplatok 2 eurá – s čím sme nemali problém, len priateľská rada pre pracovníkov v kostole – buďte na návštevníkov trocha milší. Keď som si povolenie na vstup chcel zakúpiť (vnútri kostola je menšia predajnička s pamiatkovými predmetmi), pani ma vrelo odignorovala a zamkla mi pred nosom. Tak sme hodili 2 eurá do chrámovej pokladničky, no za 15 minút strávených v kostole nás ďalší pracovník asi 4-krát nemilo osočil, prečo nemáme pripnuté na tričku povolenie na fotenie. Hmm, nevadí, pocit z tak krásneho miesta si predsa nenecháme pokaziť 🙂
12:34 vynikajúci obed s výhľadom na katedrálu
Žalúdok sa ozýva, treba ho trocha obšťastniť – miesto, ktoré nám odporúčalo hneď niekoľko ľudí, aby sme ho určite nevynechali, sa preslávilo pred pár rokmi originálnym billboardom za mestom. Takže sme neváhali a napriek daždivému počasiu sme si vybrali miesto na teraske v Republike Východu. Hanka si vybrala hríbové pirohy s hovädzími líčkami, ja panenku s grilovanou zeleninkou, k tomu takmer domáci Kaltenecker a pohár vínka.
Okrem príjemnej atmosféry (žiadne extra veľký, masový podnik…) a exkluzívneho výhľadu priamo na katedrálu, bolo aj samotné jedlo fantastické a jedálny lístok sám o sebe je vtipný – keď navštívite, pochopíte 🙂 Do toho pouličný umelec, ktorého sme stretli na rovnakom mieste vždy, keď sme išli okolo – ráno, večer, keď pršalo, aj keď slnko pražilo.
Presne takýto výhľad budete mať, ak si uchmatnete miesto v Republike Východu na teraske. Kvôli tejto fotke som skor nemusel ani zo stoličky vstávať 🙂
13:29 Dolná brána a.k.a. archeologický komplex
Dolná brána je vlastne archeologickým centrom – v unikátnom komplexe dýchajúcom históriou môžete vidiet pozostatky mestského stredovekého opevnenia. Ak máte radi dávnu históriu, zájdite sem. Rovnako sem zájdite, ak sa budete chcieť schladiť. Ak je aj vonku poriadne horúco, tu dole je neustále tak zima, že si pracovníčky musia aj v letných mesiacoch púšťať kúrenie 🙂
13:48 Mestský erb plný histórie
Ak sa postavíte chrbtom k hlavnému vstupu Dolnej brány, váš zrak padne na park, v ktorého pozadí stojí katedrála. Avšak priamo pred vami stojí bronzová plastika mestského erbu od Arpáda Račku, ktorá vyobrazuje erby dokopy zo štyroch erbových listín. Prvá listina sa traduje až k roku 1369, čím si Košice vyslúžili titul najstaršieho a prvého mestkého erbu v Európe! Krásny anjel s heraldickými atribútmi rozprestiera svoje anjelské krídla a ako ochranca drží košický erb vo svojich rukách – ja teda na erby veľmi nie som, ale ten košický ma upútal, pretože kombinácia parku a katedrály v pozadí robí pohľad na tento erb výnimočným.
PS: Košice slávia deň mesta 7. mája (deň získania erbu), pričom v tento deň štartujú 10-dňové slávnosti. A sláviť 10 dní s východniarmi musí dať riadne zabrať 🙂
14:22 Synagóga, krčma a Jakabov palác
Smerujeme k Jakabovmu palácu uličkami, ktoré kedysi lemovali mestské opevnenie. Míňame synagógu na Puškinovej ulici – tu kedysi stála menšia modlitebňa, dnes je to miesto, kde sa schádza 250 príslušníkov židovského vyznania. To je oficiálne číslo, neoficiálne je však židovská komunita v Košiciach väčšia a samotná židovská história mesta je bohatá. Veľmi sme chceli synagógu vidieť aj z vnútra, bohužiaľ sme nemali šťastie. Ide inak o ortodoxnú synagógu, na ktorej stenách interiéru sú ceruzkami napísané odkazy židov, ktorí tam boli zhromažďovaní pred transportmi do koncentračných táborov. V suteréne priľahlej školy Talmud Tóry bývala kedysi známa pekáreň macesu a nachádzal sa tu aj úkryt pre utečencov z Československa zo severu cez Košice na juh alebo do zámoria.
