Najlákavejšou turistickou atrakciou Nórska sú jednoznačne fjordy. Dlhé a úzke morské zálivy, ktoré vďaka činnosti ľadovca ešte v dávnej dobe ľadovej môžeme obdivovať dodnes. A práve tie nórske fjordy sme túžili vidieť naživo.
Ako aktívne stráviť dva týždne v ich tesnej blízkosti? Ako si naplno vychunať tú jedinečnosť a krásu prírody aj s malým drobcom po vašom boku? Čo to všetko stojí? Čo všetko stihnete za dva týždne vidieť a presť? To a množstvo ďalšcíh tipov nájdete práve tu.
V mojom prvom článku o Nórsku som spomínala, že pri výbere našej trasy sme sa inšpirovali veľmi populárnym programom Norway in a Nutshell (NIN). Zvolili sme si verziu DIY, čiže celý servis okolo kúpy lístkov a ubytovania sme si spravili sami. Pre tých, pre ktorých plánovanie a organizovanie nie je práve najsilnejšia stránka, odporúčam verziu „zaplatím niečo navyše a mám to bez starostí“. NIN využíva individuálnu verejnú dopravu. Nie sú to organizované skupiny turistov so sprievodcami. Cestujete individuálne, no celý servis okolo plánovania a zabezpečenia potrebných lístkov a ubytovania za vás urobia v cestovnej kancelárii. Presne si zvolíte trasu, miesto odchodu, príchodu, počet dní, miesta na prenocovanie. Na dohodnutom mieste už v Nórsku si prevezmete celý podrobne vypracovaný itinerár s komplet cestovnými lístkami, ktoré budete na vašej trase potrebovať. Alebo si ho za príplatok dáte poslať poštou priamo k vám domov. Všetky spoje sú navzájom prepojené, netreba mať obavy, že niečo nestihnete alebo sa stratíte. Angličtina je v Nórsku samozrejmosť, čiže sa netreba obávať ani jazykovej bariéry. NIN je úžasná možnosť ako navštíviť Nórsko pre tých, ktorí nemajú potrebnú odvahu alebo skúsenosti cestovať na vlastnú päsť, no zároveň ich neláka predstava cestovať v 30-člennej skupine s cudzími ľuďmi. Počas nášho putovania sme stretli množstvo turistov rôznych vekových kategórií od študentov až po seniorov.
Zo širokej ponuky výletov sme sa nakoniec rozhodli pre kráľa nórskych fjordov – najdlhší a najhlbší Sognefjord a jeho známe ramená Aurlandsfjord a Nærøyfjord, ktorý je dokonca zapísaný na zozname pamiatok UNESCO. Tieto prírodné krásy sme obdivovali na trase Oslo – Flåm – Bergen. Našou druhou voľbou sa stal Hardangerfjord na trase Bergen – Rosendal – Eidfjord – Bergen.
OSLO – FLÅM – BERGEN
Oslo – Myrdal = vlak, odchod 06:25 – 11:48, cena 27,50€/os. Lístky sme kupovali pár mesiacov vopred tzv. Minipris. Štandard cena môže byť až o 60% vyššia. Miesta sme si rezervovali vo Family area. (www.nsb.no)
Myrdal – Flåm = vlak, odchod 12:13 – 13:10, cena 37,56€/os. Nie je možná rezervácia miesteniek. Lístky sme kupovali vopred.
Flåm – Gudvagen = trajekt, odchod 10:00 – 11:30, cena 60,76€/os. Lístky sme kupovali vopred. (www.visitflam.com)
Gudvagen – Voss = autobus, odchod 11:40 – 13:00, cena 12,30€/os. Lístky priamo u vodiča a je možné platiť kartou.
Voss – Bergen = vlak, odchod 13:46 – 14:57, cena 21,98€/os. Lístky sme kupovali až na stanici vo Vosse. Miesta sme si kúpili opät vo Family area.
Naša komplet cena za dopravu na trase Oslo – Flåm – Bergen bola 1450 NOK (160€/os). No pokiaľ nestihnete zľavnené lítky Minipris, cena môže byť o pár desiatok eur vyššia. Cena ponúkaná NIN za rovnakú trasu je 2070NOK (228€/os).
