21 dní v Indii vám zmení pohľad na Slovensko

od jozo

Keď sme sa približne pred pol rokom rozhodli, že sa vydáme na dlhšiu či kratšiu cestu (nakoniec z toho vzišli 4 mesiace), vedeli sme, že určite chceme navštíviť Indiu. Dôvodov sa našlo určite veľa – bola to pre nás nepoznaná krajina, navštívili sme mnoho prednášok, boli sme fascinovaní rozprávaním o jedle a kultúrnom rozdiele (či skôr šoku) a v neposlednom rade by to malo byť cenovo omnoho prijateľnejšie, ako tráviť takmer mesiac v niektorej exotickej a turisticky vychytenej destinácii. A tak sme sa rozhodli Indiou rovno začať. Teraz (v čase písania článku nás čaká po 21 dňoch už iba presun do Kalkaty a odlet do Thajska) na nás doslova dolieha ten rozdiel západného sveta a rozvíjajúcej sa Indie, myslené v dobrom aj zlom. India je kultúrny šok, či chcete alebo nie.

037

Jedlo v Indii je vynikajúce, chuťovo výrazné, rozmanité a pritom jednoduché – základ tvoria strukoviny, ryža a najrôznejšie omáčky s nespočetným množstvom korenín. Vedeli ste, že 70% Indov sú vegetariáni?

Včerajšia situácia – po takmer 24 hodinách trmácia sa jedným konským povozom, dvomi vlakmi a tromi autobusmi sme dorazili do mesta Patna, kde sme chceli prestúpiť na priamy vlak do Kalkaty. Neprešli sme žiadnu zásadnú vzdialenosť, pretože v Indii aj 70 km cesta môže trvať aj tri hodiny, takže päť dopravných prostriedkov a takmer 24 hodín cestovania znamenalo v našom prípadne cca vzdialenosť Bratislavy a Košíc. Ale situácia, v ktorej sme sa ocitli, nebola pre nás práve najružovejšia – dve hodiny nad ránom, s 11 kg batohmi na chrbtoch. Na vlakovej stanici nám odmietli predať lístky na vlak, posielali nás od okienka z okienku a tvrdili, že všetky lístky sú vypredané. Aj keď sme vedeli, že lístky na vlak by mali byť voľné (kontrolovali sme to v „intuitívnom“ indickom vlakovom systéme pár dní dozadu a k dispozícii malo byť na najbližšie dni cca 20 vlakových spojení). Ale nemali sme im to ako dokázať – jeden z našich telefónov doslúžil, na druhom nám ani na indickej SIM karte nefungovalo dátové pripojenie, Wi-Fi sme v okruhu 1 km neobjavili nikde, všetky hotely a hostely pozatvárané, prípadne s neochotou nás poslali preč, že nemajú nič voľné (čo je hlúposť, keďže sa turistická sezóna iba začína). Bez internetu sme veľmi nevedeli, kde a aké ubytovanie je voľné a ako reálne pôjdu vlaky, prípadne či máme k dispozícii alternatívu v podobe autobusov. Hladní a s jednou fľaškou vody sa nám veľmi nechcelo rozkladať sa na vlakovej stanici, nakoniec sa nám podarilo prehovoriť jedného nočného strážnika v hoteli, aby nás ubytoval za 700 rupií na 24 hodín (cca 10 eur, čo je na indické pomery cca 2 až 3-násobne viac, ako bežne a to sme už zjednali cenu na polovicu). O tretej nadránom sme vrazili do izby, v ktorej nás privítal zatiaľ najväčší šváb v našom indickom putovaní. Rozložili sme si na posteli spacáky, zakuklili sa a ďalšie tri hodiny bojovali s komármi – repelent sme zabudli v autobuse pár hodín dozadu 🙂 Hneď ráno o 8:00 sme sa nejak postavili, dali na seba prvé handry, ktoré sme objavili v batohu a vydali sa na stanicu „booknuť“ si lístok z turistickej kvóty (Bože, vďaka aspoň za to, inak by sme tu stroskotovali cca týždeň) – najskôr nás dali na čakačku, potom sme museli po 3 hodinách čakania ísť k nejakému úradníkovi a rukou napísať žiadosť o pridelenie miesta z tejto kvóty. List začínal slovami „Dear Sir, we are tourists from Slovakia…“ a diktoval nám ho ten úradník 🙂 Lístky sme dostali, približne za 5 hodín by sme mali vyraziť smer Kalkata a odtiaľ do Thajska.

043

Jama Masjid – jedna z najväčších mešít v Indii v Delhi pohltí 25 000 ľudí.

