Maroko: množstvo príjemných prekvapení za atraktívnu cenu

Po štyroch hodinách v lietadle sa ocitáme na inom kontinente. Zamieňame pár eur na dirhamy v domnení, že na letisku je predsa najhorší kurz, nasadáme do mestskej linky, ktorá by nás mala odviezť do centra Marakéšu a ešte predtým nám dve milé hostesky stihnú vraziť do ruky bezplatnú SIM kartu. Pokým u nás mrzne, tu je príjemných takmer 20°C…

Keď sme priateľom spomenuli, že ideme cez Vianoce do Maroka, mnohí na nás pozreli s prekvapením, prečo sa chystáme do moslimskej krajiny cez kresťanský sviatok a či sa nebojíme. Otázku bezpečnosti sme takmer neriešili, Maroko už dlho patrí medzi cestovateľmi k jednej z obľúbených a bezpečných destinácií a samozrejme sme na cestách vždy opatrní (a samozrejme stále spolu). Tiež sme sa trocha pasovali s predstavou, že na jedny z najkrajších sviatkov v roku nebudeme s rodinami, avšak dovolenka v práci nám vyšla tak ako vyšla, takže Maroko bolo zároveň veľmi pragmatické rozhodnutie – rozumná cena letenky (obojsmerná z Viedne za 200 Eur), príjemné počasie (stále to bolo medzi tričkom a mikinou, teda niekde od 14 do 20°C cez deň) a chuť spoznať novú krajinu a kultúru. Maroko nás dostalo – svojou krásnou prírodou, pohostinnými ľuďmi, jedlom a nadmieru pohodovými vibráciami. Keď sme pristáli späť vo Viedni, povedali sme si (hneď potom, ako nám prestali drkotať zuby od zimy), že sa do Maroka určite vrátime.

Zjednávajte vždy s úsmevom

Prvé prekvapenie nastalo hneď ako sme sa ocitli v centre a snažili sme sa zameniť si eurá na dirhamy (kurz cca 1:10, takže sa počítalo extrémne ľahko, nie ako v niektorých ázijských krajinách, kde trebalo mozgové bunky sem-tam skutočne ponamáhať). Prvá zmenáreň, druhá, potom tretia, oficiálna banka aj menšie okienka na uličkách – všade bol horší kurz (približne o 6-8 %) ako na letisku. Precestovali sme takmer 40 krajín, ak si však správne pamätám, toto je prvá krajina, kde môžem konečne odporučiť zameniť si eurá na dirhamy priamo na letisku. Spokojne všetky, ktoré ste si na cestu priniesli.

Pri kupovaní čohokoľvek platí, že ak nie ste dobrý v zjednávaní, prenechajte túto úlohu vášmu parťákovi. Zjednávanie patrí k tamojšej kultúre, môže trvať dlhé minúty a je vždy sprevádzané úsmevom. Ak sa vám niečo zapáči, spokojne začnite zjednávanie na šialene nízkej cene (ak máte odvahu, začnite na 10 % z navrhovanej ceny). Svoje zjednávacie taktiky si vyskúšajte najprv na lacnejších drobnostiach – ideálne na úvod na taxikároch jazdiacich na žltých starých Mercedesoch a Daciach, ktoré majú bežne cez 800 000 najazdených kilometrov. Za krátku cestu v Marakéši (10 – 15 min) si bežne vypýtajú 50 dirhamov, vašim cieľom je dostať sa na 15-20 s vedomím, že domáci platia menej ako 10 Dr 🙂

Berber whisky

Nápoj, ktorému sa za prvé nevyhnete, za druhé vám na 90 % zachutí a za tretie je prudko návykový, pretože je plný cukru 🙂 Silný čaj s mätou, ktorý bez aspoň troch riadne veľkých kociek cukru chutí horko, s cukrom však skvele. Za typických 8-12 Dr si ho dáte všade, čím ste viac mimo centra, tým je lacnejší, lokálnejší a lepší. Určite si všimnete, z akej veľkej výšky ho maročania nalievajú. Vyskúšajte si to a nebojte sa, nikto sa vám nebude smiať, keď vylejete.