Túto trasu je možné prejsť za jeden deň, no takýto maratón neodporúčam. A pri cestovaní s malými deťmi už vôbec nie. My sme si na túto časť cesty vyčlenili 3 dni. Cesta vlakom skoro ráno z Osla nám zbehla pomerne rýchlo. Miestenky sme mali vo Family area a čakal na nás parádny krytý detský kútik, kde sa Alex vyhrala značnú časť tejto 5,5 hodinovej cesty. Od sprievodcu dostala papierovú taštičku plnú omaľovánok, farbičiek a ďalších drobností na cestu. Na jednu z najznámejších železníc sveta Flåmsbana sme prestúpili v stanici Myrdal. Počas prestupu si stihnete pozrieť aj Flåm railway museum s množstvom zaujímavých informácií o výstavbe tejto unikátnej železničnej trate. Vo vlaku Flåmsbana nie je možná kúpa miesteniek. Pokiaľ máte šťastie na výber sedadla, sadnite si na ľavú stranu a celú hodinu cesty sa budete kochať nádherným výhľadom na horské údolie rieky Flåmselva. Počas týchto 20 km zostúpite z 864 m.n.m. takmer na úroveň mora, prejdete 20 tunelov a vychutnáte si tanec víly pri známom Kjosfossen vodopáde. V mestečku Flåm sme sa rozhodli pre ubytovanie na farme, v neďalekom Brekke Gard Hostel, ku ktorému nám cesta pešo zo stanice trvala asi 25 minút.
Flåm je malé turistické mestečko na brehu Aurlandsfjordu. Jeho centrum tvorí suvenírový obchod, informačná turistická kancelária, reštaurácia, potraviny a detské ihrisko. Všetko sa nachádza v prístave, kde počas sezóny kotví každý deň obrovská výletná loď so stovkami turistov, ktorých hlavným cieľom je železnica Flåmsbana. Týmto davom sa dá vyhnúť prechádzkou do neďalekého malého hotela Flåm Marina na skvelého lososa. Hlavná turistická sezóna tu trvá do polovice augusta, no ešte aj v septembri sme si vedeli vybrať z pomerne širokej ponuky výletov. Náš prvý deň sme sa rozhodli pre 1,5-hodinový výlet autobusom na vyhliadku Stegastein nad obcou Aurland. Táto 30 metrov dlhá vyhliadková plošina vo výške 650 m.n.m. privítala prvých turistov v roku 2006 a odvtedy je jedným z najnavštevovanejších miest tejto oblasti. Pohľad z nej na Aurlandsfjord bol naším prvým ozajstným stretnutím s nekonečnou krásou nórskych fjordov a hneď nám bolo úplne jasné, že výlet do Nórska bol skvelou voľbou a že si ho naplno vychutnáme.
Keďže sme túžili užiť si fjordy čo najviac, druhý deň sme sa rozhodli pre pomerne adrenalínovú jazdu na nafukovacom rýchločlne po vodách UNESCO Nærøyfjordu. A práve tento zážitok bol v Nórsku pre mňa osobne tým naj. Všetkých nás navliekli do teplých nepremokavých overalov a záchranných viest. Alex dostala celú výbavu vo svojej veľkosti. Bolo skvelé sledovať, ako sú Nóri pripravení aj na tých najmenších turistov. Jediné mínus od nej dostali za to, že ten overal nebol ružový 🙂
Celá plavba trvala dve a štvrť hodiny a za tento čas sme sa dozvedeli množstvo skvelých info o celej oblasti, sledovali tulene, pozorovali dravé vtáky a dokonca sme mali šťastie vidieť aj najmenšiu veľrybu na svete. Alex po 30 minútach húpania zaspala a neprebrala ju ani Anna a Elza, o ktorých nám John, sprievodca a kapitán v jednej osobe, rozprával pri jednej z malých dediniek pozdĺž fjordu. Dedinka Undredal sa stala slávnou nielen výrobou kozieho syra (na 80 obyvateľov tu žije 500 kôz), ale aj rozprávkou Frozen. Práve toto miesto inšpirovalo Disneyho tím, ktorý tu strávil pár mesiacov a jedinečnú okolitú scenériu preniesol do animovanej podoby ľadového kráľovstva.
Všetky tieto mini dedinky v okolí Nærøyfjordu ležia na pôvodnej kráľovskej poštovej ceste. Dokonca najstaršia a najmenšia z nich má stále svoje PSČ, hoci v nej žije už len 95-ročný starček so svojou 91-ročnou starenkou. Ďalšia dedinka má postavený kostol pre 100 ľudí, ktorý však nikdy nebol naplnený, keďže v nej žije len 14 obyvateľov. Všetky tieto miesta boli spojené asfaltovou cestou s okolitým svetom až v roku 2000. Dovtedy bol čln jediným dopravným prostriedkom v celej oblasti. Posledný večer vo Flåme sme strávili na detskom ihrisku s miskou skvelého rybacieho curry z neďalekého stánku Norge International Fisk.
