Rozhovor: Skialp v Indii? Prečo nie! (I. časť)

Máte radi zimné športy a ešte radšej skialp? V tomto článku sme si pre vás pripravili zimnú „chuťovku“. Neviem ako vy, ale mňa ako nadšeného tuláka po svete vždy fascinovali príbehy rôznych expedícií, ciest, dobrodružstiev. Keď si nejaká partička zmyslela, že sa vyberú niekam, kde ešte nikto nebol alebo urobia niečo čo ešte nikto pred tým neurobil…

Pravé dobrodružstvo. Vtedy mám pocit, že je adekvátne použiť slovo expedícia. V súčasnej dobe sa mnohokrát s týmto unikátnym slovom narába nesprávnym spôsobom. Keď mi môj taliansky kamarát oznámil, čo plánujú absolvovať v apríli 2017m mala som silný pocit, že v tomto prípade by sme už o expedícií hovoriť mohli. Dokonca som dostala potrebu podeliť sa aj so slovenskou cestovateľskou a skialpovou komunitou o tento krásny projekt.

Expedíciu www.remotepowder.com (po slovensky voľne preložené „vzdialený prašan“). Tento prašan bude nielen vzdialený, ale aj nezvyčajný.

Marcello – Talian, výskumník z Technického inštitútu v Zurichu. Fabrizio – taktiež Talian a čerstvý absolvent doktorandského štúdia zameraného na biológiu rastlín. Outi – Fínka, ktorá žije vo švajčiarskom Laussane a pracuje na výskume dynamiky tekutín. Juan – Španiel s perspektívnou softvérovou firmou. Tím skialpinistických nadšencov, ktorých človek nestretne každý deň. Skôr ako dobrodružných lyžiarov by sme si ich predstavili, ako predlohu pre Big Bang Theroy. Títo mladí ľudia sú však okrem vedy a techniky zbláznení aj do hôr. Zostava Remote Powder zaručuje sľubnú a premakanú expedíciu.

Nás zaujímalo, o čo týmto bláznom vlastne ide, kam sa za tým prašanom idú vybrať a ako prebieha ich príprava na expedíciu. Preto sme si pre vás pripravili rozhovor s členmi tímu Remote Powder, v skratke „RP“. Za #cestujemespolu (CS) sa zhovárala Hanka.

CS: Aj mňa, ako „ne-skialpinistku“ táto expedícia nadchla. Môžete opísať v skratke o čom je expedácia a prečo je jedinečná?

RP: Sme tím kamarátov ktorí milujú lyže a hory, a teda skialp. Každý z nás je relatívne skúsený, ale nikto nie je profesionál. Sme vedci a výskumníci so základňou vo Švajčiarsku. Naším cieľom pre túto expedíciu je preskúmať údolie Parvati. Údolie Parvati je odľahlá oblasť blízko Manali v štáte Himachal Pradesh na severe Indie. Zatiaľ čo údolie je celkom známe vďaka turistike, počas zimy a jari je z väčšej časti neprebádané. Bolo by neuveriteľné, keby sme si mohli zlyžovať niektoré z úchvatných štítov, ktoré sa týčia nad týmto údolím. V oblasti je desiatok potencionálnych cieľov, avšak máme o nich len veľmi málo dostupných informácií. Preto konkrétne ciele budú identifikované po zhodnotení podmienok v čase expedície na mieste. Naším cieľom je vystúpiť a úspešne zostúpiť/zlyžovať niekoľko štítov s výškou nad 5000 m.n.m. a dúfame, že jeden dokonca vyšší ako 6000 m.n.m.

Študovali sme si dostupné záznamy a vyzerá to tak, že na mnoho zo štítov v tomto údolí ešte nikto nevystúpil, a takmer s istotou možno povedať, že ich nikto nezlyžoval. Jediné dostupné mapy z tejto oblasti sú staré sovietske vojenské mapy, našťastie sú relatívne detailné. Budeme ich používať ako náš hlavný zdroj pri orientácii.

Zo Švajčiarska vyrážame 1. apríla 2017 a pred tým, ako dorazíme do údolia Parvati si to nasmerujeme do neďalekého Kullu, aby sme sa aklimatizovali, trénovali a lyžovali. Logistika a celková organizácia v Kullu by nemala byť problematická, keďže toto údolie je hustejšie osídlené a dostupné.

Po prvých dvoch týždňoch sa presunieme do údolia Parvati, kde budeme tráviť zvyšok expedície a postupovať hore údolím. Všetky zásoby si budeme musieť, s pomocou miestnych nosičov, priniesť do údolia sami. Cieľom je postaviť si základný tábor vo výške 3500 – 4000 m.n.m., taktiež s pomocou domácich. Odtiaľ budeme následne robiť jednotlivé výstupy.