Nápoj berberov, pôvodných obyvateľov Maroka, je neodmysliteľnou súčasťou kultúry národa, ktorý hovorí najmä francúzsky ale aj španielsky (podľa toho, v ktorej časti krajiny sa nachádzate) a po anglicky toľko, aby ste sa spojone všade dohodli. Kaviarničky majú typicky Wi-Fi, len si nezabudnite vypýtať heslo. Ak chcete byť online stále, pohľadajte pri prílete na letisku hostesky vo fialových tričkách. Zadarmo vám dajú do ruky SIM kartu, ktorá je platná 3 dni a má 200 MB predplatených dát. Za „odplatu“ vám hostesky odfotia pas, aby vedeli, komu SIM kartu vlastne „predali“. My sme si každý zobrali jednu SIM-ku, takže sme na našom 10-dňovom výlete boli takmer stále online. Aj keď si poviete, že si chcete oddýchnuť a byť bez telefónu, internet sa zišiel kvôli navigácii.

„Dnes je posledné vystúpenie Berberov, poďte za mnou, ukážem vám…“

Na všetky podobné fintičky, ako nalákať turistov, reagujte slušne odmietavo. Ak nepomôže ani úsmev, pridajte mierne na hlase a máte pokoj. Boli sme si istí, že všetky tieto pokusy o nachytanie turistov už poznáme (klasické, že hotel alebo pamiatka sú už zatvorené, prípadne sú inou cestou, ako idete vy – ok, tie sme poľahky odhalili), ale asi v druhý deň, keď sme sa prechádzali po marakešskej medine, sme sa sami na sebe zasmiali, keď sme do jednej pasce skoro vhupli. Kľukaté úzke uličky sme si rýchlo splietli, tak sme šli jednoducho za nosom. Zrazu nás predbehol elegantne vyzerajúci domáci, tak sme sa iba v rýchlosti spýtali na cestu. Povedal, že ideme správne, že iba rovno a doľava a pokračoval svojim ráznym krokom. Zrazu zbadal známeho v jednej z predajničiek a zakričal na neho, aby nám pomohol, že on sa ponáhľa. Milé, však? A skutočne nám výrazne mladší chalanisko začal zrazu ochotne ukazovať cestu, avšak pri druhej odbočke a výrazne zužujúcej sa uličke sme rýchlo pochopili, že toto nie je správny smer, poďakovali sa a otočili sa. To musí byť náhoda, vraveli sme si, veď ten pán vyzeral tak dôveryhodne a ponáhľal sa svojou cestou. Nevadí, vydali sme sa späť a na rovnakom mieste, kde sme náhodne stretli staršieho a dôveryhodne vyzerajúceho pána, sme ho „náhodne“ stretli znova, keď sa opäť rýchlym krokom prechádzal medzi ľuďmi a „odchytával“ týmto trikom ďalších. Takže, telefón do ruky, mapy zapnúť a ideme. Google mapy sú prepracované aj v najkľukatejších uličkách do detailu, netreba žiadneho lokálneho radcu 🙂

Magické stretnutie chutí a tradícií

Nech vás ani nenapadne brať si do Maroka žiadne jedlo. Všetky tie skvelé bagety a čerstve pečivá, figy a datle, čerstvé olivy a ovocné šťavy – to všetko máte vždy nablízku a hladovať určite nebudete. Práve naopak, pripravte si svoje chuťové bunky a keď ste fanúšikom bio, tu sa môžete vyblázniť. K tomu tradičná kuchyňa plná čerstvej zeleniny a kvalitného mäsa. Kilo čerstvých olív za 2 eurá? Obed v stánku na najrušnejšom trhu pre dvoch za 5 eur? Vitajte v Marakéši na najrušnejšom námesti Jemaa el-Fna (po našom „džama-l-fna“).