Ako sa prechádzame po uličkách, narazíme na nápis „Krčma“ – zasmejeme sa a sme radi, že nie všetko musí byť označené ako Pub, Piváreň, Klubovňa a podobné, dnes modernejšie názvy a že sa niekto nehanbí ani za obyčajné označenie – krčma. Tak prečo nezájsť do krčmy na jedno malé? Keď však vstúpime do vnútra, zostaneme ohúrení – Krčma nositeľa radu práce, ako sa oficiálne toto miesto volá, predstavuje skutočnú krčmu z dôb dávno minulých. Štamgasti nás pekne privítali, krčmárka sa hneď hrdo priznáva, že ona tu predsa nič meniť nebude. A má pravdu, takto je to perfektné!
Sme na Mlynskej ulici, kde má svoje miesto Jakabov palác, ktorý za doby košického prezidenta slúžil aj ako prezidentský palác. Dnes ho ľudia poznajú aj pod označením Dzivákov palác – bohužiaľ je zavretý, kvôli sporom údajných majiteľov. Táto stavba síce vôbec nezapadá do okolitej architektúry, doslova z nej vytŕča – stojí totiž na rohu štvorprúdovej komunikácie. Pri stavbe aa použili aj vyradené časti z Dómu sv. Alžbety (viď drak chŕlliaci lávu v hornej časti). Hovorí sa, že vnútro paláca je ešte zachovalé a že z neho dýcha história – tak, predstavitelia mesta, čo tak sa pousilovať túto pamiatku otvoriť pre turistov? Mali by ste od nás za to palec hore.
Dnes opustený Jakaboc palác „súperí“ o svojho majiteľa. Vnútro je ževraj ešte zachované…
14:58 Výstava s WOW efektom
Pri soche maratónca mieru na konci Hlavnej ulice sa nachádza budova, v ktorej je ukrytý poklad. Doslova 🙂 Košický zlatý poklad je najväčší a najbohatší nález zlatých mincí na Slovensku z roku 1935 a objavili ho práve v Košiciach. 2920 zlatých mincí, dukátov a dvojdukátov, tri zlaté medaily a renesančná zlatá reťaz s dĺžkou 2,14 m – osobne takéto miesta často nenavštevujem, ale toto stojí za to. Vojdete do podzemia, cez dvoje mohutné trezorové dvere a objavíte sa v neveľkej miestnosti, kde sú všetky mince (nádherne vyleštené) poukladané vedľa seba. WOW!
16:31 Trocha moderny nezaškodí, či?
Vznikla ako prvá regionálna galéria na Slovensku, dnes ukladňuje cez 7000 diel – Východoslovenská galéria. Nachádza sa fyzicky na dvoch miestach, na Hlavnej 27 a Alžbetinej 22. Navštívili sme obe miesta. Hlavnú 27 odporúčame iba v prípade, že silno oceňujete slovenskú modernu. Na Alžbetinej môžete obdivovať historické obrazy, ale ak vám ani jeden z týchto štýlov trávenia voľného času veľa nehovorí, spokojne túto časť „skipnite“. Ak však takéto aktivity obľubujete, budete nadšení, pretože v každej galérii sme v Košiciach boli sami 🙂
Vo všetkých múzeách a galériách, v ktorých sme v Košiciach boli, sme boli sami…
17:25 Komentovaná prehliadka mesta
Keď sme za hranicami, radi a často navštevujeme Free walking tours – nie preto, že sú bezplatné (vždy nejaké peniaze necháme za snahu daného človeka), ale preto, že vám práve domáci porozprávajú o svojom meste veci, ktoré by ste inak iba ťažko dozvedeli. Aj Košice ponúkajú prehliadky mesta vďaka svojej oblastnej organizácii cestovného ruchu Visit Košice – prehliadka trvá 2 hodiny, prechádzate sa najmä okolo Hlavnej ulice (skutočne nič náročné), no najmä máte informácie z prvej ruky. Ak idete do Košíc aj čo len na jeden deň, túto aktivitu rozhodne odporúčame. My sme mali obrovské šťastie na našu sprievodkyňu Mariku a ak sú aj ostatní sprievodcovia tak zapálení pre svoju prácu a mesto, tak Košice majú veľké šťastie na svojich pracovníkov 🙂 A to myslím naozaj úprimne…
Keď niekto žije pre svoju prácu a má ju skutočne rád, je to vidieť.