Budeme sa snažiť byť zbalení tak „naľahko“, ako sa to len dá, aby sme sa v prípade potreby a zmeny podmienok vedeli presunúť s „base-campom“ na rôzne miesta v rámci údolia Parvati a Dibibokri Nala.

CS: Prečo ste si na expedíciu vybrali práve indické Himaláje?

RP: Po našom minuloročnom výlete do Nórska sme hľadali ďalšiu „destináciu“, a to takú, aby sme si mohli zalyžovať v nejakej nedotknutej oblasti. Juan narazil na knihu „Ski Touring India’s Kullu valley“ od autora C.R. Spoonera. Kniha nám bola inšpiráciou a veľkým zdrojom informácií, do tej miery, aby sme začali tvoriť celú expedíciu. Čo nás najviac priťahuje je to dobrodružstvo čo nás čaká a dokonca aj to, že je to organizačne celkom náročný projekt.

Keďže sme zvyknutí na Švajčiarske hory, tam ste pri skialpe často obklopený skupinou ľudí. V Indii sa tešíme na šancu prežiť dva týždne v divočine, kde sa budeme musieť spoľahnúť len a len na seba.

CS: Máte nejaké skúsenosti s Indiou a na čo sa (okrem hôr) tešíte najviac?

RP: Outi a ja (Marcello) sme už boli v Indii a naozaj sme si to užili. Bola to však len krátka návšteva, takže si nemyslím, že by sme mohli hovoriť, že Indiu poznáme. Samozrejme si zisťujeme všetky pravidlá a obmedzenia, ktoré musíme pri organizácií dodržať.

Údolie Pravati je v lete veľmi populárne, hlavne na turistiku. Takže nie je náročné nájsť ľudí, ktorí majú extenzívnu skúsenosť s touto oblasťou a môžu skvele poradiť. Avšak v zime a na jar, práve kvôli snehu, údolie nie je navštevované a to je to, čo ho robí pre nás také príťažlivé. Takže sa (okrem hôr) tešíme najviac na samotu a hory :).

CS: Akú má váš tím skúsenosť s takýmto typom expedícií? 

RP: Všetci sme skúsení skialpinisti a na rôzne výlety a expedície chodíme spolu už posledné 3 – 4 roky. Všetci máme základňu vo Švajčiarsku a väčšina našich aktivít sa teda odohráva tu. Naše doterajšie najväčšie dobrodružstvo sa odohralo minulý rok v Nórsku. Lyžovali sme spolu takmer dva týždne v Lyngen Alpách, ďaleko za polárnym kruhom. Lyngen je magické miesto. Napriek narastajúcej popularite, je to veľmi vzdialený a opustený fjord. Boli sme tam v máji, kedy slnko takmer nezachádza za horizont. Vzhľadom na výšku, stretnete sa tu s veľkými ľadovcami už od 500 m.n.m. a vo výške 1900 m.n.m. – najvyššia hora Jekkevharri má super hrubú vrstvu ľadu, čo pripomína vrchol Mont Blancu. Čaro Lyngenu je, že vždy máte krásny pohľad na Severné more z vrcholov hôr. Počas tohto výletu sme zlyžovali cez 15000 vertikálnych metrov za 10 dní a získali sme skvelé skúsenosti na technicky náročnom teréne.

Doposiaľ však nemáme veľké skúsenosti s takou komplexnou expedíciou, ako táto nadchádzajúca. Snažíme sa urobiť všetko pre to, aby sme sa čo najlepšie pripravili pred tým ako odídeme. Avšak uvedomujeme si, že na mnoho vecí sa budeme musieť adaptovať až po príchode na miesto, keď uvidíme terén.

CS: Môžeš v skratke predstaviť členov expedície a akú úlohu jednotliví členovia v tíme zohrávajú (ak to máte nejako podelené)? 

RP: Takže – členovia tímu sú Outi, Juan, Fabriziu a ja. Všetci máme „základňu“ v Zurichu, okrem Outi, ktorá žije v Lausanne. Všetci sme tak nejak vedci a výskumníci. Fabrizio a ja sme Taliani, obaja z regiónu Piedmont (región, ktorý hraničí s Francúzskom na severo-západe). Ja pracujem ako výskumník v oblasti energetiky. Fabrizio práve dokončil PhD v oblasti biológie rastlín. Outi je Fínka a pracuje v inštitúte v Lausanne, kde skúma dynamiku tekutín. Juan je španiel a je CEO veľmi sľubnej softvérovej firmy.