Obrovské trhovisko štvorcového pôdorysu nemáte šancu minúť, najmä v noci je to miesto, kde sa spájajú vône, chute a nočný život. Celé námestie je obklopené predajcami čerstvých štiav, vo vnútri nechýba rušný trh (keramika, kožené výrobky, falošné hodinky najrôznejších značiek, magnetky, lampáše…) či ulička s narvanými stánkami plnými jedla a to všetko je zaobalené v akejsi magickej atmosfére marockých vystúpení, vzývačov hadov, podivných hudobných melódií z nástrojov či opíc, s ktorými sa za menší poplatok môžete odfotiť. Ak máte fóbiu z hadov (ja teda mám a riadnu), tak si dávajte pozor, pretože domáci si myslia, že sa určite chcete odfotiť s hadom, prípadne si pohladkať kobru 🙂 Sadnite si do jedných z kaviarničiek na východnej strane námestia s výhľadom na tento miš-maš, počkajte kým zájde slnko a užívajte si túto jedinečnú atmosféru. Námestie staré stovky rokov poteší aj vaše chuťové bunky. Desiatky stánkarov vám ponúkajú lokálne jedlo, ktoré často netušíte, čo vlastne ukrýva. Náš postup je v týchto prípadoch veľmi jednoduchý – nenecháme sa nalákať na najmilší úsmev či nadháňačov, ktorí vám dajú „najlepšie“ ceny, ale hľadáme domácich. Tam, ich sedí najviac, je pravdepodobne najlepšia kuchyňa. A nebojíme sa ukázať na cudzie jedlo, že niečo podobné by sme si prosili, samozrejme vždy s otázkou aj na cenu, aby sme na záver nezostali nemilo prekvapení.

Les Jardins…

Keď sme hladali ubytovanie v Marakéši, nechceli sme byť veľmi mimo centra (máme radi prechádzky) a zároveň sme nechceli veľa zaplatiť. Našli sme útulný riád Les Jardins de Mouassine. Stačilo prejsť námestie Jamaa el-Fna, prejsť pár uzučkými uličkami a za 5 minút pohodovou pešou chôdzou od úplneho centra Marakéša sme už klopali na dvere. Bez ruchu a predsa v centre. Na raňajky sme dostali čerstvé bagety, domáce „palacinky“, pohár čisto vytlačenej pomarančovej šťavy a rozpálený krb, aby sme sa mohli zahriať, ak nám bolo na ráno ešte trocha zima. Vyhrievaný bazén, hamam, masáže, terasa s grilom, lehátka na streche, klimatizácia na každej izbe a až extrémne milý manažér hotela nám spravili prvý kontakt z ubytovania v Maroku nad očakávania príjemný. Na veľkej posteli a s vankúšmi dvoch tvrdostí sme sa vyspali do ružova, čistota a rýchly internet (10 Mbit/s) sú príjemným bonusom.

Berieme auto a vydávame sa na cesty

Náš plán na 10 dní bol jasný – Marakéš, Essaouira a Taghazout. Trojuholník, ktorý nám umožní spoznať históriu, prírodu, chute a pláže, nenaháňať sa, ale ani nenudiť sa. Aby sme sa nemuseli obmedzovať na autobus, chceli sme si požičať auto. Skúsenosti ostatných cestovateľov hovoria jasne – požičanie auta je v Maroku tak jednoduché, ako si kúpiť berber whisky 🙂 Googlime možnosti prenájmu áut, ponuka je obrovká, vyberáme čisto podľa sympatií. Svojou profesionáolnou prezentácou si nás MLB Rent a Car získal už na prvý klik 🙂 Navyše, sídlia kúsok od hlavnej stanice, kám vás každý taxikár za pár eur dovezie. V Maroku je inak bežné, že vám auto donesú tam, kam chcete a prídu ho aj vziať. My sme si však išli auto prebrať osobne. Vyberáme si Daciu Logan za 28 eur na deň.

