Slávo Mačička: Namíbia cez objektív

Náš kamarát Slávo Mačička sa vybral s priateľmi do Namíbie takmer na mesiac. Pozrite si túto nádhernú africkú krajinu v Slávovej fotoreportáži s komentármi.

001Začínali sme vo Windhoeku. 20 dní dobrodružstva sa končilo na letisku v Johannesburgu002Partia pozitívne naladených cestovateľov…

003 Auto to s nami vydržalo po cestách necestách. V stanoch sme strávili takmer celú dovolenku

004Christuskirche – kostolík ako z perníka – najkrajšia stavba Windhoeku – hlavného mesta Namíbie

005Namíbijské cesty, od hlavného mesta to bol ešte asfalt. Kam až oko dovidelo

006Krokodília farma, najprv nám guide ukázal výbehy, kde chovajú staré krokodíly na vajíčka..

007..menšie – dvojročné – ešte musia dospieť, kým pôjdu na mäso a kožu

008a najmenšie sme si mohli zobrať aj do ruky 🙂

009Na tých menej štastných sme si nakoniec pochutili v priľahlej reštaurácií – tuto konkrétne krokodílie chvosty

010Smerom k Waterbergu – stolovej hore, kde sme plánovali prespať

011Kemp priamo pod horou, s nezabudnuteľnou nočnou oblohou..

012Mesiac v nove, žiaden svetelný smog a čistá obloha = výsledok

A teraz si predstavte, že takto vyzerá celá obloha nad Vami a vy sa nestačíte dívať. Bomba

013Ranná túra s východom slnka hore na stolovú horu..

014 .. a výhľad po ceste na krajinu pred nami

015Hore, slnko je ešte len tesne nad horizontom..

016Heslo Namíbie je Endless horizont – naozaj veľmi výstižné..

017Hoba meteorit – najväčší na zemi nájdení meteorit..
018Nevyzerá, ale je to 76 ton zmesi železa, niklu a kobaltu
019Bývalá nemecká pevnosť Namutomi – súčasť areálu nášho prvého kempu v národnom parku Etosha

020Skoro ráno vyrážame na safari – prvé zvieratá sú antilopy

021Etosha je o čakaní pri napájadlách. Prídete, zaparkujete a čakáte, či sa bude niečo diať. Pri treťom sme natrafili na stádo samíc kudu

022Než odíšli, k napájadlu dorazilo aj stádo zebier..

023.. a aj zopár pštrosov, ktoré však boli veľmi vystrašené a neustále jeden dával pozor

024 Najjednoduchšie však bolo spozorovať žirafy, tie sa jednoducho nevedeli schovať

025Pri ďalšom napájadle sme natrafili na obrovské stádo impál

026Dokonca sa prišla napiť aj žirafa. Pri vode sa striedalo množstvo druhov zvierat

027Zaprášené stromy naokolo vytvárali dojem zimnej krajiny

028Pri napájadle v kempe sme natrafili na prvého slona

029Niekedy sa zvieratá potulovali aj v blízkosti cesty ako tento čierny nosorožec

030Prasa a hyena pijú vedľa seba, čakáme čo sa asi tak môže diať..

031.. neočakávane z lesa oproti vychádza stádo slonov aj s malými sloníkmi

032nekompromisne zaberú takmer celé napájadlo a pijú

033Nasleduje striekanie sa vodou, pozorujeme celú scénu z auta

034Do zotmenia musíme byť späť v kempe, nanešťastie nám cestu zatarasilo iné stádo slonov

035Na slony sme mali šťastie aj druhý deň, opäť stádo pri napájadle

036Kým sme však pozorovali jedno, z druhej strany, asi 3 metre od nás prešlo druhé, rovnako smädné..

037na ostatné zvieratká tak zostala len mláka vedľa

038Etosha to je predovšetkým vyschnutá rovná panva – druhý deň sme sa presúvali po jej okraji

039Práve zvieratká na okraji panvy tvorili nádherné obrázky, tu samce kudu

040vďaka presúvaniu sme natrafili aj na nové zvieratá – Hartbeest

041Mňa najviac zaujal oryx

042Niektoré napájadla boli prázdne, inde sme natrafili naozaj na pestrú paletu zvierat

044Prišlo aj na dravce – šakaly síce pobehovali kade tade..

045..no vďaka černoškovi v autobuse sme zhliadli aj spiace levy

043Napájadlo Goas, auta parkujú na vyznačenom mieste, sledujú ďalšie stádo slonov

046Okaukuejo – veľmi pekný kemp, s pekným napájadlom  plným zvery. Kemp bol obohnaný plotom a zvieratá sme pozorovali bezpečne z areálu

047Napájadlo bolo v noci osvetlené, chytili sme, ako inak, skupinku slonov

048Avšak po dlhšom čakaní sme sa dočkali aj nosorožcov

049 Vingerklip – 35 metrov vysoká skala len tak, uprostred ničoho. Ako toto vzniklo??

050Výhľad z Vingerklipu na okolie

051 Petrified forest – stromy sa vplyvom prírodných podmienok a dlhého času zmenili na kameň (uhlík bol nahradený železom

052Twyfelfontein, najväčšia zbierka malieb pravekých ľudí

053Vďaka železu sú skaly v oblasti červené, no maľby postupom času narušil dážď

054V okolí Twyfelfontein-u sme cestovali cez neskutočnú krajinu, aj keď cesta samotná nám dala zabrať

055Nechýbala ani štandardná africká značka 🙂

056Najkrajší kemp sme našli v tejto oblasti – priamo pod skalou..