Čo sa týka celého plánovania, Fabrizio bol najaktívnejší a je kostrou celej expedície. Zároveň je v kontakte s prieskumníkmi, ktorí v oblasti už boli a miestnymi spoločnosťami, ktoré nám pomôžu s logistikou. Juan má na starosti webstránku a stará sa o blog a sociálne médiá. Každý z nás „stráži“ niektorý z aspektov expedície – logistiku, záchranné možnosti, pravidlá a povolenia, ale miestami je celková organizácia viac spontanná ako koordinovaná 🙂 Systematicky sa snažíme oslovovať spoločnosti, ktoré by mohli mať záujem stať sa partnerom našej expedície. S niektorými veľkými značkami už máme celkom rozbehnutú komunikáciu. Veľmi sa tešíme zo spolupráce, ktorá nám bola potvrdená minulý týždeň. Podarilo sa nám nadviazať spoluprácu so spoločnosťou Optimus stoves www.optimusstoves.com, ktorá nám poskytne všetko, čo potrebujeme na varenie a za ich podporu sme veľmi vďační. Nám sa podarí znížiť trochu náklady na expedíciu a zároveň otestujeme ich produkty.

CS: Ako sa pripravujete na takú záťaž, ako vás čaká v Himalájach, fyzicky a vybavením? 

RP: Všetci máme celkom dobrú kondíciu, niektorí lepšiu ako ostatní. Napríklad Outi beháva maratón a často sa zúčastňuje a čo viac, aj sa umiestňuje na popredných miestach v behoch na dlhé vzdialenosti. Okrem klasickej kondičnej prípravy máme aj špecifický tréning na expedíciu. Pripravili sme detainý a ambiciózny tréningový plán, ktorý je dostupný na našej webstránke. Dodržanie tohto plánu je však pre nás nemožné 😀 Ja (Marcello) sa snažím aktívne športovať minimálne trikrát do týždňa. Keďže neznášam beh, snažil som sa bicyklovať v horách, kým to počasie umožňovalo. Keď už nám nasnežilo, snažíme sa každý víkend chodiť na lyže do hôr a počas týždňa chodím na bežky. Okrem kondície sa snažíme zapracovať aj na budovaní svalov a to aj prostredníctvom cvičenia TRX, ktoré máme v rámci univerzity. Keďže expedícia nám ukrojí mesiac z pracovného života, musíme čo najviac pracovných povinností splniť teraz a zároveň to skĺbiť s prípravami, fyzickými a aj cestovateľskými. Tak si vieš predstaviť, že je to celkom zaberák. Veríme však, že v apríli, keď sa to celé spustí, budeme v dobrej kondícií.

Cestovateľské prípravy sú spontánne. Hlavná logistická výzva je zorganizovať dopravu a nosičov tak, aby sme vybudovali základný tábor. Za týmto účelom sme v kontakte s miestnymi spoločnosťami, ktoré v lete poskytujú služby na treking. Zvyšok, verím, zvládneme zorganizovať na mieste.

Z organizačného hľadiska je dôležitá samozrejme aj výbava. Síce vlastníme väčšinu výbavy (laná, cepíny, mačky, atď.) budeme však musieť byť dobre vybavení na spánok vonku na dva týždne. Spravili sme si zoznam všetkého, čo budeme potrebovať a všetko čo nezískame prostredníctvom partnerov, si budeme musieť dokúpiť. Momentálne hľadáme partnera, ktorý by nás vedel vybaviť expedičnými stanmi a spacákmi do takýchto podmienok. Sú to drahé veci, ktoré bežne nepoužívame, preto by nám spolupráca veľmi pomohla. Okrem iného budeme potrebovať solárne nabíjačky, solárnu sprchu a veľmi dobre vybavenú tašku prvej pomoci.

CS: Na ktoré najvyššie miesto sa plánujete „vyštverať“?

RP: Dúfame, že sa nám podarí zlyžovať aspoň jeden vrch s výškou nad 6000 m.n.m., ale to závisí od podmienok. Samozrejme budeme extrémne opatrní, nakoľko sme si vedomí toho, že aj malá chyba v takej vzdialenej a opustenej oblasti môže mať fatálne následky. Preto si budeme vyberať ľahšie a technicky menej náročné kopce. Máme len veľmi málo informácií o vrcholoch v tejto oblasti. Údolie Parvati má stovky vrcholov, mnohé nad 5000 m.n.m. a mnohé nepokorené. Úspech bude, ak sa nám podarí zdolať ktorýkoľvek z nich.

Nakoľko kamaráti z Remote Powder sa celkom rozpísali, rozhodli sme sa rozhovor rozdeliť do dvoch častí. Veríme, že sme vás na túto krásnu expedíciu navnadili a druhú časť vám prinesieme už čoskoro.