Dostávame vyleštené a čistučké auto s klimatizáciou s rozumnými 70 000 km. Ak máte so sebou vodičský preukaz, môžete šoférovať. MLB Rent a Car sme si vybrali viacmenej náhodne, ale sme s našim výberom spokojní – žiadne skryté poplatky, žiadna kaucia, my si vyberáme kedy auto vrátime a môžeme ho vrátiť aj s prázdnou nádržou. Platíme samozrejme vopred pri prebratí auta, majiteľ nám dáva všetky doklady, vysvetľuje čo predložiť policajtom, keď vás zastavia (a ževraj na turistov radi poľujú), že máme dodržiavať rýchlosti a prikladá svoju vizitku s telefónnym číslom – ak by sa čokoľvek stalo, máme mu kedykoľvek zavolať. Paráda. Za 6 dní strávených na cestách hore-dole nás ani raz policajte nezastavili, až pri ceste späť do Marakéša. Ževraj sme prekročili rýchlosť o 8 km/h, niekde na úseku 14 km dozadu, ževraj tam je radar. Pozrieme sa s Hankou nechápavo na seba, fakt sme dodržiavali rýchlosti na milimeter presne, tak trocha nechápeme. Policajt pýta 300 Dr (cca 30 Eur), má nás na videu. Vysvetľujeme po anglicky, že sme určite nešli rýchlejšie, policajt chce hovoriť po francúzsky. Nechceme zaplatiť, ale má v rukách Hankin vodičák a technický preukaz, takže sme si neni istý, aký veľký odpor môžeme klásť. Keď nechce policajt po anglicky, vyťahujeme my slovenčinu, chceme vidieť to video, rozhadzujeme trocha rukami – nie je mu to príjemné, tak mení taktiku. 100 Dr a môžeme ísť. Aha, takže toto nebude úplne košér, tak sa mu snažíme nonšalantne vysvetliť, že jednoducho nezaplatíme. Policajt sa nechápavo pýta: „Nechcete zaplatiť?“. „Nie“. Vracia nám doklady a posiela nás ďalej, nemá chuť z nás ťahať svoj denný trinkgeld.

Essaouira – vydajte sa do prístavu a nájdite posledný modrý stánok

Odchádzame z Marakéša, nechávame za sebou krásny pohľad na pohorie Atlas a smerujeme na západ k pobrežiu Atlantiku. Čaká nás menej ako trojhodinová cesta. Netušíme, čo nás čaká po ceste, tak tankujeme plnú nádrž (liter benzínu stojí menej ako euro), zastavujeme sa v Carrefoure pre čerstvé bagety, syry, mandle a olivy a vydávame sa na západ.

Essaouira je malé historické mestečko, ktorého centrum (historické centrum marockých miest sa nazýva Medina) sa pôvodne volalo Mogador. Ak budete mať čo len jeden deň čas, toto malé, ale veľmi pôsobivé mestečko určite nevynechajte. Môžete sa prejsť po krásnej, širokej pláži, zahrať si tu futbal s domácimi, zasurfovať alebo zakajtovať, prejsť sa po trhoch v Medine alebo navštíviť legendárny rybí trh. Rybí trh jednoducho navštíviť musíte 🙂 Každý deň okrem nedele sa po poludní premení lokálny prístav na rybí trh, kde sa domáci zbiehajú a v aukciách nakupujú tie najlepšie úlovky.

Ak aj nemáte radi ryby, z pohľadu diváka si určite nenechajte ujsť toto veľkolepé divadlo. Nehanbite sa vojsť medzi domácich a poprechádzať sa medzi „stánkami“, čo sú zväčša iba na zemi poukladané bedničky s čerstvými úlovkami. Ryby majú krásne červené žiabre, lesklé priesvitné oči a šupiny bez slizy – čerstvejšie to už nejde, boli vylovené pred pár minútami. Ak tu nie ste ako divák, ale radi by ste aj ochutnali, ochutnajte. Na konci móla je maličká modrá drevená búda, kde sa zväčša stretávajú domáci, ktorí zasadnú za stôl, ktorí sa po chvíli začne prehýbať pod čerstvo ugrilovanými dobrotami. My sme neboli ešte hladní, ale nevedeli sme odolať, sadáme si k domácim a ukazujeme na tanier so sardinkami. Za pár minút máme za 3 eurá na stole tanier plný grilovaných rybiek. Mňam.

Stmieva sa, je čas sa ísť vyspať. Náš výber padol na Riad Zahra, krásny historický hotel pod taktovkou španielskeho majiteľa a jeho rodiny. Radi vám poradia so všetkým, čo treba, vysvetlia cestu, dajú odporúčanie. Parkovať môžete priamo pred hotelom, ktorý je kúsok od centra mesta, ale takmer priamo na pláži. Taxík do Mediny stojí paušálnych 10 Dr (1 euro), takže je jasné, že aj zajtra pôjdeme pozrieť do centra. Teraz nás však fascinuje zbierka umenia, ktoré majiteľ hotela pozbieral z rôznych kútov sveta, aby potešil návštevníkov hotela pri jeho prehliadke. Noc v hoteli je pokojná a budíme sa príjemne oddýchnutý na poriadne veľkej posteli. Personál nás osobne usadil pri raňajkách pri stole, z ktorého je výhľad na bazén, kde sa môžete v horúcich mesiacoch schladiť.