18:42 Chcelo byť to niečo dobré pod zub
Prehliadku mesta končíme pri Štátnom divadle, do ktorého sme sa chceli ísť veľmi pozrieť, avšak kvôli príprave premiéry opery to nebolo možné. Tak si ho aspoň poriadne obzrieme zvonka…
Nevadí, aj tak nám už vyhladlo a je čas sa obzrieť po dobrej reštike. Máloktorý z historických domov na Hlavnej ulici je taký známy ako ten s číslom 42, v ktorom sa dnes nachádza elegantná reštaurácia a kaviareň Carpano. Ak máte dostatok času, rozhodne si dajte kávičku na terase. Ak sa však budete chcieť nadštandardne dobre najesť, musíte zájsť do podzemia, kde sídli reštaurácia s noblesou starých čias. Ja som si prsty olizoval po cabiatte s trhaným bravčovým mäsom, Hanke tiež veľmi chutil losos vo wrape, ktorý bol čerstvý a porcia rybičky to bola teda poriadna. Na dezert v kaviarni nám už fakt nezostalo miest, takže sa sem musíme ešte vrátiť 🙂 PS: k tej cabiatte sa perfektné hodí gin-tonic a vedia ho pripraviť na jednotku…
Mňaaaaam…
21:45 Do kina s úsmevom a drinkom v ruke
Kino Úsmev je skôr alternatívne kino, aj keď dnes už digitalizované. Nachádza sa v budove pôvodného kina – miesto je to úžasné, s vlastnou atmosférou – pred kinom je hneď niekoľko streetfoodových prevádzok s posedením a jedno pravidlo, ktoré sa nám v tomto kine mega páčilo – do vnútra vás bez problémov pustia s drinkom v ruke. Takže na bare objednávame Aperol Spritz a vchádzame dnu 🙂 Výber filmu sme nie úplne trafili, bolo nás vnútri 6 ks, po našom odchode o 2 ks menej 🙂
9:45 Dnes sa premeníme na deti
Keďže bol prvý deň v Košiciach plný histórie a spoznávania, druhý sme sa rozhodli vydať sa za mesto a preskúmať Košice z „druhej strany“. Dostali sme odporúčanie na Detskú železničku, ktorá začína svoju jazdu na Čermeli, presne na mieste, kde je dopravná značka, že sa tu začínajú/končia Košice. Keď sme sa prechádzali na sobotňajšom trhu na Dominikánskom námestí (určite navštívte), netušili sme ešte presne, ako sa vôbec na Čermeľ dostať.
Tak som vrazil do miestnej drogérie, veď snáď milá teta pomôže – a ba, pomohla – obvolala kamošky, aby zistila, ako sa tam najlepšie dostať MHD. Ale potom sa na nás usmiala, objednala nám taxík a my sme boli nadšení. Za 3 eurá v rámci Košíc, no nezober to 🙂
Železnička je tvorená historickým parným vláčikom (reálnym a funkčným), za ktorým sú zapriahnuté dva historické vozne bez okien – jasné, že je to obľúbená destinácia pre rodiny s deťmi. Asi sme tam boli jediní bez detí, ale nejak nám to neprekážalo 🙂 Cesta na Alpinku, čo je konečná zastávka, trvá približne 20 minút (detailný cestovný poriadok nájdete tu). Alpinka je niečo ako Železničná študnička v Bratislave – priestor v prírode za mestom na oddych a šport. Volejbal, paintball, tarzánia a množstvo ďalších aktivít. Dávame kofolu a po krátkej prechádzke vyrážame späť do mesta.
14:00 Tabačka Kulturfabrik – čo to je?
Tabačka Kulturfabrik je unikátnym kultúrnym centrom a otvorenou zónou pre umenie, kreativitu a spoluprácu v Košiciach. Areál bývalej tabakovej továrne na Gorkého ulici dnes ponúka 2500 m2, ktoré patria súčasnému umeniu, koncertom, divadlu, klubovým filmom, vzdelávaniu, spolupráci a tiež kvalitnému dennému bistru. A to si predsa nenecháme ujsť, veď už je pomaly čas olovrantu – šalát s kačacím mäsom, steak, k tomu pohár dobrého vínka a ešte lepšie vychladeného piva. Na takýto sobotný neskorší obed by som očakával, že bude bistro plné, opak bol však pravdou, takže je to zároveň skvelé miesto na oddych.
14:49 Najväčšia ZOO a odtiaľ na skok na vyhliadku
Košická ZOO sa pýši titulom najväčšia zoologická záhrada na Slovensku. Vyhradili sme si na ňu celé poobedie a úprimne, dobre sme spravili. Je to riadna prechádzka a ak pôjdete s deťmi, môžete si byť istí, že večer zaspia za pár sekúnd.
