Letový dispečer – kto riadi lietadlá nad našimi hlavami? Ako často prichádzajú na pomoc stíhačky?

V letných mesiacoch preletí nad našimi hlavami na území Slovenska cez 2000 lietadiel. Väčšinu z nich riadi oblastné stredisko riadenia, ktoré patrí pod letové prevádzkové služby. Čo vlastne robí taký letový dispečer? Čo je náplň jeho práce a mnoho ďalšieho sa dočítate v tomto rozhovore.

Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky (LPS) – tak znie oficiálny názov vášho pracoviska, čo si pod tým má bežný “smrteľník” predstaviť?

Naším pracoviskom je Oblastné stredisko riadenia, ktoré spadá pod podnik Letové prevádzkové služby a plní aj keď podstatnú, ale predsa iba časť z jeho úloh.

Ide v prvom rade o službu riadenia letovej prevádzky. V praxi to znamená, že riadiaci letovej prevádzky, pracujúci na „oblasti“ (čo je famialiárny názov pre Oblastné stredisko riadenia) zabezpečujú bezpečný prelet lietadiel, ktoré prelietavajú cez vzdušný priestor nad naším štátom. Jedným z hlavných kritérií bezpečnosti je dodržanie predpísaných rozostupov. Tie predstavujú minimálne vzdialenosti, pod ktoré se lietadlá k sebe nemôžu priblížiť. Pre lepšiu predstavu môžem uviesť, že horizontálne je to 5 námorným míľ (približne 9.8km) a verikálne 1000 ft (300m).  V prípade neštandardných alebo núdzových situácií, sú riadiaci povinní poskytnúť maximálnu podporu posádkam lietadiel.

Samotný podnik LPS má oveľa širšie zameranie. Jedná sa napríklad o zabezpečovanie služby riadenia na letiskách, zabezpečovanie technickej infraštruktúry (radarové a komunikačné zariadenia), manažovanie leteckej informačnej služby, metodických činností, medzinárodnej spolupráce a projektov, atď.

Hovorí sa, že byť letovým dispečerom je poriadne stresujúce – z čoho to vyplýva?

Aj oficiálne, v rôznych štatistických prieskumoch je naše povolanie vyhodnocované ako jedno z najstresujúcejších. Stres v našej práci vyplýva z jej samotnej povahy. Práca si vyžaduje rýchle a správne reakcie, v ktorých riadiaci musí reagovať na dynamicky sa meniacu situáciu v 3D priestore. Okrem toho musí byť jeho rozhodovanie v súlade s celým radom postupov a predpisov. V procese rozhodovania musí vykazovať vysokú mieru samostatnosti. Tá je dôležitá najmä v obdobiach vysokej záťaže, kedy nie je priestor na to, aby mu niekto poskytoval pomoc, v zmysle návodov, ako situáciu vyriešiť.  Nezanedbateľným faktorom súvisiacim so stresom je uvedomovanie si konečnej zodpovednosti za riešenie prevádzkových situácií. Významným podielom k tomu prispieva aj biologický stres pôsobiaci na organizmus, vyplývajúci z práce na zmeny v umelom prostredí (absencia denného svetla a prísunu čerstvého vzduchu).

Koľko ľudí vykonáva riadenie letovej prevádzky u nás? Ako dlho trvá, kým niekoho reálne pustíte za monitor riadiť samostatne letovú prevádzku? Pod ktoré ministerstvo oficiálne spadáte? Delí sa LPS na nejaké oddelenia?

Kvalifikáciu pre oblastné riadenie má na Slovensku 61 riadiacich. Výcvik pre túto profesiu je veľmi náročný, jednak z hľadiska samotných požiadaviek na uchádzača ale aj z hľadiska časovej náročnosti. Len zriedka je doba, za ktorú uchádzač získa licenciu, kratšia ako dva roky. Náš podnik – LPS SR š.p. – spadá pod Ministerstvo dopravy a výstavby. Okrem divízie traťovej služby, pod ktorú spadá oblastné riadenie, má divíziu letiskových a približovacích služieb, divíziu technického zabezpečenia, ekonomiky a spávy, odbor manažérstva leteckých informácií, oddelenie bezpečnosti, výcvikové stredisko a ďalšie.

Akú letovú prevádzku riadi LPS? Civilnú aj vojenskú? Do akej výšky? Iba nad územím Slovenska alebo aj mierne za jeho hranice? Kto všetko sa musí riadiť vašimi pokynmi?

Riadime všetku civilnú letovú prevádzku, nachádzajúcu sa v riadenom vzdušnom priestore. Ten v podstate kopíruje geografickú hranicu nášho štátu. V rámci tohoto priestoru, má každé stanovište riadenia presne zadefinovaný priestor svojej zodpovednosti. Okolo letísk sú to riadené okrsky a koncové riadené oblasti, zabezpečujúce letiskovú a približovaciu službu riadenia. Pod výškou 8000 stôp je to neriadený vzdušný priestor, s vlastnými pravidlami. Mimo týchto priestorov riadime lietadlá z oblastného strediska. Každé lietadlo, nachádzajúce sa v priestore našej zodpovednosti, sa musí riadiť našimi pokynmi. Tie však musia byť v súlade so stanovenými postupmi a pravidlami a zohľadňovať potreby prevádzky. Vojenská prevádzka podlieha riadeniu vojenského stanovišťa. To taktiež zodpovedá za dodržanie rozostupov vojenskej prevádzky od civilnej.