Je Štedrý deň, voláme domov, je nám trocha úzkostlivo. Na vianočnú večeru patrí na stôl ryba, berieme to ako výzvu a tak sme si povedali, že večer pôjdeme do centra a dáme si niečo dobré pod zub.

Nekonečne dlhé pláže z konského chrbta

Kým sa však do centra Essaouiry večer dostaneme, máme pred sebou celý deň. V Essaouire sa môžete vyblázniť – štvorkolky, kone, surfing, kiting. Keďže je Hanka milovníčka koní a jeden z jej snov bolo sa preháňať po pláži pri oceáne na koni, je program jasný 🙂 1040 Dr je na prvý pohľad pomerne veľa (50 Eur na jedného), ale sú Vianoce a tak bol toto s Hankou pre nás vzájomný darček. Vybrali sme stajňu Zouina Cheval – o 11:00 prišiel pre nás šofér pick-upu pred hotel a odviezol nás k menším stajniam pár kilometrov za mesto. Náš sprievodca sa nás v rýchlosti spýtal na naše skúsenosti (ja úplný začiatočník, ktorý doteraz na koni sedel tak asi trikrát a dostali sme sa maximálne ku klusu, Hanka so žiarivými očami a dlhoročnými skúsenosťami s ťúžbou tryskovať po pláži, ako to len pôjde). Podľa našich skúseností nám priradili koníky, prekvapivo oboch žrebcov, plných energie.

Vydávame sa najskôr krokom smerom k pláži, sprievodca nám anglicky porozpráva čo to o žrebcoch, čo robiť a nerobiť tak, aby sme si dnešný program na plno užili. Čakajú nás štyri hodiny jazdenia po nekonečne dlhých plážach Atlantiku (bohužiaľ miestami aj plných plastu z rybárskych lodí). Tak trocha si neviem predstaviť, ako sa budú moje stehná a ich okolie tváriť po štyroch hodinách na koni, ale myseľ zostáva otvorená 🙂 Koníky reagujú na každý povel (ak nie myšlienku) nášho sprievodcu, sú veľmi milé (samozrejme sa ich snažíme uplatiť jabĺčkom). Po prvý pár minútach na pláži prechádzame z chôdze do klusu, sprievodca mi vysvetľuje, ako si lepšie sadnúť, aby som sa cítil bezpečnejšie a celé si to mohol viac užívať a pomohol aj samotnému koňovi. Rozhliadam sa na okolo – nikto, iba my dvaja (teda traja) a siahodlhé pláže.

Zrazu dá sprievodca povedal a my začínme prechádzať z klusu do cvalu, v ktorom sa kone cítia očividne veľmi dobre, lebo začínajú zrýchľovať. Za pár sekúnd tryskujeme po pláži v plnej rýchlosti – krásny pocit plný adrenalínu, ktorý si v priebehu našej tour ešte niekoľkokrát zopakujeme. Približne v polovici sa zastavujeme v stane uprostred lesíka, kde nám domáci pripravuje obrovskú porciu tajine – národné jedlo, na ktoré sú Marokánci náležite hrdí.

V hlinenej kuželovitej nádobe bublocú uvarené zemiaky, zelenina a vynikajúca jahňacina. Sme poriadne hladní, tak sa púšťame do toho a ani traja celý tajine nespraceme. Nechýba mätový čaj a po približne hodinke oddychu a vynikajúcom jedle (v cene výletu) sadáme opäť na kone, ktoré si zatiaľ podriemkavajú v tieni. Čaká nás ešte hodinka jazdy a… splnený sen 🙂 Krásny vianočný darček, na ktorý budeme obaja dlho spomínať.