Bez spojenia so svetom čakáme na izbe, kým sa budeme môcť vydať na stanicu a užiť si 10-hodinovú cestu nočným vlakom. Tak máme dosť času čítať knižku (Into Thin Air, Jon Krakauer) a zároveň v pokoji rozmýšľať o kultúrnych rozdieloch medzi našim malým Slovenskom (ktoré si tu bežne pletú s Československom, Juhosláviou, Ukrajinou a Ruskom). Dnes niekedy doobeda sa nám podarilo uprosiť recepčného v jednom z hotelov, aby nám poskytol Wi-Fi prístup na pol hodinku, tak sme sa zároveň dočítali, že ani so zostavením slovenskej vlády to nevyzerá u nás práve najlepšie. A tak s Hankou diskutujeme aj o tom, čo sa nám na Indii páči a čo zas nie a že India určite nebude krajina, kde by sme chceli v budúcnosti žiť 🙂 Diskutujeme o kultúrnych rozdieloch, o kultúrnom šoku.

S bielou tvárou sa domáci chcú veľmi odfotiť - Hanka si takto dáva fotku rovno s celou triedou :)

S bielou tvárou sa domáci chcú veľmi odfotiť – Hanka si takto dáva fotku rovno s celou triedou 🙂

Začnem asi tými negatívami kultúrneho šoku, nech môžete skončiť s pozitívnou mysľou. Sem-tam vás v Indii ovalí smrad, ale nie je to až také tragické, ako mnohí varujú. Horšie je to so špinou a hygienou – odpadky sú všade a kdekoľvek, pravidelne vidíte ľudí vyhadzovať odpadky z autobusu počas cesty. Ekologické zmýšľanie je na druhej koľaji, starostlivosť o okolitú prírodu sme veľmi nepostrehli. Na ľudí chodiacich bosí, jediacich holými a špinavými rukami všetko, si zvyknete rýchlo. Na ľudí, ktorí sa kúpu v posvätnej rieke Ganga vo Varanasi v oblasti, kde sa kremujú ľudské telá a fekálny level viac ako 100-násobne prekračuje bežné hranice – nad tým už trocha rozmýšľate, ale vnímate kultúrny a náboženský rozdiel, takže to viete priradiť do tejto škatuľky. Asi zásadný rozdiel, s ktorým sa však osobne neviem stotožniť, je prístup ľudí k ostatným – prídu mi tak trocha netolerantní a miestami sebeckí. Prechod pre chodcov je iba pár náhodných čiar na ceste, ktoré nič neznamenajú. Rady na staniciach a obchodoch slúžia na to, aby ste sa predbiehali. V autobuse vás spokojne prekročia, aj keď vidíte, že sa aktuálne snažíte s batožinou vytrepať sa von z vášho miesta. A keď niekomu niečo padne alebo sa rozsype, nikto sa neunúva pomôcť. A chápem, že sme turisti a sme bieli, ale Indovia dokážu na vás zízať z bezprostrednej vzdialenosti (50 ÷ 100 cm) dlhé minúty. Nie je to nič agresívne, ale nie je to práve najpríjemnejšie 🙂 Snažíme sa to celé vnímať v kontexte krajiny, do ktorej sme sa dostali – 1,5 miliardy ľudí sa snaží žiť svoj život so mzdou rádovo 150 eur na mesiac, aj to prudko závisí od kraju a miesta, kde sa práve nachádzate.

03-1-IMG_1240

Posvätné zviera v Indii, ktoré sa využíva iba na mlieko.

Na druhej strane, je to krajina tak obrovská, tak rozmanitá a rôznorodá a žije pätina planéty. Takže je tu aj mnoho pozitívnych vecí. Klop-klop, zatiaľ musím povedať, že je to krajina aj relatívne bezpečná, teda aspoň z pohľadu 30-dňového turistu. Stretli sme mnoho úžasných ľudí, ktorí nám nezištne pomohli, poradili, pozvali na večeru, ponúkli kľúče od ich bytu. Jasné, že taxikári a celkovo tí, čo ponúkajú služby, sa snažia biele tváre trocha ošklbať, ale zjednávanie patrí k lokálnej kultúre a ak to začnete vnímať ako hru a zábavu, začnete to vnímať pozitívne v zmysle, koľko ste ušetrili 🙂 Samozrejme majú lokálni úplne iné ceny ako turisti, my tomu hovoríme „turistická daň“ – oni vám to však oplatia potom osobitým prístupom. Kým Inda na stanici pošlú okamžite preč s väčšinou požiadaviek, vám sa venujú a chápu, že nemusíte chápať ich systém (ak teda narazíte na správneho človeka) 🙂 Jedlo je kapitola sama o sebe – je iné, chuťovo výrazné, rozmanité a pritom jednoduché a pre našinca najmä lacné. V reštaurácii sa bežne najete pre dvoch v cene 4 ÷ 9 eur za večeru, na ulici to zvládnete pre jedného (v závislosti od toho, na čo si trúfnete) v cene od 20 centov za teplé jedlo.