Po dvoch dňoch v tejto krásnej oblasti sme sa vydali na cestu do Bergenu. O desiatej ráno sme nastúpili na super modernú ekologickú loď Vision, ktorou sme sa preplavili do mestečka Gudvagen. Lístky sme mali kúpené vopred, no mimo hlavnú sezónu to nie je nutné. Táto trasa sa dá absolvovať aj autobusom, no trajektom je to rozhodne krajší zážitok. V Gudvagene na nás už čakal diaľkový autobus, samozrejme aj s detskou bezpečnostnou sedačkou a terminálom na platbu kartou. Všetky spoje sú navzájom prepojené, netreba mať obavy, že niečo zmeškáte. Trasa do mesta Voss vedie cez dedinu Stalheim, veľmi obľúbenú maliarmi, práve kvôli nádhernému výhľadu na krajinu. Ja som si tento výhľad však vôbec neužívala. Sedieť v autobuse na strmej ceste so sklonom 20 stupňov a ostrými zákrutami po skúsenostiach z Peru a Bolívie, už naozaj nemusím. Alex aj Richard túto cestu zvládli skvele a rovnako aj naša vodička autobusu, ktorá si na jej konci vyslúžila potlesk. Odmenou mi bol pohľad na vodopády Stalheimsfossen.
Živí a zdraví sme dorazili do mesta Voss, odkiaľ sme po hodinovej pauze nastúpili na vlak do Bergenu. Lístky sme kupovali priamo na stanici a opäť do Family area, rezervácia vopred nie je nutná. Väčšinou upršaný Bergen nás privítal vzácnym slnečným počasím a práve v tomto najnórskejšom meste sme si spravili základňu pre ďalšie spoznávanie okolia. Po dvoch dňoch strávených v meste sme sa opäť vybrali do prírody, tentokrát bol naším cieľom Hardangerfjord a mestečko Eidfjord na jeho konci.
BERGEN – ROSENDAL – EIDFJORD – BERGEN
V Bergene odporúčam navštíviť skvelé informačné cetrum, hneď vedľa fish marketu. S veľmi milým chlapíkom som tu doladila náš dvojdňový výlet pozdĺž Hardangerfjordu. Zistili sme všetky potrebné info o doprave na našej trase a kúpili lístky na ranný trajekt prepravcom Norled. Táto spoločnosť vlastní 80 plavidiel a ponúka desať unikátnych trás po všetkých nórskych fjordoch. Pokiaľ plánujete stráviť na palube viac času ako my, oplatí sa kúpiť tzv. FjordCard za 111€/os, v rámci ktorej cestujete touto spoločnosťou neobmedzene celých päť dní.
Pôvodnú trasu NIN sme si mierne upravili. Keďže trasu vlakom Voss – Bergen sme si už prešli pri presune z Osla, rozhodli sme sa ju vynechať. Cestu z Eidfjordu späť do Bergenu sme absolvovali cez Norheimsund, kde sme prestúpili z trajektu na autobus.
Bergen – Rosendal = trajekt, odchod 08:50 – 10:45, cena 40,70€/os. Lístky sme kúpili deň pred odchodom priamo v informačnom centre v Bergene.
Rosendal – Odda = autobus #760, odchod každú hodinu, cena 9,80€/os. Lístky sme kupovali priamo v autobuse. Nie je možná platba kartou.
Odda – Eidfjord = autobus #990, odchod 17:00 – 18:55 (stihli sme posledný spoj), cena 17,80€/os. Lístky sme kupovali priamo v autobuse. Nie je možná platba kartou.
Eidfjord – Norheimsund = trajekt, odchod 14:40 – 17:30, cena 34,60€/os. Lístky sme kupovali ešte v Bergene. Tento spoj je jediným za deň a premáva od 1.5. do 30.9.
Norheimsund – Bergen = autobus #925, odchod 17:45 – 19:10, cena 18,90€/os. Lístky sme kupovali priamo v autobuse. Nie je možná platba kartou.
Prvá časť výletu nám zbehla pomerne rýchlo. Alex mala na trajekte detský kútik s legom. A keďže týmto smerom cestovalo dokopy asi tak 10 cestujúcich, mala aj pomerne veľký priesor na behanie. Počasie sme mali opäť skvelé, dobrú polhodinku sme strávili vonku na palube. Mestečko Rosendal sme sa rozhodli navštíviť pre jeho romantické okolie a jediné barónstvo v Nórsku zo 17. storočia. V jeho záhradách sme boli takto mimo sezónu jediní návštevníci a túto samotu sme si dokonale vychutnali. Práve v tomto milom mestečku sme takmer boli svedkom prvého zlyhania nórskeho, dokonale prepracovaného, systému verejnej dopravy.