Marocké tekuté zlato – a nie je to ropa

Argánovník – ojedinelý strom, ktorý rastie takmer iba v Maroku (ešte v Alžírsku a Izraeli) a oblasti, kde rastie, sú dokonca pod patronátom UNESCO. Vďaka svojim pozitívnym vplyvom na ľudský organizmus je argánový olej, ktorý sa získava z plodov argánovníka, obľúbeným produktom v zdravotníctve a kozmetickom priemysle. Na jeden liter argánového oleja lisovaného za studena potrebuje výrobca viac ako 30 kg plodov.

Navyše, zber a výroba sa realizujú výlučne ručne, takže už asi tušíte, že ide o pomerne drahý olej. Na druhej strane, ak sa spýtate Maročana na ľubovoľné lieky alebo medicínu, hrdo vám odpovie: „Mne nič také netreba, máme predsa argánový olej.“ Pre domácich je to všeliek. Ak si budete chcieť nejaký argánový olej kúpiť, nemusíte veľmi hľadať, nájdete ho prakticky na každom rohu a trhu v Maroku. Keď sa budete presúvať po krajine autom, natrafíte po ceste na rôzne argánové farmy a predajne (menšie či väčšie), kde si môžete dokonca pozrieť výrobu samotného oleja a samozrejme si produkty priamo zakúpiť.

Menšia fľaštička argánového oleja na kozmetické účely stojí približne 10 Eur, my sme tiež ako suvenír pár fľaštičiek domov priniesli 🙂

To čo si zjednáte, to si zjete

Večer sme sa dohodli, že pôjdeme na dobrú večeru do mesta. Na námestí v Essaouire priamo pred Medinou, kde vás vyhodí taxík, sa obzrite vľavo smerom k prístavu. Ešte pred prístavom je však do tvaru písmena L rozložených asi 10 modrobielych stánkov, kde vás domáci nadháňači pozývajú na čerstvé rybacie dobroty. Vydávame sa týmto smerom a je len na nás, čo si vyberieme.

Homáre sú samozrejme drahšie, tak ukazujeme na rôzne ryby a rybičky, krevety, kalamáre a ďalšie a začíname dohadovať cenu. Približne kilo čerstvých rýb, pitie, šalát a ďalšia príloha, po pár chvíľach sa dohodneme na cene 100 Dr. Za dvoch, spolu, so všetkým. Za 10 eur tak dostávame na stôl za 20 minút asi 5 tanierov s dobrotami, ktoré boli pred pár hodinami vylovené. Vynikajúca Štedrá večera 🙂

Naučte sa surfovať so 4-násobným majstrom Maroka

Malé mestečko Taghazout asi 20 km od známeho letoviska Agadir je podľa rôznych odporúčaní zaujímavou lokalitou, kde sa zbiehajú všetci surferi. Mnoho bedekrov toto miesto označuje ako „Surfer Village“, tak hľadáme ubytovanie aj my. Náš zrak padne na Riad Taghazout, hotel priamo pri hlavnej ceste a pár krokov od všetkých surferských obchodíkov. K hotelu patrí aj guest house Global Surf Marroc v oblasti Taghazout Bay, novovnzikajúcej surferskej oblasti, kde za pár rokov vyrastú rezorty obrovských rozmerov. 400 Dr na noc stojí apartmán v Riad Taghazout (pre max. 4 ľudí), lacnejšie je to potom v guest house, čo je niekoľkoposchodová budova na štýl hostelu. Ubytovanie sme si dohadovali s domácim Jalalom, sympaťákom, ktorý rád vyriešil každú našu požiadavku. Keď sme mu spomenuli, že by sme sa radi naučili surfovať, dohodol nám „surf lesson“ na druhý deň. Jediné, čo sme vedeli, že máme prísť pred deviatou do Global Surf Marroc a odtiaľ vyrazíme. Jalal nás ráno už čakal, pripravili nám raňajky, kávu a mätový čaj. Keď sme sa ho spýtali, kedy a s kým vyrazíme, odpovedal že za chvíľu a s ním. Za pár minút sa objavil s celotelovými neoprénmi a dvoma surfami, ktoré sme dali na strechu auta a vyrazili sme. Za asi 3 minúty už aj parkujeme na pláži vzdialenej len niekoľko stovák metrov. Obliekame si neoprény a začíname krátkou rozvičkou na zahriatie.