057.. kúpelňa. V noci s výhľadom na hviezdy, ráno na krajinu okolo

058Cape Cross – kolónia 100 000 tuleňov – slušný smrad a hluk všade naokolo (Babám sa akosi nepáčilo) 🙂 …

059…aj keď tam boli aj také malé chutnučke zlatučke tuleniky. Ňu Ňu Ňu

060Swakopmund – bývalé nemecké mesto, ktoré nič nestratilo zo svojej histórie

061Vzhľadom na veľký počet nemeckých turistov (rozumej dôchodcov) tu mali aj svoj vlastný Brauhaus

064Od Swakopmundu na juh už začína namíbska púšť

062Náhodou sme natrafili na možnosť požičať si FAT Biky…

063…na ktorých sa dá jazdiť po piesočných dunách.

065Hore, dolu, …

066… raziť si cestu krajinou

067Jednoznačne najlepší zážitok v Namíbií.

068Kayaking s tuleňmi, v zátoke no na oceáne, prečo nie?

069Tulene boli celkom zvyknuté, takže sa dalo prísť naozaj blízko

070Kristal galerie – boli sme pozrieť čo tu po okoli vykopali zo zeme

071Ale tiež aj ako to vyzera pod hladinou oceána v miestom vodnom svete

072 Spitzkoppe& Pondoks – fotogenický horský masív a raj horolezcov

073Pozreli sme prírodný kamenný most…

074.. a spravili sme si aj zopár fotiek ako do katalógu…

075…niekto robil fotky krajiny …

076..iný sa zapotil pri portrétoch  🙂

077Púšť v Namíbií nie sú len piesočné duny, cestou sa krajina menila

078vlastne jedný “horský” prechod po ceste a výhľad zo sedla

079Solitaire – sídlo uprostred ničoho žijúce z benzinky a reštaurácie

080Kemp v Sessriem – pohoda po dlhej ceste

081Zvieratko kempu bol oryx, bez vonkajšieho oplotenia im nič nebránilo vo voľnom pohybe po areáli

082Ráno sme sa rozhodli privítať ráno slnko na dune. Žiadalo si to vyšľapať 150 metrov hore po prebárajúcom sa piesku

083Všetci sme to stihli včas na slnečné divadlo

084Slnko pomaly osvetľovalo vrcholky dún

085Postupne zalievalo krajinu svetlom

086Prvá časť stúpania – neskôr ráno sa vynorili zástupy ďalších turistov

087Cestou k Sossusvlei

088Posledných 5 km sme šli naboso po jemnom piesku púšte..

089… a obdivovali krajinu vedľa cesty

090Cieľová destinácia – surreálne údolie Sossusvlei

091Vybrali sme si stromček, ktorý sa nám najviac páčil..

092…a spravili si spoločné fotky

093Určite niečo, čo treba navštíviť a super zážitok

094Zvyšok dňa už len oddych v kempe pri bazéne vo vybranej spoločnosti 🙂

095Cesta ďalej na juh nemala koniec..

096Kolmanskop – bývalé banícke mesto postavené počas diamantovej horúčky

097V súčasnosti opustené mesto duchov

099Niektoré budovy bolo možné preskúmať aj zvnútra…

098… a sledovať, ako ich postupne pohlcuje piesok

100Kemp Klein Aus Vista so zaujímavou krajinou a množstvom cyklistických trás

101Niektoré zjazdy boli naozaj náročné..

102Quivertree forest – les zvláštneho druhu Aloe

103Giant’s Playground – kopy obrovských  balvanov naukladané na sebe.

104Ako to, že tie balvany ešte nepopadali, a ako to vlastne celé vzniko? Záhada 🙂

105Fish River Canyon – druhý najväčší kaňon na svete s dlžkou 160 km

106Nepoznáte niekto túto modelku? Stále sa mi vtierala pred objektív 🙂

107 Naľavo hore budova vyhliadky, kaňon dosahuje hlbku až 550 metrov

108Juhoafrická republika, po dlhom presune sa zobúdzame na to, ako sa nám paviány prehrabávajú v smetiach

109Rezervácia Pilanesberg – krajina sa od tej namíbijskej líšila hlavne množstvom vody a zelene

110Vďaka množstvu veľkých vodných plôch sme doplnili zoznam zvierat o  krokodýla (voľnežijúceho)…

111…Zopár spiacich hrochov

112ale podarilo sa nám odchytiť hrocha aj mimo vody ako sa presúval z jedného jazera do druhého

113Vervet monkey

114Ale predovšetkým sme natrafili na biele nosorožce…

115… sú omnoho mohutnejšie ako čierne nosorožce, ktoré sú rozšírenejšie v Etoshi.

116Pripomienka na kolobeh života

117Posledný deň pred odletom sme sa zastavili ešte v jaskyni Sterkfontein, kde boli nájdené pozostatky australopitekusa

118Helmy sa naozaj zišli, cez niektoré časti jaskyne bolo potrebné loziť a každý z nás aspoň raz ťukol hlavou

119Živí, zdraví a o zážitky bohatší na letisku v Káhire. Howgh!