Gabika Berdisová: Cestujeme s deťmi – ako na to?

Milujeme svoje deti a bez cestovania nevieme žiť. Sme rodičia plní vášne a chuti objavovať stále nové miesta na svete, spoznávať zaujímavých ľudí, dobíjať si energiu mimo pohodlia domova. Ak sa takto vnímate aj vy, sme v tom spolu, a teda vitajte na podstránke o cestovaní s deťmi. Ak ste rodičia, ktorí sa ešte nerozhodli, či cestovanie s deťmi je pre nich to pravé, vitajte tiež a verím tomu, že tu nájdete motiváciu a podporu, aby ste si to s deťmi na cestách začali užívať aj vy. Ak ešte deti nemáte, nevadí, tiež ste srdečne vítaní. A možno pri čítaní našich zážitkov dostanete neodkladnú túžbu stať sa čo najskôr rodičmi aj vy a objavovať nové krajiny spolu so svojimi ratolesťami.

Cieľom mojich článkov je povzbudiť nerozhodných rodičov, ktorí túžia cestovať a spoznávať svet, no majú obavy, či je to možné aj s deťmi. Chcela by som im ukázať, že narodením bábätka ich cestovateľské sny nemusia ostať len snami a môžu sa stále krásne napĺňať. Ukázať im, že pri vzájomnom rešpektovaní sa si môžu cestovanie aj naďalej užívať a mať z neho radosť obidve strany. Rovnako chcem povzbudiť zatiaľ bezdetných cestovateľov a pripomenúť im, že narodením dieťatka ich cestovateľský život nemusí skončiť.

cestujeme s detmi 2Som úprimne presvedčená, že cestovať s deťmi je zážitok pre veľkých i malých a obohacuje celú rodinu. Podľa mňa je to prínosné už aj pre malé deti, o ktorých sa tvrdí, že si ešte nemôžu nič pamätať, že nie sú schopné vnímať nové prostredie, nových ľudí, inú farbu pleti, či odlišné jedlo, aké majú doma. Verím, že spoločné chvíle mimo domu tiež upevňujú partnerský vzťah. Že všetky nástrahy, ktoré na nás na ceste čakajú, majú zmysel. Často je to hlavne o nastavení nás rodičov, o našich obavách a predsudkoch, že “sa to nedá”. Dieťa väčšinou zvládne omnoho viac, ako si dokážeme predstaviť, len mu musíme dať tú možnosť objavovať nové a nepoznané. A je mu pritom úplne jedno, aké cieľové miesto zvolíme, či susednú dedinku alebo „koniec sveta“. Pre dieťa je podstatné, že sme všetci spolu.

Cestovanie je drahé hobby, to úplne chápem. No ak máte šancu si z výplaty odložiť aspoň pár eur, investujte ich práve do cestovania, do spoločných zážitkov celej rodiny, do spoločného času. Hoci vám z cesty zostane len pár hmotných suvenírov, vaše skúsenosti a spomienky vám nikto nikdy nevezme a budete ich mať v sebe už navždy. A je jedno, či budú z exotiky alebo z Hornej Dolnej.

Nám sa cestovanie stalo blízke už počas vysokej školy. Už vtedy sme obidvaja cítili, že raz precestujeme celý svet. Postupne sme prekročili brehy Európy, videli krásy Južnej Ameriky, dokonca svoje ÁNO sme si povedali v súkromí na Hawaii. Takmer všetky našetrené peniaze sme si užívali na cestách. V roku 2013 sme sa stali šťastnými rodičmi a svoju lásku k cestovaniu prenášame aj na našu dcérku. Svoju prvú cestu absolvovala už v 6 mesiacoch. Posnažím sa tu postupne doplniť všetky naše spoločné destinácie.