Oceán je ešte pomerne studený (18°C), ale môžeme vás ubezpečiť, že si to s celotelovým neoprénom takmer neuvedomíte. Jalal nám vysvetľuje teoretické základy a po pol hodinke teórie ideme do vody. A teraz je to už iba o skúšaní a skúšaní. Náš inštruktor stojí s nami vo vode, všetko nám trpezlivo vysvetľuje, opravuje naše chyby a samozrejme sa uškŕňa, kým nám oceán čistí nosné dutiny, znova a znova 🙂

Po pár pokusoch sa nám darí chytiť menšiu vlnu a úspešne sa postaviť na surf. Wow, naša prvá vlna. Jalal sa teší, my s ním a ideme skúšať ďalej. Nedá mi to a dávam do ruky surf jemu, nech sa ukáže. Prijíma výzvu, vypláva na more, berie prvú vlnu a s ľahkosťou skúseného surfera zastavuje pri mne s dotatkom, že on je štvornásobný majster Maroka a surfuje viac ako 20 rokov 🙂 Celodenná lekcia surfu so štvornásobným majstrom Maroka výjde na 30 eur vrátane kompletnej výbavy (neoprén, surf) a obeda v podobe výbornej bagety priamo na pláži. Ak si chcete sám zasurfovať, za 10 eur si môžete vybrať surf podľa vašich skúseností. Existujú aj týždenné all-inclusive surferské balíčky – doobeda 3-4 hodinky tréningu s inštruktorom, poobede drill. Chcete sa naučiť surfovať? Bali, Srí Lanka? Kdeže, choďte do Taghazoutu! Ideálne mesiace na to sú od novembra do marca.

Liberálne Maroko

Marocké kráľovstvo s viac ako 30 miliónmi obyvateľov vyznáva prevažne islam, napriek tomu patrí Maroko v tomto pohľade k jednej z liberálnejších moslimských krajín. Alkohol síce kúpite iba vo vybraných obchodoch (napr. Carrefoure v každom väčšom meste), ale ženy odhalené do oblečenia európskych pomerov vidieť na každom rohu. Maroko, ktoré je 10-násobne väčšie ako Slovensko, je rôznorodené od severu (výraznejší španielsky vplyv) po juh (výraznejší francúzsky vplyv), až po anektované územie Západnej Sahary, kam Marokánaci podľa vyjadrenia domácich nechodia, lebo tam jednoducho nič nie je. Maroko ako jedna z mála krajín na svete ponúka možnosť si ráno zasurfovať v oceáne a poobede lyžovať na niektorom z lyžiarskych stredísk pohoria Atlas. Bezpečnosť – z pohľadu turistu na bežnej dovolenke sme sa nestretli so situáciou, ktorá by bola nebezpečná, dokonca ani nepríjemná. Skôr naopak, cítili sme sa veľmi príjemne počas celého nášho pobytu.

Nadšení sme boli z marockej prírody, ktorú sme si užívali počas niekoľkohodinových presunov. Minimum áut, krásne pohoria, kozy na stromoch 🙂 Marocká vláda si dala za cieľ zvýšiť do roku 2020 ročný počet návštevníkov z 10 na 20 miliónov a podľa môjho skromného názoru na to majú výborne našliapnuté. Minimálne my sa do Maroka určite vrátime, veď sme toho ešte toľko nevideli, takže k 20 miliónom 2 kusy pridáme.

Atraktívna cena

Maroko je aj z pohľadu slovenského cestovateľa so slovenským rozpočtom veľmi atraktívna krajina. Lieta sa celoročne (napr. z Viedne), lokálne ceny sú veľmi podobné tým slovenským, často aj výrazne nižšie. Keď sme spočítali všetky náklady na našu 10-dňovú cestu, počas ktorej sme spoznali tri marocké mestá, jazdili na koňoch po pláži, učili sa surfovať, užili si prírodu aj skvelé jedlo – vyšli nám náklady vo výške 486 Eur na jedného (cca 210 Eur letenka a 276 Eur ostatné náklady). Za menej ako 500 Eur si môžete užiť útek zo zimných mesiacov aj s bežnou dovolenkou v práci. Určite sa raz na tento útek vydajte.