Výšková choroba a jej symptómy postihujú bežných turistov, ktorí sa dostávajú do vyšších nadmorských výšok. Výšková choroba vzniká pri rýchlom presune do vyšších výšok, kde sa v dôsledku nižšieho tlaku vzduchu dostáva do pľúc menej tak potrebného kyslíku. Ide o bežnú chorobu, typicky začína 75 % ľudí pociťovať príznaky už nad úrovňou 2500 až 3000 m.n.m. Aké sú príznaky? Prečo výšková choroba vzniká? Ako ju liečiť?
Tlak vzduchu sa v atmosfére pri rastúcej výške znižuje. Parciálny tlak kyslíka, ktorý sa s výškou znižuje spôsobí, že naše telo dostane na jeden nádych do krvného obehu menšie množstvo kyslíka, ako je zvyknuté. Dostane sa menej kyslíku do pľúcnych mechúrikov (alveol) – vo výške 3600 m.n.m. sa dostane do pľúcnych mechúrikov o 40 % menej molekúl kyslíka v porovnaní s prísunom kyslíka pri dýchaní na úrovni mora. Telo je schopné sa tomuto stavu prispôsobiť, avšak aklimatizácia trvá 2 až 5 dní podľa geografických okolností a rýchlosti výstupu. Vo výške cez 4000 m.n.m. sa počet erytrocytov (červené krvinky pomáhajúce prenášať kyslík) zvýši o 10 % už po 2 dňoch. Príznaky výškovej choroby sa dostavujú v rozmedzí 6 ÷ 96 hodín od príchodu, odznieť môžu v čase od 24 do 72 hodín. Vek ani fyzická kondícia nevplývajú na fakt, či vás symptómy výškovej choroby postihnú alebo nie.
Výškovú chorobu delíme do troch štádií:
1. Akútna výšková choroba (acute mountain sickness; AMS) – súčasť bežnej vysokohorskej turistiky
2. Výškový mozgový edém (high altitude cerebral edema; HACE)
3. Výškový pľúcny edém (high altitude pulmonal edema; HAPE).
Symptómy môžu byť ľahšie (pocit nedostatku vzduchu, ťažšie dýchanie, bolesť hlavy, zrýchlený pulz, zvracanie) až po ťažké (pľúcny a mozgový edém, úplná strata energie, dýchavičnosť, suchý kašeľ, závraty, tmavý alebo žiadny moč, halucinácie). Výšková choroba môže viesť až k smrti, do tohto rizika sa však typicky horolezec posúva sám a vedome.
Bežné (ľahké) symptómy výškovej choroby sme už väčšina niekedy asi pocítili – rýchly výstup lanovkou do vyšších oblastí pri lyžovaní (napr. v Rakúsku), výšlap na vrchol hory (Kriváň, Gerlach) alebo v odľahlejších krajinách v miestach s vyššou nadmorskou výškou (Everest Base Camp, Lhasa, La Paz, Cusco, Kilimanjaro a pod). Symptóny AMS sa objavujú vo výškach medzi 2500 a 4000 m.n.m., pričom v tejto zóne máme aj v pokoji vyššiu srdcovú frekvenciu, vyšší minútový dychový objem aj srdcový minútový objem. Fyzické výkony sú v tejto zóne komplikované, už po pár prejdených výškových metroch (napr. schody) sa človek cíti zadýchane a výšková choroba v tejto oblasti je často sprevádzaná bolesťami hlavy. Okamžitou pomocou pri ľahkých symptómoch je vzostup do oblastí s vyššou koncentráciou kyslíku, tzn. do oblastí s nižšou nadmorskou výškou, dýchanie čistého kyslíku, podanie acetazolamidu proti bolesti hlavy a na upokojenie dýchania či nočný pokoj. Symptóny pri ľahkej výškovej chorobe by mali odznieť v priebehu 1 ÷ 2 dní. Základom „boja proti AMS“ je zvýšený oddych. V mestách, ktoré sú položené vo vysokej nadmorskej výške zoženiete takmer v každej lekárni tzv. OxiShot v cene pod 10 eur, čo je fľaška stlačeného čistého kyslíku. Mnohé 5-hviezdičkové hotely v týchto oblastiach majú priamo fľaše s kyslíkom k dispozícii pre hostí. Nie je hanba ísť do nemocnice „na kyslík“ a rovnako nie je hanba povedať o príznakov AMS vašim spolucestujúcim. Práve naopak, je to veľmi dôležité! Pri ľahkej AMS sa ďalej odporúča dať si jeden deň oddychu bez aktivít, vedome zrýchliť dýchanie a zahájiť medikamentóznu liečbu. Pred výstupom sa odporúča 1 ÷ 2 dni zachovať pokojný režim, nefajčiť, nepiť alkohol, neprejedať sa a znížiť príjem soli. Odporúča sa nepresahovať výstup viac ako 400 až 600 výškových metrov za deň a spávať v nižšej ako maximálnej dosiahnutej výške.