Moje tipy, ako si cestovanie s malými deťmi užívať a zachovať si pri tom svoje duševné zdravie 🙂

1. Zahoďte predsudky a nepočúvajte komentáre tipu: “Tak už ste docestovali, už sa budete len starať o deti. Také malé dieťa nesmie nikde cestovať, veď čo všetko sa môže stať. Aj tak tie deti z toho nič mať nebudú. S deťmi sa cestovať nedá. Deti nezvládajú dlhé presuny, nevydržia v lietadle. Pri cestovaní sa im naruší režim a už nikdy sa k nemu nevrátite. Budete obťažovať všetkých okolo. Budete z toho vyčerpaní a neužijete si vy ani deti. Deti majú zostať doma pri babke a rodičia nech cestujú bez nich. Nemôžu jesť stravu mimo domu, pokazia si žalúdok. Deti sú nezvládateľné. Bude ich to nudiť. Musíte celú cestu stráviť v zábavných parkoch. Niekto ich ukradne, stratia sa … ”

2. Myslite pozitívne a nepripúšťajte si rôzne katastrofické scenáre. Ak robíme niečo s vedomím, že to nezvládneme, že je to nad naše sily a nikdy nemôžeme uspieť, pravdepodobne to tak aj dopadne a potom si s povzdychom povieme: “Ja som to vedel.” Pri cestovaní s deťmi to platí dvojnásobne. Neprenášajte na deti svoj strach a obavy. Nezabúdajte, že deti zrkadlia naše správanie. Nemôžeme teda očakávať od dieťaťa, že bude úplne v pohode, keď my sami sa tak nebudeme cítiť. Takže nezabúdajte a opakujte si: Pozitívna myseľ dokáže skutočné zázraky.

3. Snažte sa nebyť nervózni kvôli niečomu, čo aj tak nemôžete ovplyvniť. Napr. dlhšie meškanie lietadla je nepríjemné, to áno, no naše rozčuľovanie a znervózňovanie to meškanie určite neskráti. Zmení sa len naša nálada, budeme nepríjemní na svoje okolie, podráždení pri každom pohybe dieťaťa a slove partnera – a to určite za to nestojí. Ste predsa na výlete, nervy nechajte doma. Kúpte si kávu „to go“ a vyberte sa spolu spoznávať zákutia letiska. Pre dieťa to bude dobrodružstvo.

4. Nemajte prehnané očakávania, že vaše cestovanie bude rovnaké, ako bolo bez detí. Nebude. V mnohých veciach sa budete musieť obmedziť, niektoré destinácie a aktivity zatiaľ úplne vynechať. Často pôjdete s pozornosťou a trpezlivosťou na 100%, čo psychicky vyčerpáva. Môže sa vám stať, že sa po ceste vrátite fyzicky unavení a budete potrebovať ešte pár dní voľna na zotavenie. No sami rýchlo zistíte, že cestovanie dostane úplne iný rozmer a obohatí váš rodinný život. Strávite spolu ako rodina denne oveľa viac hodín ako doma pri bežných pracovných a domácich povinnostiach. Spoznáte samých seba vo vypätých a stresových situáciách. Odhalíte hranice svojho partnera i svoje vlastné, a to všetko vám môže pomôcť oveľa ľahšie riešiť prípadné konflikty doma v každodennom živote. A hlavne, budete s obdivom sledovať, čo všetko zvládne vaše dieťa, ak mu dáte priestor, čas a hlavne dôveru. Ako sa dokáže prispôsobiť, ako skvele zvládne rôzne zmeny, či už časové, kultúrne alebo stravovacie.

5. Nechcite prekračovať svoje limity a rešpektujte samých seba. Keď ste si istí, že nikdy nebudete šťastní, ak vystrčíte päty z all inclusiv hotela, ak z toho máte priam nočnú moru a žalúdočnú nervozitu, tak to nasilu jednoducho nerobte. Netrpte len pre pocit, že to robíte pre svoje dieťa. Dieťa vašu pretvárku skôr či neskôr odhalí. Ak však máte len strach to urobiť a radi by ste spoznali aj niečo iné, než len hotelovú izbu, bazén a pláž, tak potom dočítajte tieto riadky a články a verím, že v nich nájdete motiváciu. Ak vás práve naopak predstava all inclusiv dovolenky priam desí, nenúťte sa sedieť pri detskom bazéne s pocitom, že to pre svoje dieťa musíte urobiť, lebo inak nebude šťastné. Myslím si, že rodič by sa nemal svojim deťom úplne obetovať, mal by poznať svoje hranice, vedieť vyjadriť, čo potrebuje a ako si to predstavuje, čím to zároveň učí aj svoje dieťa. Verte, že s deťmi sa dá dohodnúť takmer na všetkom. Deti sa dokážu zabávať v luxusnom rezorte rovnako ako aj v bambusovej chatrči. Podstatné je len nastavenie nás rodičov. Skúste sa držať hesla: „Rodič v pohode – dieťa v pohode.“