Ako často dochádza k núdzovým situáciám, ktoré poznáme z filmov pod pojmom “mayday”? Aký je postup pri riešení krízových situácií? Ako často sú vzduchu stíhačky?

Používanie tiesňového volania MAY DAY podlieha určitým pravidlám a stretol sa s ním takmer každý z riadiacich. Frekvencia výskytu je podmienená hustotou prevádzky. S tendenciou jej nárastu sa zvyšuje aj početnosť neštandardných a núdzových situácií. Najčastejšie počujeme od posádok volanie MAY DAY v prípade situácií súvisiacich so stratou pretlaku. Vtedy lietadlo núdzovo klesá do nízkych hladín, z dôvodu dekompresie alebo jej rizika. Potom sú to prípady poruchy motora alebo iných systémov riadenia lietadla. Pre každú z mimoriadnych situácií máme presne stanovené postupy, tak aby sa eliminovalo riziko nedostatočnej alebo nesprávnej reakcie.

K štartu stíhačiek a k ich následnému zakročovaniu voči civilnej prevádzke dochádza v prípade, kedy lietadlo so službou riadenia nekomunikuje. Dôvody môžu byť rôzne. Väčšinou sa však jedná o nesprávne nalademú frekvenciu. Takýchto prípadov je menej ako desať v priebehu jedného roka.

Komunikačným jazykom medzi LPS a lietadlami je angličtina – stáva sa, že si s pilotmi nerozumiete? Napríklad kvôli prízvuku, zlému signálu a pod?

Komunikačným jazykom v našom povolaní je angličtina. Úroveň jazykovej schopnosti, ako takmer všetko v našom povolaní, musí zodpovedať predpísanému štandardu. Ako na strane posádok, tak na strane riadiacich. Situácie, kedy dochádza k čiastočnému neporozumeniu sú zriedkavé a väčšinou súvisia s neštandardnými situáciami. Vtedy sa na obidvoch stranách prejavuje podvedomá tendencia odchýliť sa od stanovenej frazeológie. Ale v každej situácii musíme vyvinúť maximálne úsilie tento nedostatok odstrániť, pretože by mohol mať fatálne dôsledky. Horšie je to v prípade poruchy komunikačních zariadení, kedy odstránenie závady je mimo našu kontrolu.

Koľko preletí priemerne denne lietadiel nad územím Slovenska, ktoré riadite? Máte prípadne nejaké iné zaujímavé čísla z Vašich štatistík?

Počet preletov za deň závisí od obdobia v roku. V letných mesiacoch preletí nad Slovenskom vyše 2000 lietadiel za deň. Väčšinu z nich máme na spojení a riadime práve z oblastného strediska riadenia.  V zimných mesiacoch sú tieto počty zhruba o 30 percent nižšie. Zaujímavým údajom možno je, že za posledných desať rokov sme zaznamenali približne 75 percentný nárast prevádzky.

Ak by sa chcel niekto zamestnať ako riadiaci letovej prevádzky, kde a ako má začať? Priberáte aj nových zamestnancov?

Vzhľadom na nedostatok personálu sa pravidelne konajú výberové konania na pozíciu riadiaceho letovej prevádzky. Uchádzač musí absolvovať sériu pomerne náročných psychologických testov a zdravotných vyšetrení. Ďalej musí preukázať dostatočnú znalost anglického jazyka. Rovnako dôležitý je stupeň a povaha motivácie. Samotný výcvik je časovo i obsahovo veľmi náročný. Je potrebné v relatívne krátkom čase absorbovať a byť schopný následne preukázať veľké objemy informácií. A to nielen teoreticky, ale aj v oblasti praktickej aplikácie získaných vedomostí, v procese samotného riadenia letovej prevádzky.

Čo vás osobne na vašej práci najviac baví a naopak, najviac nebaví?

Zo svojej podstaty je naša práca veľmi zaujímavá, bez rizika pocitu rutiny. Má v sebe vysoký potenciál neustáleho profesného a zároveň osobnostného rastu. Ten prvý je daný neustálou potrebou vzdelávania sa a aktualizácie získaných vedomostí. Druhý vyplýva z toho, že kvalita výkonu jednotlivca, závisí od jeho schopnosti spolupracovať v rámci tímu. Z tohoto hľadiska musí byť riadiaci jedincom s dostatočne individuálnou osobnosťou, schopným správne a rýchlo sa rozhodovať a zároveň musí byť tímovým hráčom, schopným rešpektovať rozhodnutia kolegov. Nevýhodou našej práce je vysoká úroveň stresu a jej vplyv na organizmus.

Ako je celkovo LPS na tom v porovnaní s “konkurenciou”, teda letovými prevádzkami susedných štátov čo do kvalifikácie a profesionality?

Ak by sme porovnávali úroveň profesionality alebo prevádzky s ostatnými strediskami v Európe, nenašli by sme nejaký zásadný rozdiel. Je to dané množstvom štandardov a regulatív, ktoré musíme spĺňať a dodržiavať. Aj priemerný počet odriadených lietadiel, v prepočte na riadiaceho, sa nejako výrazne nelíši. Strediská s väčším množstvom preletov disponujú väčším počtom riadiacich, sektorov a pod. Takže v porovnaní s „konkurenciou“ nemusíme mať žiadny komplex 🙂

Ďakujeme za rozhovor.