11-1-IMG_1019

V Golden Temple v Amritsare je „vývarovňa“ Langar (po správnosti ide o „community free kitchen“), kde denne bezplatne nasýtia 75 000 chudobných, turistov, domácich a všetkých, ktorí sem prídu, bez ohľadu na pohlavie, vek či náboženstvo. Jedlo je tu vynikajúce (boli sme 2x), dostanete doložené až dovtedy, kým neukážete, že vám stačí – ale jedlom nesmiete plytvať, tanier musí zostať prázdny.

Indovia sú hrdí na svoju krajinu, ich vlajka má pre nich veľký význam (videli sme to napríklad počas šou na hraniciach Wagah medzi Indiou a Pakistanom), sú zamilovaní do športu – kriket poznáme všetci, aj keď pravidlá takmer nikto, ale poznáte šport kabbadi? Najvyššiu ligu tohto športu pozerá cez 400 miliónov ľudí, čo je viac ako má celá Európska únia – je to druhý najsledovanejší národný šport 🙂 Ak ste nadšenec do športu, India sa vám bude páčiť. Ďalšou pozitívnou stránkou je dorozumenie sa – keďže angličtina je často jedným z úradných jazykov, mnoho ľudí hovorí po anglicky. Často samozrejme iba základy (ktoré stačia na to, aby sa vás spýtali, z ktorej krajiny pochádzate), avšak viditeľne je úroveň plynulosti hovorenej angličtiny zrkadlom vzdelania. Asi sa nám nestalo, že by sme sa kvôli jazykovým rozdielom niekde zasekli, alebo nevedeli pohnúť ďalej – maximálne sme z niektorej reštaurácie odišli. Ale aj na vlakovej stanici sme si v najlokálnejšom bufete vedeli objednať vcelku dobré vegetariánske thali, aj keď bolo riadne štipľavé 🙂 Indovia sú veľmi spirituálni (prevláda tu hinduizmus a budhizmus, obe veľmi mierumilovné náboženstvá), veria výrazne na duchovno a dobrú karmu. Jedna z vecí, ktoré zhodnotiť nevieme a našťastie sme ani nemuseli – zdravotný systém v Indii…

1-1-IMG_0683

Hanka sa na Wagah border (hranica medzi Indiou a Pakistanom) počas vojenskej šou pri západe slnka pridala k indickým ženám a bežala s indickou vlajkou 🙂

Pred príchodom do Indie nám bolo jasné, že to bude výzva a všetci cestovatelia nám to aj hovorili. „Challange accepted“, povedali sme si. Za pár dní nás čaká odlet do turistického Bangkoku a mesiac na to prestávka doma na Slovensku. Na obe veci sa nesmierne tešíme, pretože to bude zmena a mesiac v Indii na spoznávanie tejto krajiny bohato stačí, aspoň pre nás. Na Indiu určite budeme spomínať v dobrom, sem-tam si pofrfleme, ale určite odtiaľto odchádzame s množstvom zážitkov. Asi to pre nás nebude krajina, kam sa bude túžiť naše srdce vrátiť každý piatok po skončení pracovného týždňa, možno niekedy v budúcnosti pozrieť južnú časť, ktorú sme nateraz nestihli. Každopádne platí presne to, čo nám hovorili všetci naši priatelia, ktorí už v Indii boli – po návrate sa budeš pozerať inak na veci na Slovensku. Určite áno, budeme si omnoho viac vážiť to, čo máme. Nemyslím teraz to hmotné, ale to, čo sme možno doteraz ani my nevedeli veľmi na Slovensku doceniť – západnú kultúru s orientáciou na životné prostredie a udržatelnosť pre budúce generácie, výchovu k tolerancii a rešpektu k ostatným, istotu pracovného prostredia, čistotu, hygienické návyky, rešpekt k pravidlám, prístup k jednotlivcovi. Čo by si zas odnášame na Slovensko z domácej indickej kultúry, je pracovitosť a dravosť, otvorenejšia myseľ k ostatným kultúram a náboženstvám a typicky klišé pocit – že keď sa máme zle, miliardy ľudí na celom svete sa majú určite horšie. Milá India, budeme na teba v dobrom spomínať.

1-IMG_1428

India je spirituálne miesto – hinduizmus a budhizmus tu prevládajú, duchovno cítiť na každom kroku. Nezabudnite si počas vašej návštevy v Indii pustiť takéto kvietky dole Gangou…

Prečítaj si tiež