6. Rešpektujte hranice svojho dieťaťa a cestu plánujte s ohľadom na jeho vek, zdravie, povahu aj temperament. Vy svoje dieťa poznáte najlepšie. Trpí žalúdočnými problémami počas cesty autom ? Tak neplánujte road trip krížom cez Európu, no radšej zvoľte lietadlo. Je vaše dieťa príliš plaché pri kontakte s cudzími ľuďmi a potrebuje neustále vašu náruč ? Tak sa radšej vyhnite Ázii, kde je biele dieťa stredobodom pozornosti a každý sa s ním chce odfotiť. Rovnako napr. neplánujte presuny moskovským metrom v čase špičky, čo môže aj na skúseného cestovateľa pôsobiť naozaj klaustrofobicky. Začína vaše dieťa práve štvornožkovať a chodiť, potrebuje byť neustále v pohybe a všetko objavovať, všade nazrieť, všetko preskúmať a neobsedí ani minútu bez pohybu ? Potom radšej zvážte 10-hodinové lety za oceán. Je váš sen vidieť Machu Picchu a La Paz? Berte do úvahy vysoké nadmorské výšky vzhľadom k veku dieťaťa. Zmierte sa s tým, že niektoré vaše sny ostanú zatiaľ nenaplnené, budete musieť ešte počkať, kým deti podrastú. Na svete je však toľko nádhery, že si určite máte z čoho vyberať. Pokojne stačí začať vo svojom okolí.

7. Cestu plánujte s ohľadom na denný režim dieťaťa. Myslite na to napr. už pri kúpe leteniek. Nočné lety majú svoje výhody, sú o niečo lacnejšie a máte šancu, že vaše dieťa istú časť cesty prespí. Presuny a výlety sa tiež snažte naplánovať podľa denného spánku dieťaťa. Napr. ak vaše bábätko spí ešte dopoludnia a potrebujete sa presúvať z A do B, dohodnite si cestu v tomto čase. My sme si takto „napasovali“ napr. všetky presuny na Cube, keď mala Alex 6 mesiacov a ešte potrebovala dva denné spánky. V dňoch, keď sme sa presúvali, si spokojne spinkala svoj doobedňajší spánok v aute. Snažte sa minimalizovať aktivity v čase zaspávania, nájdite si tiché prostredie, doprajte dieťatku pokoj a vyhnite sa prestimulovaniu. Ak je to možné, robte všetko, na čo je dieťa zvyknuté z domu, napr. kojenie alebo nosenie sa. Ak budete dôslední, nemusíte mať obavy, že sa cestovaním naruší jeho denný režim. Malé deti zvládajú zmeny oveľa jednoduchšie ako dospelí, no musíme brať ohľad na ich základné potreby a jednou z nich je práve spánok.

8. Na všetko plánujte 2-krát viac času. S deťmi ste pomalší, to neoklamete, radšej sa s tým vopred zmierte a akceptujte to. Ak si robíte predbežný časový plán, vždy plánujte s pár nocami navyše. Zvykli ste spoznávať nové mestá od rána do večera bez poriadnej pauzy, nevyčerpal vás ani 3 dňový maratón parížskymi múzeami? Zvládli ste 7 hodinové túry v horách pár dní po sebe? To je skvelé, no s deťmi to radšej neskúšajte. Počítajte s časom navyše stráveným pri hre detí, s časom navyše pri každom jedle, s časom navyše, keď sa vaše dieťa jednoducho rozhodne, že tým a tým smerom určite nepôjde, hoci je to jediná cesta k vášmu ďalšiemu bodu denného programu. No myslite hlavne na to, že cestovanie má byť zábavné pre obidve strany a buďte flexibilní. Majte v hlave vždy záložný plán a minimálne jednu noc navyše.