Ďalším levelom je zóna v oblasti medzi 4000 a 7000 m.n.m., kde bez dostatočnej aklimatizácie nastávajú výrazné motorické aj psychické poruchy, niekedy aj bezvedomie a smrť. V tejto zóne má výšková choroba vplyv aj na racionálne rozhodovanie. Pre bežného turistu bez dostatočnej prípravy je takouto oblasťou už aj základný tábor pre výstup na Mount Everest – južný base camp z Nepálskej strany je vo výške 5364 m.n.m. Pri ťažkých symptómoch sa podáva okamžite kyslík (neustály prísun aj v noci), zahajuje sa okamžitý zostup o minimálne o 600 až 1000 výškových metrov a pobyt v pretlakovom vaku alebo hyperbarickej komore, kde je možné simulovať pretlak.
Miesta, ktoré neboli určené na ľudský život a hovorí sa im aj zóna smrti sú tie, ktorých výšková úroveň presahuje 7000 m.n.m., tzn. prakticky pri všetkých výstupoch na známe „osemtisícovky“. Parciálny tlak v zóne smrti už je natoľko nízky, že z fyziologického hľadiska je problematická výmena plynov z pľúci do krvi a z krvi do buniek, čo je základná premisa ľudského života. V tejto oblasti sa bežne prejavujú život ohrozujúce symptómy (HACE – mozgový edém; opuch mozgu ovplyvňujúci koordináciu pohybu, HAPE – pľúcny edém; tvorba tekutiny v pľúcach ohrozujúca činnosť pľúc). Samozrejme existujú výnimky a sú horolezci, ktorý aj najvyššiu horu sveta zdolali bez pomocných fliaš kyslíku.
Návštevu oblastí s vysokou nadmorskou výškou netreba z pohľadu výškovej choroby podceňovať. Ak smerujete do oblastí s vysokou nadmorskou výškou, myslite v prvom rade na aklimatizačný proces. Nezabudnite na dobré poistenie špeciálne určené na tieto činnosti, pokrývajúce aj transport helikoptérou pre prípad núdze. Je rozumné sa zahlásiť u vysokohorskej služby a na našom ministerstve zahraničných vecí. Nezabudnite na spojenie či už cez mobilný telefón alebo vysielačku.
Praktické skúsenosti:0 Pri príchode do peruánskeho Cusca sme už v autobuse miestami pociťovali, že nie je všetko úplne v poriadku. Za 16 hodín cesty sme vystúpali viac ako 3000 výškových metrov. Ťažšie sa nám dýchalo, občas prišiel pocit, že sa človek nevie úplne nadýchnuť. Mierna dlhotrvajúca bolesť hlavy a najmä fyzická únava už pri akejkoľvek menšej záťaži (pár schodov k hotelu). Pomohol nám zvýšený prísun tekutín spolu s čajom z listov z koky, výraznejší oddych (spánok 12 hodín za deň), obmedzenie fyzických aktivít – iba ľahšia prechádzka v meste, a tabletka proti bolesti hlavy (paracetamol).
Zdroje:
[1] http://primar.sme.sk/c/4117162/vyskova-choroba.html
[2] http://www.emedicinehealth.com/mountain_sickness/article_em.htm
[3] http://www.traveldoctor.co.uk/altitude.htm
[4] http://wwwnc.cdc.gov/travel/yellowbook/2016/the-pre-travel-consultation/altitude-illness
[5] https://en.wikipedia.org/wiki/Altitude_sickness
[6] http://www.nhs.uk/Conditions/Altitude-sickness/Pages/Introduction.aspx
[7] http://www.jamesak.sk/jclshow.asp?Id=193
[8] http://mujweb.cz/arturz/hornemoc.htm
[9] http://www.tigis.cz/images/stories/CESKE_PRACOVNI_LEKARSTVI/2005/04/07_Buchancova_web.pdf
[10] http://www.solen.sk/pdf/3b2f719e5f512bde83486391ff298da1.pdf