Po polhodine čakania na autobus do Oddy sme sa škodoradostne uškŕňali, že predsa sme ich nachytali a spoj mešká. No o ďalších pätnásť minút sme zistili, že stojíme na opačnej strane cesty a náš autobus už dávno odišiel. Nakoniec sme sa dočkali ďalšieho, v ktorom sme však s hrôzou zistili, že sa nedá platiť kartou a my v peňaženke nezodpovedne ani cent. Šofér sa našťastie škodoradostne neuškŕňal a dovolil nám nastúpiť. Toto sú presne tie momenty, kedy cestovanie s deťmi je vašou veľkou výhodou. Veď, kto by mal to srdce vás vyhodiť s takým drobcom na rukách? ☺
Cestu nám nakoniec zaplatil mladý Američan, ktorý cestoval týmto smerom na jeden z najznámejších peších trekov v Nórsku – Trolltunga. Trollov jazyk je fotogenická úzka skalná plošina vystupujúca zo svahu približne 700 metrov nad jazerom Ringedalsvatnet v pohorí Skjeggedal. My sme túto náročnú dvanásťhodinovú túru z našich plánov vynechali. Terén je veľmi ťažký a celá 22 km dlhá trasa je sprístupnená len od polovice júna do polovice septembra, no aj to záleží na aktuálnych snehových podmienkach. Takéto výlety s malým dieťaťom sú pomerne veľký hazard a treba si ich vopred poriadne zvážiť. Pokiaľ máte v meste Odda čas, určite si pozrite neďaleké vodopády Latefossen. My sme síce zmeškali plánovaný spoj do Eidfjordu a na ďalší sme si museli takmer dve hodiny počkať, no prednosť pred vodopádmi zatiať dostala staničná reštaurácia a špagety s paradajkovou omáčkou. Toto jedlo by mohla Alex bez akýchkoľvek problémov jesť aj každý deň a v Nórsku jej chutili rovnako dobre ako v iných končinách sveta.
Pri dvoch zmeškaných autobusoch sa nám príchod do Eidfjordu posunul až na siedmu večer, čo bola veľká škoda. Napriek tomu sme si tento deň strávený presunmi pozdĺž fjordu a jablkových sadov užili. V tejto krásnej oblasti Hardangerfjordu sa určite oplatí ostať pár dní navyše. Rozhodne nevynechajte skvelé Hardangervidda Nature Centre s množstvom náučných aktivít pre deti aj dospelých, kde si možete napr. naživo chytiť kus ľadovca. Ich úvodný panoramatický krátky film bol dokonca ocenený na medzinárodnom festivale krátkych filmov. V jeho úvode sa zrazu ocitnete v kokpite helikoptéry, ktorá s vami preletí ponad kaňony s vodopádmi, uvidíte náhornú plošinu a jej ľadovce, preletíte ponad stáda sobov. Celú túto krásu doprevádza príjemná hudba. Súčasťou centra je aj reštaurácia, kde sme stretli slovenskú čašníčku. Na jej odporúčanie sme si dali tú najlepšiu rybaciu polievku (fiskesuppe), akú sme dovtedy v Nórsku jedli.
Celá oblasť ponúka veľké množstvo aktivít, ako už spomínanú turistiku, plavby na kajakoch, výstupy na ľadovce či cyklistiku. Najväčšia náhorná plošina v Európe Hardangervidda je aj napriek drsnej prírode veľmi obľúbeným cieľom outdoorových nadšencov, ktorí majú na výber z vyše dvadsiatich značených trás rôznej náročnosti. My sme v deň príchodu stihli už len krátku prechádzku v okolí nášho ubytovania Eidfjord Gjestgiveri, kde sme na večeru zjedli výborné palacinky. Sezóna v tejto oblasti trvá od 1. mája do 30. septembra a v tomto období je na výber množstvo výletov. My sme mali šťastie na pohostinnosť domáceho a jeho filipínskej manželky, ktorí nás na druhý deň zobrali na súkromný výlet do 7 km dlhej doliny Måbødalen, ktorá začína v dedinke Øvre Eidfjord a končí na západnej strane náhornej plošiny Hardangervidda. Klenotom celej oblasti je 182 metrov vysoký vodopád Vøringfossen. Najlepšie si ho vychutnáte zo strany od hotela Fossli, kde sa v súčasnosti budujú dve veľké turistické plošiny na bezpečné pozorovanie tejto fascinujúcej hučiacej masy vody.