9. Obmedzte batožinu a nesnažte sa presvedčiť samého seba, že máte viac ako dve ruky. Príliš veľa batožiny je otrava. Svoju pozornosť na letisku potrebujete venovať dieťaťu a nie kufrom. U nás platí pravidlo – jeden dospelý jedna príručná batožina (zásadne batoh a nie príručný kufrík) a všetci traja jeden spoločný veľký kufor. Plus kočík a dieťa a hneď máte plné ruky. Už 2,5 ročný drobec zvládne mať svoj vlastný malý kufrík alebo batoh, kde si može nosiť hračky alebo aspoň fľašku s vodou. Vám sa trošku odľahčí a zároveň ukážete dieťatu vašu dôveru, že to už zvláda samo a verte, že bude na to patrične hrdé. Na cestu si nebaľte príliš veľa vecí, takmer všade je možnosť prania. Dieťa nepotrebuje mať každý deň nové oblečenie, pokojne ho nechajte niekedy aj špinavé, určite z toho nebude mať v dospelosti žiadnu traumu. Skvelá pomôcka pri cestovaní s malými deťmi je ergonomický nosič. Nosíte dieťatko, no ruky máte voľné. My sme našu Manducu používali takmer do 2,5 roka dcérky a užívali sme si tie chvíle nosenia všetci traja.

10. Vopred si rezervujte v hoteli minimálne prvú noc. Bez ohľadu na to, či ste plánovací typ alebo najradšej cestujete bez akýchkoľvek plánov, vopred si rezervujte minimálne prvú noc. Nemôže byť nič horšie, ako sa v noci túlať ulicami ovešaní batožinou, spiacim dieťaťom na ramene a hľadať voľnú izbu. Takýto adrenalín si radšej odložte na inú príležitosť.

11. Rátajte s vyššími nákladmi. Cestovanie s dieťaťom bude drahšie, s tým počítajte už vopred, hoci do dvoch rokov ešte nemusíte kupovať samostatnú letenku. No pravdepodobne už vymeníte hostely za hotely, radi si priplatíte za súkromie. Zvýšia sa vám nároky na polohu ubytovania, uprednostníte bezpečnejšie štvrte na úkor ceny. Rovnako začnete viac využívať taxíky. Verejná doprava je síce na mnohých miestach rýchla a bezpečná, no hlavne príchody a odchody z letiska sú oveľa pohodlnejšie taxíkom ako preplneným metrom či autobusom, kde neviete, čo skôr chytať, či kufor alebo dieťa. Ak ste doteraz nevyužívali autopožičovne, začnite o požičaní auta aspoň premýšľať. Vlastné auto vám dá slobodu a voľnosť, môže vám ušetriť veľa času, hoci zvýši celkové náklady. Sú však destinácie, kde to radšej ani neskúšajte, pokiaľ nie ste profesionálny vodič alebo kaskadér. Nie všade na svete existujú “naše” predpisy, funkčné semafóry alebo prechody pre chodcov. Napr. taká Ázia či Južná Amerika majú svoje vlastné pravidlá, ktoré našinec zrejme nikdy nepochopí a ostáva z tej premávky v nemom úžase aj po návrate domov.

12. Doprajte si čas sami pre seba. Aj v tom najharmonickejšom vzťahu nastanú chvíle, keď chce byť človek chvíľu sám. Nebráňte sa tomu a doprajte si súkromie. Dohodnite sa s partnerom a vybehnite si sami do mesta, na trhy, do prírody alebo si zacvičte. Každého dobíja niečo iné. Urobte pre seba to, čo máte radi a buďte bez výčitiek, zaslúžite si to. Myslite na to, že psychohygiena je predsa rovnako dôležitá pre vašu dušu ako sprcha pre vaše telo.

13. UŽÍVAJTE SI TO !