Do ZOO ide priamo autobus MHD číslo 29, stačí sa vydať na konečnú zastávku. Ak sa vám nechce kupovať lístok na MHD, stačí zaslať prázdnu SMS na číslo 1166, lístok stojí 80 centov a je platný 60 minút.
Cestou späť zoberte rovnaký autobus, avšak vystúpte na zastávke Výhliadková veža. 20-minútová pohodová prechádzka lesom do mierne (ale fakt len mierne) strmého kopca vás dovedie k vyhliadkovej veži Hradová z roku 1987 (nebojte sa, už bola zrekonštruovaná) a so svojou polohou na kopci a výškou 21 m ponúka krásny panoramatický výhľad na Košice a okolie.
Nádherný výhľad na celé mesto a jeho okolie ponúka práve vyhliadka, ku ktorej sa dostanete za pohodových 20 minút.
19:00 Jedno orosené prosím…
Keďže Hlavná ulica je plná života, terás a terasiek, vybrali sme sa na večeru do pivovaru Hostinec. Sídli v budove kde bol pôvodný hostinec už v roku 1542 a patrí medzi najstaršie reštaurácie na svete! Škoda, že tak historický podnik má z vonkajšej strany pomerne nevkusný branding. Vo vnútri je to úplný opak, moderný a pritom útulný, tak trocha hipsterský pivovar s reštauráciou. Odporúčam domáce pivo – Hostinská 12 – chuťovo veľmi príjemná a vyvážená chuť, ideálna k takému tataráčiku 🙂
Bonusový deň
Pôvodne sme plánovali v Košiciach stráviť 48 hodín, ale ešte pred cestou sme si povedali, že si víkend natiahneme. Bonusový deň sme sa rozhodli stráviť čisto oddychovo – vychutnaním atmosféry mesta, jeho ľudí… IC-čko naspäť do Bratislavy odchádza 17:23, takže po poriadnom leňošení (veď aj to k výletom patrí) sme ešte hľadali miesto, ktoré by nám zavŕšilo gastronomický zážitok v Košiciach. Priamo na Dominikánskom námestí vedľa kaviarničky San Domenico Caffee je tak trocha ukrytý penzión s reštauráciou Villa Regia. Tajuplne znejúci podnik ponúka tak trocha historickú a tak trocha domácu atmosféru zároveň. Ak by som si mal vybrať pri budúcej návšteve Košíc gastronomické miesto, ktoré určite nevynechám, bola by to práve Villa Regia. Nehovorím o netradičnom prípitku (zapálena slivovica s domácim medom a klinčekom, aj keď to bolo mňam), ale o marinovaných rebrách… neradím sa k určite k food kritikom, ale rebrá z tejto kuchyne boli asi najlepšie, ktoré som kedy jedol 🙂 Ak si k tomu dáte ešte misu s pomazánkami a klobáskou na úvod, ulalaaa…
Odchádzali sme odfukujúc, že už do seba nič nedostaneme – keď sme však cestou na stanicu objavili Guilty Donuts, neodolali sme a „zabili“ sme to ešte dvoma donutíkmi 🙂
17:23 Je čas sa rozlúčiť
Keď sme si pripravovali itinerár do Košíc, vedeli sme, že asi nie určite všetko stihneme (viď nižšie). Napriek tomu sme po návšteve Košíc mali obaja veľmi pozitívny pocit, že toto nadmieru sympatické mesto ponúka omnoho viac, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Perfektná kompaktnosť, preplnené históriou aj dobrým jedlom, k tomu spevavá východniarčina na každom rohu 🙂 Ak som na úvod spomínal, že sa aj tak trocha hanbím za to, že som si za celý život nenašiel poriadne čas spoznať druhé najväčšie mesto Slovenska – teraz som už hrdý na to, že sme s Hankou Košice spoznali spolu s domácimi. Ako pravý „paštikár“ som hrdý na to, že máme na Slovensku Košice!
Sledujte aj ďalšie naše cestovateľské príbehy na našom Instagrame (@cestujemespolu)
Čo sme nestihli a chceli sme (a.k.a. ďalší pár tipov)
- Katov dom
- Výlet do Jasova spojený s návštevou jaskyne
- Kováčska ulica a jej aktívny nočný život s jazzom, retrom a ďalšími prvkami
- Smile Street Food pri kine Úsmev – už sme boli fakt plní, tak sme skúsili aspoň domáce hranolky
- Enotéka Centro – ak máte radi víno, ževraj jedno z najlepších miest v Košiciach
Za spoluprácu pri spoznávaní Košíc ďakujeme oblastnej organizácii cestovného ruchu Visit Košice.