Spiatočnú cestu do Bergenu sme sa rozhodli mierne zmeniť oproti trase NIN. Trajektom sme sa preplavili z Eidfjordu do Norheimsundu, kde sme prestúpili na diaľkový autobus už priamo do Bergenu. Aj túto cestu Alex zvládla bez problémov aj napriek tomu, že posledných desať minút hrdo stískala a prekladala nohy. Našťastie sme nemuseli vodičovi vysvetlovať, prečo je tá detská sedačka mokrá 🙂 Menším deťom rozhodne odporúčam pribaliť do batohu aj „pohotovostnú“ plienku, hoci sú už dávno bez.
ÅLESUND – GEIRANGER – TROLLSTIGEN – ÅLESUND
Posledné štyri dni cesty sme strávili s našou rodinou v Ålesunde, kde sme preleteli z Bergenu. Tento rybársky a trajektový prístav nás privítal klasicky upršaným počasím a hmlou. Je tu úplne bežné, že meteorologické podmienky na letisku nie sú vhodné na pristátie a nejakú chvíľu si polietate nad letiskom, kým vám riadiaca veža dá povolenie na pristátie. Nám to trvalo navyše takú polhodinku. Náš pôvodný plán bol požičať si auto a vyrážat z Ålesundu na jednodňové výlety do okolia. Nakoniec sme mali vďaka bratrancovi osobného sprievodcu a šoféra v jednej osobe. Tieto dni sme si všetci spolu naplno užili. A ešte sme mali aj skvelú príležitosť vychutnať si jazdu v najmodernejšom elektromobile na svete značky Tesla.
V súčasnosti každé štvrté nové auto v Nórsku čerpá energiu namiesto nádrže z akumulátorov a podľa plánov nórskej vlády by v roku 2025 mali byť v predaji len autá tohto typu, prípadne ešte ekologickejšie systémy. V podiele elektrických áut je Nórsko na čele európskeho rebríčka, a to hlavne vďaka výraznej finančnej podpore vlády. Pre mňa osobne bola veľmi prekvapivá informácia, že práve Slovensko má vybudovanú jednu z najlepších sietí nabíjacích staníc pre elektromobily v Európe. Majitelia takýchto áut u nás už pohodlne precestujú z Bratislavy až do Košíc. Na tejto trase je k dispozícii 11 vysokorýchlostných nabíjačiek, na ktorých plné dobitie trvá údajne len 20 minút.
Nórsko má tisíce fjordov, no len dva z nich sú pod ochranou UNESCO. Nærøyfjord pri mestečku Flåm sme obdivovali z paluby lode a ten druhý Geirangerfjord sme videli v rámci nášho prvého výletu autom z Ålesundu. Cesta nám trvala približne dve hodiny. Koncom septembra je dedinka Geiranger už takmer prázdna a pomaly sa pripravuje na zimnú sezónu, počas ktorej v nej ostane len pár desiatok obyvateľov. Počas leta však patrí k európskym top cestovateľským cieľom, no aj napriek tomu pôsobí veľmi pokojne a ticho. My sme sa vrátili do Ålesundu späť tou istou cestou, no priamo z dedinky Geiranger je možné pokračovať na horu Dalsnibba až do nadmorskej výšky 1500 metrov. Vyhliadková plošina Geiranger Skywalk je však otvorená v hlavnej sezóne len od 15. júna do 15. augusta.
Na cestu trollov tzv. Trollstigen sme vyrazili na ďalší deň. Cesta nám z Ålesundu trvala opäť necelé dve hodinky. Akurát tento deň nám počasie veľmi neprialo, no tento parádny zážitok sme si nedali pokaziť hmlou ani dažďom. Cesta so sklonom 9° začína v nulovej nadmorskej výške a tvorí ju 11 ostrých zákrut. Podľa domácich vás celý čas strážia trollovia a dokonale dbajú na vašu bezpečnosť. Po tejto vzrušujúcej jazde si môžete výhľad na celú dolinu naplno užiť z dvoch vyhliadkových plošín, prístupných aj v hustom daždi a hmle, kým pod vami bude hučať vodopád Stigfossen. A podobne ako mnohé iné cesty v Nórsku, aj Cesta trollov sa uzatvára s napadnutím prvého snehu.
Týmto nádherným výhľadom sme sa rozlúčili s krajinou opradenou tisíckami povestí, poďakovali sme trollom, ktorí nad nami držali svoju ochrannú ruku a sľúbili sme si, že sa sem ešte niekedy určite vrátime.